Ak máš nejakú poviedku, ktorú by si chel/a tu uverejniť pošli nám ju na náš email -

Pred poslaním poviedky si prosím prečítajte toto

1. komentárova poviedka DyC


Poviedka IV- Kapitola IV - Odpustenie

26. prosince 2010 v 13:39 | DulcenQa<33* |  Poviedka IV.Diego a Roberta


 Ďalšia poviedka je od Moniky...napísala že ju nemusím zverejňovať pretože posledný diel tu už bol...ale napadlo ju "pokračovanie" a jasné že ju zverejním...nenechám si ju len pre seba :D
V celom článku.

  Odpustenie

Diego po odchode z nemocnice musel ešte ostať doma, lebo nesmel ísť do školy. Každý deň som bola u neho a on mal z toho radosť. A ja som ju mala tiež. Javiera preložili do nejakej vojenskej školy. Niektorí mali radosť, že odišiel a niektorí za nim smútili. Boli to hlavne dievčatá, lebo sa ukázalo, že je to veľký sukničkár. Ja som bola rada, že Diego sa s ním už nebude hádať. Po príchode Diega do školy bola celá trieda rada, že sa už vrátil a ja som boa tiež rada, lebo mi tu chýbal. Keď som sa v škole stretla s Martinom hneď som mala zlu náladu a iba on mi ju vedel zlepšiť. Raz som sa s ním stretla a pohádali sme sa. Ja som utiekla do svojej izby a tam som sa rozplakala, pretože už nevl&aacut e;dzem. Na jednej strane mím Martina rada a na druhej ho nenávidím, pretože mi s Almou klamali a ja klamstvá neznášam. Do izby niekto vošiel. Bol to Diego. Podišiel ku mne a utešujúco ma objal. Ja som iba plakala a Diego chcel aby som mu všetko povedala, lebo sa nemôže pozerať ako sa trápim. Ja som nevedela čo mam robiť, či mu to mam povedať, alebo nie. Rozhodla som sa, že mu všetko poviem. Začalo som: "Dobre poviem ti to, ale nikomu to nevrav. Strašne ma hnevá to, že mi ľudia klamú a teraz ma oklamala vlastná mama. Celý život mi klamala. Vravela mi, že môj otec je Pardoo a ja som teraz zistila, že môj otec je Reverte."
"Aha tak preto ho teraz tak neznášaš."
"Áno neznášam ho no na druhej strane ho mam rada. Neviem čo mam robiť."
"Skús mu odpustiť, možno sa to zlepší. Vyskúšaj to a potom uvidíš."
"Ja neviem Diego, neviem či nájdem odvahu. ..... Ach Diego ty mi vždy vieš zlepšiť náladu a vždy mi pomôcť. Milujem ťa."
"Aj ja ťa milujem a nikdy ti neublížim. Sľubujem.", a pobozkali sme sa. Ešte stále som namäkko keď sa bozkávame. Stále ma dostáva do kolien a ja za to veľmi zbožňujem. Diego potom odišiel aby nás nenachytal Gaston, lebo by sme mali znova problémy. Ja som si ľahla na posteľ a rozmýšľala som čo spravím. Mám sa ospravedlniť Martinovi a povedať mu, že ho mam rada? Všetko je také zložité. Aleme neodpustím ani keby mi mali dať neviem koľko peňazí. Neznášam ak mi niekto klame a ona mi klamala celý život. Martin sa to dozvedel až teraz a preto by som mu mohla odpustiť to, že mi klamal. Už sa s ním nechcem hádať, chcem aby to bolo ako predtým. Rozhodla som sa, poviem mu, že sa už nechcem hádať, a že ho mam rada. Ale poviem m u to až zajtra. Teraz idem za Diegom aby sme si niekam vyrazili, pretože ma to tu už nebaví takto ležať. Išla som do jeho izby a tam bol iba Thomas. Opýtala som sa kde je Diego a on mi povedal, že išiel niekam s Revertem. "S Revertem?! A prečo?."
"Ja neviem, ale prišiel poňho do izby, že niečo potrebuje."
"Aha, ďakujem.", a odišla som. Išla som sa pozrieť, či nie sú v kaviarni. No ani tam neboli. Neostávalo mi nič iné iba zavolať Diegovi. Vzala som mobil a zavolala som mu. Zdvihol a vraví: "Áno, čo potrebuješ Roberta?"
"Ja... iba chcem vedieť kde si, lebo som chcela ísť s tebou von."
"Aha. Ja som teraz s Revertem a hneď som naspäť. Potom môže ísť von."
"Tak dobre, ale ponáhľaj sa. Ľúbom ťa."
"Neboj sa hneď som tam. Aj ja ťa ľúbim. Ahoj.", a zložil. Od zlosti som skoro rozbila mobil. Čo od neho Reverte chcel. Určite chce niečo vedieť o mne! Dúfam, že mu Diego nič nepovie. Diega som čakala vo vstupnej hale no on neprichádzal. Bola som čoraz viac ospala a asi som zaspala vo vstupnej hale, pretože som sa zobudila v mojej posteli a vedľa mňa sedel Martin. Vyskočila som s postele akoby do mňa trafil blesk. Spýtala som sa ho čo tu robí. Povedal mi: "Našiel som ťa spať vo vstupnej hale tak som ťa zobral do izby. Prepáč mi to."
"Nie to ja by som sa mala ospravedlniť za to čo som ti v poslednom čase robila. Strašne sa za to hanbím. Prosím odpusť mi. Už sa nechcem hádať a chcem ti povedať, že ťa mám rada."
"Ach Roberta jasné, že ti odpustím. Veď som tvoj otec.", už som to nevydržala a hodila som sa mu okolo krku. On mi povedal: "Aj ja ťa mam rád dcérka."

Predošlé kapitoly:
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Neferet Neferet | Web | 26. prosince 2010 v 13:48 | Reagovat

Ahojky! S kamarádkou jsme založili akademii. Uděláš nám radost, když se k nám podíváš nebo se zaregistruješ...
Chceme poznat nové lidi a ty nám příjdeš super... Byly bychom rádi, kdybys u nás studoval/a...
Akademii najdeš tady→ http://midnight-academy.blog.cz/
...S pozdravem Neferet Arya Anaya, ředitelka školy.

2 vondyparasiempre vondyparasiempre | 9. června 2011 v 10:07 | Reagovat

krasna cast velmi pekna poviedka

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama