Ak máš nejakú poviedku, ktorú by si chel/a tu uverejniť pošli nám ju na náš email -

Pred poslaním poviedky si prosím prečítajte toto

1. komentárova poviedka DyC


Poviedka VI- Kapitola I - Už nevládzem...

2. prosince 2010 v 13:09 | DulcenQa<33* |  Poviedka VI.Mia a Miguel
Po dlhšom čase,Vám prinášame ako ste si mohli všimnúť samé poviedky,kedže tu dlhší čas neboli..tu máte dalšiu:)od Kymberli :)V celom článku!


Už nevládzem...
Sedela som v šatni a plakala, rovnako ako som plakala včera v noci... Mala by som sa pripraví na koncert o chvíľu sa začne ale nemám nato silu. Zrazu niekto zaklopal na dvere a vošiel dnu... "Ani prečo nie s pre boha ešte oblečená?" ,dosť prekvapene sa ma opýtala Dulce. "Koncert sa o chvíľu začne a ty..."nedokončila, pozrela sa na mňa,
určite si všimla že som plakala "Ani, zlatko, čo je s tebou? prečo plačeš?"
"Ach, Dul... ja už nevládzem, už sa nechcem trápiť." objala som ju. "Plačeš kvôli Poncovi však?" Vedela že som do Poncha zaľúbená, vedela to len ona a Maite, nikto iný. Pozrela sa na mňa a ja som prikývla. "Chápem, viem ako sa cítiš", vedela to pretože ona prežila presne to iste s Uckerom ale taras sú už spolu a sú šťastný... "Ale taras sa musíš upokojiť, obliecť a isť na koncert" pomohla mi vstať a podala mi veci ktoré som si mala obliecť. "Ponáhľaj sa!" Ešte raz ma objala a odišla. Zase som bola sama ale už som neplakala. Vedela som že sa musím schopiť že nesmiem plakať. Inak by sa ma všetci vypytovali čo sa stalo a ja som im nechcela nič vysvetľovať.

Vyšla som zo šatni a zamierila k ostatným. Čakali ma. "No konečne, už sme sa zľakli že budeme musieť zrušiť koncert", začal Chris. Výborné nikto si nevšimol že som plakala. "prepáčte" povedala som. Fanúšikovia skandovali naše mená a my sme vyšli na javisko. Začali sme spievať a mne bolo hneď lepšie až kým fanúšikovia nezačali kričať: "pusu, pusu..."Poncho prišiel chytil ma za ruku a pobozkal. Robievali sme to na každom koncerte ale tento bol iný...Nechcela som aby ma bozkával nie potom čo som si uvedomila že ho milujem. Nechcela som cítiť že je to iba hra že skutočnosti tie bosky nič neznamenajú. Prestali sme sa bozkávať, a on sa na mňa usmial. Chcela som utiecť, chcela som plakať ,chcela som všetko len nie byt blízko Poncha...

Koncert sa konečne
skončil a ja som rýchlo utekala do svojej šatni. Znovu som plakala. Hneď ako som zavrela dvere mojej šatni, ozvalo sa klopanie. "Anahi, zlatko to som ja Maite a je tu aj Dul môžeme isť dnu?"
"Áno, poďte" povedala som uplakane. Vošli dnu, a objali ma.
"Ako sa cítiš?" opýtala sa Dulce "Zle." povedala som "Všimli sme si že si si koncert vôbec neužívala a keď ťa Poncho pobozkal videla som že tí je hrozne." "To je pravda, je mi hrozne, nechcela som aby ma bozkával nechcela som cítiť že to je iba hra. Že to vôbec nič neznamená, že kumne nič necíti." Stále som plakala. Po chvíľke ticha sa ozvala May "Zlatíčko som si istá že to nie je pravda, určite že ta ma rád. "Áno, možno máš pravdu, ale iba ako kamarátku ,nemiluje ma." Rozplakala som sa ešte viac.
Dievčaťa
ma objali. "Babí, prosím nechajte ma samu". "Dobre, ale nezabudni že o chvíľu odchádzame do hotela." prikývla som a oni odošli.
Plakala som už len chvíľu, už nevládzem ani plakať.

Asi o pol hodinku mi Dulce zaklopala na dvere že už odchádzame do hotela.
posledný krát som sa pozrela do zrkadla či vidno že som plakala. Nie, ten make-up dokáže zázraky. Vyšla som zo šatni kde ma čakali dievčaťa. Usmiala som sa na nich a spolu sme ušli k auto čo nás má zaviesť do hotela.
Cesta netrvala dlho za necelých 15 minúť sme boli v hoteli. Na recepcii som si vypýtala kľuč a odišla do svojej izby.

Bolo neskoro večer ale ja som nemohla spať. Prechádzala som sa po izbe, bola som smutná, ale neplakala som. Zrazu niekto zaklopal na dvere. Kto to môže byť? Otvorila som dvere bol tam Chris. "Ahoj, dúfam že som ťa nezobudil?" "nie nespala som. Stalo sa niečo?" opýtala som sa. "Nie ale musím sa s tebou porozprávať, môžem isť dnu?" "Jasne, poď." Odpovedala som mu. "Tak, o čom sa so mnou chceš rozprávať?" opýtala som sa
Vzdychol si a povedal: "O tebe a Ponchovi."     
 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Dadusha Dulce Dadusha Dulce | Web | 2. prosince 2010 v 13:30 | Reagovat

Krááásna poviedka :)

2 Tinna Tinna | 2. prosince 2010 v 14:24 | Reagovat

uzasne to je :D....dufam ze coskoro bude pokracovanie....uz sa nemozem dockat :D

3 kimberly kimberly | 3. prosince 2010 v 11:41 | Reagovat

som veľmi rada že sa vám páči... pokračovanie už mam napísané a možno ho už dnes pošlem... :-)

4 zina zina | 4. prosince 2010 v 15:29 | Reagovat

prosím, bude dnes pokračko?

5 Mianessa Mianessa | 6. prosince 2010 v 11:55 | Reagovat

Čítala som poviedok teraz dosť, ktoré boli o rebeloch, ale toto je jedna z najkrajších. Okrem toho ma teší, že to je konečne aj o Anahí a Ponchovi.

6 iva iva | 12. února 2011 v 20:45 | Reagovat

jeeej krasne..som rada ze pises o mym dakujem rado to citam

7 Dadgy Dadgy | Web | 19. července 2017 v 23:56 | Reagovat

Ako sa dostať bezplatný iPhone5? Veľmi jednoduché! Podrobnosti WEB

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama