Ak máš nejakú poviedku, ktorú by si chel/a tu uverejniť pošli nám ju na náš email -

Pred poslaním poviedky si prosím prečítajte toto

1. komentárova poviedka DyC


Poviedka III - Kapitola I

24. listopadu 2010 v 21:00 | DulcenQa<33* |  Poviedka III.

Tak,teraz nám prišlo celkom veľa poviedok na blog,takže mám tu pre vás jednu z nich :)Autorka je "Mia144",takže poviedka v celom článku :)


,,Robertooo!" ozvalo sa po celom dome a do mojej izby ako rýchlosťou blesku vbehla Mia a skočila mi na posteľ.
,,Au!, Ty si sa zbláznila alebo čo,chceš ma zmrzačiť hneď prvý deň prázdnin?"spýtala som sa jej napoly rozospato.
,,Jasné,že nie Roberta,mám pre teba jednu zlú a jednu dobrú správu."hoci som ešte napoly spala, videla som,že sa tvári dosť vážne,čo je v jej prípade naozaj pozoruhodné.
,,Mia,dúfam,že je to niečo dôležité,keď si ma zobudila o tomto čase"Včera sme dlho do rána mali oslavu konca školského roka na Elite Way School a vážne som bola úplne mimo.Vlastne,všetci boli,teda okrem mojej mamičky,tá chcela spievať ešte aj pre Mayru,keď upratovala posledné riady zo stolov. Zrazu mi Mia strčila pred nos svoju ruku a ja som na ňu len nechápavo pozerala.
,,Zlomil sa ti necht alebo čo?"
,,Bože Roberto, a ty mne budeš hovoriť,že ja mám jeden neurón..."A potom som si všimla krásny jagavý prsteň a iskru,ktorú mala v očiach...
,,Wow gratulujem sestrička,bude z teba pani Arrangová"povedala som jej a objala ju.
,,Áánooo" kričala piskľavým hlasom.Bolo vidieť,že je šťastná.
Vážne som sa tešila,ale neodupustila som si malý žart.
,,Ale dúfam,že toto je tá zlá správa" zasmiala som sa.
,,Ha-ha,si veľmi vtipná" pokračovala ,,Len asi ťa ten smiech prejde,keď ti poviem,že namiesto toho,aby si išla na dovolenku s Diegom budeme musieť tvrdnúť s tvojou mamou a mojim dadym niekde na púšti.
,,Žartuješ však?"nahnevane som sa spýtala.
,,Nie,počula som ich ako sa o tom včera rozprávali"
Ako si to moja mama predstavuje?Jasné chcela som nejaký čas stráviť aj s ňou,ale v auguste máme turné,cestujeme z RBD až do Európy,a preto som chcela júl stráviť v Mexiku,s mojim ockom s kamarátmi a hlavne s Diegom.
,,Nežartujem,ja tiež chcem byť radšej s mojou blšičkou,hlavne teraz" a znovu mi strčila prsteň pred nos.
,,Čo budeme robiť?"spýtala som sa jej z nádejou
,,Akože čo budeme robiť,preto som tu nie?,veď ty máš vždy poruke nejaký plán."
,,Povedz,že si tehotná a že nemôžeš letieť lietadlom"
,,Roberta,toto je vážne!"
,,Ok,ok prezlečiem sa, zídem dolu a porozprávame sa"Ťarbavo som vstávala z postele.Naozaj sa mi nechcelo,ale radšej obetujem pár hodín spánku ako sa celé dni pozerať niekde v tramtárii ako sa mama s Francom oblizujú.
Mia bola na odchode,keď sa zrazu pri dverách otočila.
,,Ešte jedna vec.."začala ,,Ďakujem ti za to,čo si včera povedala pred všetkými spolužiakmi na tej slávnosti. Som rada,že mám sestru ako ty, síce zo strašnými vlasmi..."zasmiala sa "...naozaj ťa mám rada Roberta!"a objala ma.
Nie som práve typ,ktorý rád prejavuje city,okrem toho,vôbec som to nečakala,takže som len ticho sedela prikovaná k posteli.Zrazu sa odtrhla ,,Ok,tak ťa čakám o päť minút dole" zabuchla dvere a odišla. ,,Veď aj ja ťa mám rada,Barbie"
O niekoľko minút som zišla dole do kuchyne,kde už sedela celá naša podarená rodinka.Mama,ktorá zase samozrejme všetkých nútila jesť nejaké zrno,vraj aby sme boli štíhle.Jediný,kto ju počúval bola Mia.Vždy som hovorila,že tie dve sa našli.Franco s José síce prikyvovali,ale aj tak jedli,to,čo chceli a kašľali na nejaké kalórie.
,,Dobré ránko,zlatko moje,ako si sa vyspinkala?"
,,Mamička,ja dobre,len nechápem ako môžeš byť po včerajšku taká čiperná.Niekedy sa vážne čudujem,ako ty môžeš mať už 40." jednoducho som neodolala.
,,Roberta!Prestaň zlatko,dobre?Ja mám od štyridsiatky ešte pekne ďaleko."Franco sa na ňu podozrievavo pozrel.
,,Čo je?Prečo sa na mňa takto pozeráš?"už začínala byť mierne hysterická ,,Drahý ja naozaj nemám štyridstať" zrazu sa zdvihla zo stoličky a zdvihla telefón,ktorý bol najbližšie.,,Počkaj,zavolám Martinovy,on ti presne povie...."
Franco to však nemohol zavŕšiť lepšie.,,Preboha,ja som si zobral starenu!"a nastavil ruku aby sme si mohli tľapnúť.Odkedy si Miin otec zobral moju mamu,musím uznať,už s ním nie je taká nuda ako predtým.Dokonca aj vtipkuje.Toto nie je prvýkrát,čo sme si z Almy vystrelili.
Všetci sa začali smiať a Franco mamu pobozkal.
,,Dobre dievčatá,musíme vám niečo povedať" začal Franco a za ním naňho ukazovala Mia a naznačovala ústami,,Vidíš,čo som ti hovorila?"
,,Vzhľadom na to,že sme konečne všetci spolu ako rodina,chceli by sme ísť s vami na dovolenku.Dostal som nejaké poukazy od jedného môjho obchodného partnera,a preto si myslím,že by sme to mali využiť,čo poviete?"
José ma predbehla a na môj vkus bola až príliš nadšená.,,A kde by to malo byť?"
,,V Abu Dhábí"
Keď Mia hovorila,že na púšti,nemyslela som,že to bude doslova.
,,Prepáč,prepáč dady myslíš to Abu Dhabí na druhom konci planéty,kde ženy chodia zahalené ako mníšky?"spýtala sa Mia
,,Tak to je vylúčené,moju mamu nikto nevidel zahalenú odkedy rodila" José oprskala celý stôl čajom a Peter,ktorý išiel práve do zahrády sa až zadúšal od smiechu.
,,Roberta Alejandra!"skríkla na mňa Alma " myslela som,že tvoj otec ťa naučil za tých pár týždňov,čo si u neho bývala ako sa máš správať,ale vidím,že mi ťa len viac rozmaznal."
,,Mamička,kľud,bol to len vtip"Na môj vkus reagovala až príliš podráždene.Vždy bola precitlivená,to áno,ale až takto.Dokonca sa rozplakala.
,,Viete čo,už mám po krk toho ako si zo mňa robíte srandu,nájdite si láskavo inú kravu,ktorá vám to bude trpieť!"odišla a Franco sa rozbehol za ňou.
,,Mačička,teraz si to vážne prehanala" oznámila mi José a utierala oprskaný stôl.
Bolo mi to vážne ľúto,nedávno som sa s mamou udobrila a nechcela by som si ju opäť pohnevať.Ale na druhej strane som to nechápala.Nikdy totižto takto nereagovala.Buď sa tiež smiala alebo ma len tak z povinnosti zahriakla,ale toto?Myšlienky mi prerušilo zvonenie telefónu.
,,Prosím?"Bol to Diego.Veľmi som sa potešila,že konečne počujem jeho hlas.
,,Ahoj zlatko,dnes si idem ešte po posledné veci do školy ,nechcela by si ísť so mnou?"Ticho.
,,Roberta,si tam?"
,,Áno,áno prepáč,trochu sa bojím o mamu.Jasné,pôjdem,aj ja som tam nechala ešte zopár vecí.
,,Ok,tak pre teba asi o hodinku prídem.Milujem ťa"
,,Aj ja teba.Ahoj"
,,To bol Diego?" spýtala sa José s Miou naraz.
,,Áno,ideme ešte po nejaké veci do školy.Mačička,ty už si si zobrala všetko?"
,,Hej,hej,včera po oslave som si všetko pobalila."
,,Dobre teda,ja idem" pozdravila som ich a premýšlajúc o mame som vybehla naspäť do izby.
,,Roberta,nezjedla si raňajky!"kričala za mnou José,ale ja som ju už nevnímala.
O hodinu som už bola nastúpená pred domom,ale ako vždy Diego meškal.Našťastie zachvíľu sa na príjazdovej ceste objavilo auto.
,,No konečne!" bolo mi aj ľúto,že som sa s ním takto zvítala,ale stále som sa trápila kvôli mame.
,,Presne takto si reagovala,keď som ti priniesol gitaru pre Facunda.A vieš ako to nakoniec dopadlo..."
Ako si to môže pamätať,veď to bolo ešte vo štvrtom ročníku.
,,Áno,pobozkal si ma."
,,Presne tak" povedal,nahol sa ku mne a pobozkal ma ešte krajšie a jemnejšie ako pred tými dvoma rokmi.
,,Ty si na to spomínaš?"spýtala som sa ho,keď sme už sedeli v aute na ceste k Elite Way.
,,Láska moja,ja si spomínam na každý náš bozk."
,,Neverím ti"
,,Vážne,tak sa ma spýtaj na hociktorý poviem ti rok,miesto a čo si mala na sebe"Táto hra sa mi začala páčiť.S Diegom som vždy zabudla na všetky problémy.Pri ňom som to bola jednoducho ja.
,,Ok,tak napríklad náš prvý bozk?"
,,Rok 2004, vtedy v tej komore na párty,mala si červenú parochňu,striebornú čelenku a také červené,pásikavé ..."
,,To nie je možné,myslela som,že na tieto veci si väčšinou pamätajú baby."
,,Vtedy som si prvýkrát naozaj uvedomil,že som do teba zamilovaný až po uši."
Jeho slová sa tak dobre počúvali...
,,A čo vtedy,keď som ti hodila gitaru do vody,vtedy si čo cítil?"vážne ma zaujímalo,čo odpovie.
,,Tak to som bol poriadne vytočený,ale skôr na seba,že som ti tak ubližil" pozeral na mňa s takou láskou,že som nemohla ani dýchať.
"Jednu vec som sa ťa vždy chcela spýtať.Vtedy,keď si spadol do toho bazéna a to čo sa potom stalo...veď vieš,na druhý deň si si naozaj na nič nespomínal?"
,,Pamätal som si každé jedno slovo" povedal mi s úsmevom na tvári a ja som pocítila v srdci také teplo ako už dávno nie.
,,Ok,pokračujme v našom bozkovom kvíze"nereagovala som,len som tupo zízala na budovu pred nami ,,Zlatko,čo ti je?"
Práve sme odbáčali k Elite Way a ja som si uvedomila,že je to naposledy,čo som tu.
Automaticky mi začali tiecť slzy.Nečakala som to,myslela som si,že včera som sa naplakala dosť.
Zastali sme pre vchodom a ja som sa začala z ničoho nič smiať.
,,Čomu sa tak smeješ,Roberta?"spýtal sa ma Diego
,,Spomenula som si ako som sem prvýkrát prišla,Mii som na hlavu vyliala plechovku s colou" plakala a smiala som sa zároveň.Diego sa tiež začal smiať a silno ma objal.
,,Zažili sme tu veľa pekného"
,,Láska moja nechal by si ma nachvíľu samu,chcela by som sa tu ešte poslednýkrát prejsť."požiadala som ho.
,,Jasné,moja.Ja si idem zatiaľ po veci do izby."Pobozkal ma na čelo a odišiel.
Vydala som sa smerom ku vchodu.Väčšina študentov už odišla,takže škola bola takmer prázdna.Tak toto je to väzenie.Obzerala som sa dookola ,prechádzala som sa najprv po kaviarni,po chodbách,v našej triede,pri ktorej už vysel nápis triedy,ktorá sem príde v septembri.Spomínala som na naše protesty,úteky,hádky.Zastavila som sa aj pri riaditeľni,kde ešte stále viseli naše fotky.Bolo zvláštne prechádzať sa tam bez toho,aby mi Alicia za ušami nefrflala koľko má roboty.Nakoniec som zakotvila v našej izbe.Bola úplne prázdna,len v skrini zostalo zopár mojich vecí.Pomaly som ich zo slzami v očiach balila.Keď som skončila,chvíľu som tam len tak stála a pozerala dookola,zrazu mi padol pohľad na papierik,čo ležal pod posteľou.
,,Čo to je?"spýtala som sa sama seba a zodvihla to.Neverila som vlastným očiam.Bol to ten papierik,na ktorý mi Diego pred dvoma rokmi napísal,že sa o chvíľu stretneme v učebni hudobnej výchovy,keď sme si prechádzali nejaké piesne pre skupinu.Načapali nás naši rodičia ako sa bozkávame...S úsmevom som si ho dala do vrecka a kráčala ku dverám.
Diego ma už aj so svojimi vecami čakal v aute.Opatrne sa ma spýtal.:
,,Si v poriadku?"
,,Ale hej,bože,nikdy som si nemyslela,že mi bude toto väzenie takto chýbať"
,,Čo to máš v ruke?"
Podala som mu malý lístok.Začal sa smiať.
,,Pamätám si,že vtedy mal Gandía jeden zo svojich slávnych prejavov." povedal a vrátil mi ho.Rozhodla som sa,že si ho nechám na pamiatku.
,,Ideme?"
Iba som prikývla.
Keď sme odbáčali na hlavnú cestu,obzrela som sa poslednýkrát na Elite Way School.
,,Pardo mal pravdu" Diego nechápal o čom hovorím.
,,V čom?"
,,Keď mi prišiel oznámiť,že ma zapísal sem do školy a ja som protestovala,povedal,že raz mu budem za to vďačná.Vtedy som mu neverila..."
Diego ma chytil za ruku a videla som,že aj on sa pozerá do spätného zrkadla na miesto,kde sa zmenili životy nás všetkých.


Tak ako sa Vám páči ?
 

10 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 katuska:) katuska:) | 24. listopadu 2010 v 21:17 | Reagovat

je to kresne,perfekne, fantasticke..:D... velmi sa mi to pači... :-) dufam že bude aj pokračovanie... je to krasne O_O  :-D

2 poviedkyrebelde poviedkyrebelde | E-mail | Web | 24. listopadu 2010 v 21:30 | Reagovat

To je super

3 Lea Lea | Web | 25. listopadu 2010 v 14:20 | Reagovat

je to super :-D

4 nikuska nikuska | 25. listopadu 2010 v 14:26 | Reagovat

fantasticke :-D  :-D  :-D  :-D  dufam ze bude aj pokracovanie :-D  :-D  :-D

5 Simču Simču | 25. listopadu 2010 v 15:55 | Reagovat

nadherne :D

6 basqa-rbd basqa-rbd | Web | 25. listopadu 2010 v 17:11 | Reagovat

kraaaaaaasa :-)

7 katqa katqa | E-mail | 29. listopadu 2010 v 16:13 | Reagovat

boze to bolo nadherne :D

8 Dadusha Dadusha | Web | 2. prosince 2010 v 16:37 | Reagovat

Pekne, malo by byt pokracovanie, si veelmi taletovaná :-)

9 Danka Danka | 20. prosince 2010 v 16:08 | Reagovat

je to super uzastne :D:DD ....velmi sa mi to paci :D

10 roberta alejandra roberta alejandra | 11. února 2011 v 21:40 | Reagovat

to je nadherne... ked sa tota poviedka blizila ku koncu ja som zacala plakat som si to predstavila ako by to bolo vo filme ...dufam ze bude aj pokracovanie skoncilo to zauimavo.. ja to velmi velmi krasne nadherne si velmi talentovana len tak dalej.. :-)  :-D

11 Very Very | E-mail | Web | 16. března 2011 v 21:00 | Reagovat

Je to nádherné, až se mi chce plakat. Myslím, že vím, jaké to je ... ;-)

12 robertita96 robertita96 | 20. června 2011 v 22:05 | Reagovat

je to super  super bombastis skvele   dajte rychlo pokracovanie

13 dul5 dul5 | 5. prosince 2011 v 19:55 | Reagovat

nádherné a bude pokračko  a cela som sa spýtať či nemáš niake poviedky o teovi a jose ak hej dak daj dakujem je to najsamlepšia stránka :-D  ;-)  :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama