Ak máš nejakú poviedku, ktorú by si chel/a tu uverejniť pošli nám ju na náš email -

Pred poslaním poviedky si prosím prečítajte toto

1. komentárova poviedka DyC


Poviekda XVIII- Kapitola XXIV-Polročné výročie

3. dubna 2011 v 9:53 | Dul1604 |  Poviedka XVIII.Diego a Roberta



Polročné výročie

Zobudila som sa na prenikavé zvonenie zvončeka. "Ktorý idiot nás teraz otravuje, tak zavčas rána!" zahundrala som. No keď som sa pozrela na hodinky, tak boli asi dve hodiny poobede. "Dočerta. To sme tak dlho spali. No hej. Nemala by som sa čudovať, že sme tak dlho spali." povedala som si sama pre seba, ale potichu, aby som nezobudila Diega. Zvonček sa ozval ešte asi dvakrát. No kým som sa dostala s Diegovho náručia tak mi to trvalo, lebo keď som mu dala prečo ruku a chcela odísť, tak si dal znova na mňa. No nejako som sa dostala z jeho náručia. Obliekla som si na seba župan a šla som otvoriť. "Konečne, že si mi otvorila zlatko." povedal mi ocko s trošku podráždeným tónom. "SORRY ocko. Ale čo sa deje? Čo horí alebo čo?" "Nie moja. Ale mama je v nemocnici." "Čo kde je?" "Ti hovorím je v nemocnici. Ráno ju odviezla sanitka." "Čo sanitka. Tak ja sa idem šikovne obliecť a môžeme ísť. Ty ma počkaj tu. Hneď som späť." "Dobre moja, ale švihni si. Nech ti to naozaj trvá len krátko." "Jasné." a stratila som samu z dohľadu.

Rýchlo som sa vrátila naspäť do spálne, kde už medzitým Diego bol hore. "Ahoj zlatko. Kto zvonil?" "Ocko. Mam je v nemocnici." "Čo kde je? "V nemocnici. A ocko ma čaká v obývačke." "Fajn. Tak idem s vami." a už vstával z postele. Šikovne sme sa obaja prezliekli a šli za ockom. "Tak už som tu. A ide sa nami aj Diego." "OK. Tak poďme." povedal. Vyšli sme z bytu. Diego zamkol a chytil ma za ruku a nežne pobozkal na líce, lebo mi nestihol dať rannú, no skôr poobednú pusu. Potom sme pokračovali ďalej za ockom. Nastúpili sme do jeho auta a šli do nemocnice. V nemocnici sme sa spýtali kde je mama. "Prosím vás kde je Alma Rey Reverte?" "Vy ste jej manžel však?" "Áno som, ale kde je?" "Je na pôrodnej sále." "Už? Veď keď ju brali sanitkou sem, tak nám povedali, že to bol len falošný poplach." "Bol. Ale o jednej sa jej kontrakcie vr átili. Boli silnejšie a pravidelnejšie." "Aha. Ďakujem vám. A ešte by som sa chcel spýtať mohol by som ísť tam?" "Rád by som povedal, že áno, ale musím povedať nie. Teraz to už nie je vhodné, aby ste tam šli pán Reverte." "Dobre." "Fajn. Tak sa tu majte. A prajem vám, aby sa to mále narodilo zdravé." a odišiel preč. "Poď Roberta sadni si." "Dobre. Už si idem. A ocko poď si sadnúť a nebehaj tu ako pojašený hore dolu." "Moja. Ako sa si mám sadnúť, keď mamina rodí. Vieš mi povedať ako?" "To neviem. Ale nemusíš byť taký nervózny. Ona to zvládne. Je to jej druhý pôrod." "Hej. Ale keď porodila teba, tak ja som tu nebol. Takže ja mám podstate premiéru." "Hm. Ocko nato som skoro zabudla. Ale poď si konečne sadnúť." "Poď si sadnúť Martin. Roberta má pravdu." "Dobre tak si idem." "Konečne ocko. Už som si myslela, že si nesadneš a budeš tu pob ehovať hore dole pokým nepríde doktor a nepovie nám, že mama neporodila." "Možno." Diego sa iba zasmial. Čakali sme asi takú polhodinku, kým neprišiel doktor. "Tak milý ocko. Môžem vám pogratulovať. Máte krásnu dcérku." "Jéj ja mám zase dcérku. To krásna správa. Ďakujem." a celý happy ho objal. No nie len jeho, ale aj mňa s Diegom. "Prepáčte ja som sa zabudol spýtať. Môžem ju ísť pozrieť. Vlastne obe?" "Jasné môžete, ale po jednom by som poprosil." "Áno pán doktor." povedala som ja, lebo ocko nedokázal nič povedať. Doktor odišiel a ocko šiel hneď za maminou. Zaklopal jej na izbu a vošiel s obrovskou kyticou ruží. Tých najkrajších. "Miláčik. Ďakujem ti zato, že si mi dala ďalšieho pokladíka v podobe malého drobčeka." "A videl si ju už?" "Ešte nie. Ale nenamáhaj sa miláčik." "Keby si ju videl. Je ako hviezdička. A je celá po tebe. Po mne nemá nič." "Ale nehovor. Určite bude mať aj po tebe niečo. Možno to bude zase láska k hudbe." "Možno." "Dobre. Tak ťa nechám samú, aby si si oddýchla. A ja sa idem pozrieť nato naše malé drobča." a nežne pobozkal maminu na čelo a odišiel preč.

Ja s Diegom sme išli pozrieť moju malú sestričku. No keď som ju videla, tak sa mi slzičky šťastia a smútku hrnuli do očí. "Láska. Je všetko v poriadku? Lebo mne sa zdá, že nie." "Je všetko v poriadku. Iba som veľmi, ale naozaj veľmi šťastná, že mám malú sestričku. Je krásna. Je celý ocko, ale po mamine má jej úsmev. No zároveň som smutná." "A kvôli čomu zlatko? Dúfam, že to nie je kvôli tomu, že sme prišli o dieťatko?" "Je. Pozri sa. Mia je tehotná. Ona tiež zanedlho bude maminou a ja čo?! Ja som vinou toho debilného šoféra prišla o naše dieťa, o ktorom som nevedela, ale určite by som sa naň tešila." "Láska. prosím ťa netráp sa už tým. Jednoducho už na ten čierny deň nemysli. Ani sa nenazdáš a aj ty budeš maminou. Tou najkrajšou maminou. A to naše malé drobča bude celé po tebe. bude nás hnevať, lebo bude rebelovať a bojovať, tak ako jeho mamina na škole. Určite si nájde pekného chalana ak to bude dievčatko. No ak to bude chlapček tak sexy kosť." "Diego. To ako myslíš s tým sexy kosť?" a buchla som ho po ramene. "Au. To bolelo. No myslel som to v dobrom. Myslel som to tak, že si nájde peknú babu, ktorú bude tak šialene milovať, tak ako ja teba. A dá jej taký bozk ako ja dám teraz tebe." a sladko som ju pobozkal. "Diego ďakujem. Sú to tie najkrajšie slová, ktoré si mi povedal. Ešte raz ďakujem." a vášnivo som ho pobozkala. Našu chvíľku prerušila sestrička. "Vy ste dcéra Almy Rey Reverte?" "Áno to som ja. A chcela som sa ešte spýtať mohla by som si zobrať to dievčatko?" a ukázala som na moju drobnučkú sestričku." "Môžete." a už mi ju podávala. Jemne som ju chytila za hlavičku, tak aby som jej neublížila. Bola taká krásna. Spinkala mi v náručí. V tej chvíli sa mi chcelo plakať. Bol to prekrásny pocit. Diego k nám podišiel a obe nás pobozkal. Potom si ju tiež zobral na ruky. Bol strašne pekný. Taký akoby bol ocko. Akoby namiesto mojej sestričky držal v náručí našu dcérku. No už teraz som sa musela rozplakať. "Láska. Prečo plačeš?" Preto, lebo je to krásny pocit držať také niečo drobné a nevinné ako je dieťa. Je to ten najkrajší pocit aký teraz cítim." "Je to pekné." "No prepáčte, ale malá ide teraz za maminou." "To je dobré. A keby sme ju jej odniesli my. Môže me?" "Keďže ste dcéra Almy Rey Reverte, tak spravím výnimku. Takže vám dovolím ju zobrať malú." "Ďakujem ste veľmi zlatá. Ďakujem." Sestrička mi ju dala do rúk a spolu s Diegom sme šli za maminou. Medzitým ako sme šli za maminou, tak sme stretli ocka. "To je moja dcérka?" "Áno je." "A ako to, že nie je medzi ostatnými detičkami?" "Spýtala som sa či by sme ju s Diegom nemohli zobrať k mamine?" "Aha. A môžem si ju zobrať aj ja?" "Jasné ocko." a podala som mu ju. "Je krásna. Je celá po mne. Mala pravdu. No, ale nie celkom, lebo úsmev má po nej. A aj očká." "Ocko. Tak poď ideme za maminou." "Dobre." a všetci štyria sme šli za maminou. Diego zaklopal a vošli sme. Mamina už bola hore. keď nás všetkých videla, ale hlavne moju sestričku, tak sa v jej očkách zaligotali slzičky šťastia. "Ste krásni. Všetci. A aj ty moja malá." a nežne ju pobozkala. "Aké to je milé. Sme tu ako rodina. Vždy som túžila mať takú rodinu ako mám teraz. Som veľmi rada, že je to tak. Som veľmi rada, že vás všetkých štyroch mám. Keby som vás nemala, tak by som bola ako chýbajúce puzzle." "Roberta poď. Necháme tvojich rodičov nech si užijú malú samy." "Dobre láska." "Tak mi ideme." povedala som. Jemne som pohladkala malú, objala ocka a maminu. Potom sme s Diegom vyšli von z jej izby.

"Láska vieš aký je zajtra deň?" "Nie neviem." ale to som len hrala, že neviem. "Ako to, že nevieš?! Veď to by si mala vedieť! Veď zajtra máme výročie. Polročné výročie." "Aké výročie. Ja o tom neviem, že by sme mali nejaké výročie." "Roberta. To mi nerob. Ako to, že nevieš. To by si mala vedieť. Veď za ten čas sme si toho zažili dosť. Moje postrelenie, požiadanie ťa o ruku tvoja kóma a to všetko okolo toho. To ti naozaj nič nehovorí?! "Nie láska. to mi nič nehovorí." "Ako chceš. Keď ti to nič nehovorí, tak sa s tebou nebavím." "Fajn. Tak sa nebav." "Dobre. Tak sa ide domov." "Dobre." a šli sme domov. Museli sme si zavolať taxík, keďže Diegové auto zostalo zaparkované v garáži. Celou cestou taxíkom sme sa nebavili. Diego sa na mňa ani nepozrel. Ani vtedy, keď sme prišli domov. Ten si hneď zapol telku a pozeral futbal. "Tak to si prehnala Roberta. pozri sa. On sa s tebou nebaví. A len preto, že si hrala, že nevieš o vašom výročí. No ty si to vedela. Dobre si vedela všetko o čom ti hovoril." hýrilo mi hlavou. "Hm. Už viem čo spravím. Zavolám do nejakej cestovky a objednám dve letenky do Puerta Vallarta na dva týždne. To sa mu bude určite páčiť. Kedysi, keď sme tam boli zo školy sme tam prežili krásne spomienky. A ešte jedna vec. Jedna vec. Spravím mu menší striptíz, na ktorý nezabudne. No a aby som nezabudla, musím mu kúpiť darček. Ten najkrajší darček." povedala som si sama pre seba. Zobrala som si bundu a kľúče od auta. No ani si nevšimol, že som odišla preč. Nakoniec to bolo dobré, že si nič nevšimol, lebo môžem pripraviť celé prekvapkanie preňho. Zišla som dole do podzemnej garáže a naštartovala jeho auto. Behom piatich alebo desiatich minút som bola v obchode. Kúpila som všetko potrebné čo som chcela. Čiže šampanské, jahody. No pre zmenu som kúpila šľahačku. Potom som sa zastavila v zlatníctve a dala som objednať náramok s vyrytými našimi menami a dátumom k edy ma požiadal o ruku. Keď som to všetko vybavila, tak som sa vrátila naspäť domov. Auto som zaparkovala. Zobrala som nákup a šla do spálne. Zas si ani nevšimol, že som z niekadiaľ prišla. Stále pozeral ten futbal. Nechápala som ako to môže pozerať. Veď sa tam naháňa dvadsaťdva hráčov za jednou loptou. Ja by som si radšej pozrela hokej. To je niečo iné. To je rýchla hra. A ty hokejisti a ich telá. "Roberta. Veď v obývačke máš snúbenca!! Čo myslíš na iných!!A akoby som nemohla?! Veď to nie je zakázané alebo hej?" Viedla som malý boj s mojim svedomím. "A dosť!" zahriakla som samú seba. Potom menšom samoboji som všetko pekne pripravila a ešte som sa stihla prezliecť do niečoho sexy, čo Diega nažhavý a totálne vzruší. "Dočerta!! Ja som zabudla zavolať do tej cestovky?" skríkla som si sama pre seba, tak aby som nepočul Diego. šikovne som zobrala mobil a&nbs p;zavolala do tej cestovnej kancelárie. "Dobrý deň. Chcela by som si objednať dve letenky do Puerto Vallarta." "A na aký deň, a na koľko týždeň?" "Rada by som keby to bola na zajtra poobede a na dva týždne." "Počkajte chvíľu pozriem sa čím je na ten deň voľný termín a aj na tie dva tyždne." "Dobre. Tak počkám." Čakala som asi takých päť minút. "Tak. Na ten deň, čiže nazajtra je voľný termín na 16:00 a aj na tie dva týždne. A prajete si, aby vám boli poslané poštou domov?" "To by ste mi uľahčili prácu a aj prekvapenie. Ďakujem vám veľmi pekne. Ste veľmi milá." Rýchlo som jej nadiktovala adresu a zložila som jej. "Tak a už je všetko hotové." pomyslela som si.

Šla som za Diegom, že čo robí. On stále pozeral tú telku. No už nie futbal, ale nejaký film. Zastala som si pred obrazovku a čakala čo sa bude diať. "Roberta uhni. Ja chcem pozerať." "Aha. Tak ty chceš pozerať! Ale ja ti nedovolím pozerať." "Roberta čo robíš?" "Nič. Iba chcem, aby si prestal pozerať ten film, aj tak je čudný a nudný." "Pre teba, ale nie pre mňa. A vieš čo, choď si robiť čo chceš. Sama si to chcela, keď nevieš, že aký je zajtra deň." "A už mám toho akurát tak dosť. Ty sa so mnou nebavíš. Celý čas pozeráš telku, len preto, že neviem čo je zajtra. Mám začať hovoriť načo si ty zabudol?!!" "Tak ty začínaš!! Dobre. Tak poďme zrátať koľko vecí si ty zabudla!" "Hm. Ale tých vecí bolo málo. Nie tak ako tých vecí, na ktoré si ty zabudol." "Fajn. Keď sa mienime hádať, tak čo keby sme sa aj pobili." "To by bolo asi to najlepšie Diego. Tak ako, keď sme boli na škole." a už som brala vankúš z kresla a udrela Diega. "Tak ty si už začala." Mne už bolo do smiechu, ale nedala som to najavo. No vtom ma Diego udrel vankúšom. Znova som ho udrela. No udrela som ho až tak, že spadol na zem a aj s ním. Diego ma udrel tiež a už sa smial. Jeho smiech nakazil aj mňa, ale neprestala som s bitku, ktorú sme začali. Udierala som ho vankúšom a kričala. "Tak ty si ma nevšímaš. Ani si si nevšimol, že som bola preč!! Čo keby som šla za niekým iným a robila s ním veci, ktoré robím s tebou!" "To by si urobila?" spýtal sa ma prekvapene, no ale aj so strachom v očiach. Vedela som, že jeho smutnému pohľadu neodolám a poviem mu všetko, ale nie. Nemôžem prestať. Teraz nie, keď začína byť žhavý. "No spravila by som to." "To naozaj. To by si mi spravila potom čo sme spolu prežili? Potom čo som o teba prišiel? Pot om ako som ťa požiadal o ruku? To by si mi naozaj urobila?" a v jeho krásnych hnedých očkách sa objavili slzičky a obrovský strach. Jeho krásny úsmev, vystriedala smutná tvár. Už som nezniesla sa pozerať naň ako sa mi čochvíľa rozplače. "Ale Diego. To by som nebola schopná. To čo robím s tebou, nebudem robiť s nikým iným. S tebou je to krásne. A poď postav sa. Pekne si sadni a ja ti ukážem čo som pre teba schopná urobiť." Diego sa pozeral a neveril tomu čo hovorím, ale postavil sa a sadol si do kresla. "Tak čo si schopná pre mňa urobiť?" opýtal sa ma a v jeho očiach bolo svetlo, ktoré už veľmi dobre poznám. "Uvidíš zlatko. Uvidíš." Zhasla som svetlo a zapla hudbu. Začala som tancovať na rytmus hudby. Pomalými pohybmi som si dávala dole tričko, pod ktorým som mala tú sexy bielizeň, ktorú tak Diego miluje. Celý čas ako som si ju dávala dole som sa pozerala na Diega. Ten sa iba usmieval a samozrejme slintal. Potom som si začala dávať dole sukňu. Keď som si ju dala dole, tak boli na rade čižmy. Najprv som si dala dole jednu a potom druhú. Až som zostala len v tom prádelku. Diego sa celý žhavý a vzrušený postavil ku mne a chcel mi s tým pomôcť, ale ja som ho stopla. Chytila som ho za kravatu a šla som s ním do spálne, kde už bolo všetko na náš večer prichýtané. Hodila som Diega na posteľ a sadla som si naňho a začala ho vášnivo bozkávať, ale tak aby Diego neprezval vedenie. Chvíľu som sa s ním hrala a potom som sa postavila a pokračovala vyzliekaní. O minútku som stála pred ním úplné nahá. Tak ako ma pán Boh stvoril. So všetkými mojimi krásami, ale aj chybičkami, ktoré som videla len ja a nikto iný. Ako som tam stála pred ním úplne nahá, tak som sa začala hrať s mojim tel om. Zobrala som šľahačku a jahody. Otvorila som šľahačku a stlačila dzindzík a striekla trochu šľahačky na jahodu a potom na oba moje prsníky. Popritom ako som jedla jahodu a dávala zo mňa dole šľahačku, tak som sa vlnila okolo Diega. Diego už bol celý nedočkavý. Bolo to na ňom vidieť. Lebo jeho verný kamarát sa chcel ukázať na svet v plnej paráde. Už sa pýtal na svet ako malé bábo alebo kuriatko, keď ďobe do škrupinky, aby sa dostalo von. Neváhala som ani na sekundu. V momente sekundy mal dole nohavice a aj boxerky. S jeho vrchným oblečením som si nemusela robiť starosti, lebo Diego si to dal dole popritom ako som tancovala. "Roberta. Načo ti je šľahačka?" "Nepýtaj sa. Nechaj sa prekvapiť." povedala som a znova som stlačila ten dzindzík. Ten znovu vystriekol šľahačku rovno na jeho nedočkavého kamaráta, ktorý čakal len nato, aby sa s ním mohol pohrať. To z namenalo, že čakal len na mňa a môj šteklivý jazýček. "No tak dobre. A ide sa nato." pomyslela som si. Zobrala som si ho do ruky a pomalými krúživými pohybmi môjho jazyka som mu dávala dole šľahačku. Zrazu sa už ocitol v mojej puse. Diego kričal ako besný. "Neprestávaj! Neprestávaj!" Cítila som ako ho to vzrušuje a ako sa dostáva do iného sveta. Sveta plného slasti a radosti s opojenia. Tak ako to jeho vzrušilo, tak ja mňa. Cítila som ako som jemne zapriadla ako malé mača. Skôr ako spokojná mačička. Vtom zrazu Diego prezval úlohu. Postavil sa a pritlačil si ma k stene. Tam ma sa začal hrať s mojimi prsiami, na ktoré vystriekal skoro celú šľahačku. potom pomalými pohybmi jazyka ju z nich dával dole, až kým sa nedostal tam kam chcel so svojím neskrotným jazykom. Začal ma tam štekliť. Čo nás oboch nesmierne vzrušilo. Ja som s plných síl, ktoré som mala skríkla. "Už chcem mať tvojho kamaráta tam. Prosím." Diego sa pozrel na mňa a už mu nebolo čo viac povedať. Hneď vedel, že ma prestať a prejsť na niečo iné. Keď som zacítila, že jeho kamarát je tam kam chcel ísť hneď nazačiatku, tak som už zapriadla ako silná levica. Diego si ma bral najprv pomaly, ale potom pridal na rytme, až kým sme sa obaja nedostali do toho sveta plnej slasti a radosti s opojenia. Potom si ma otočil a pokračoval ďalej. No po chvíľke som ho znova hodila na posteľ a nasadla som na jeho tátoša akoby bol môj. Jazdila som na ňom akoby som bola na dostihoch a stoj čo stoj musím tieto preteky vyhrať. No nakoniec sme tie preteky vyhrali spoločne. Zas a znova sme sa ocitli niekde mimo nášho sveta. Kde si len my a naša láska. Tak kde si nikto nerobí zle, tam kde je len spravodlivosť a zlo je riadne trestané. Diego sa ma po takých desiatich minútach opýtal. � �Láska kam ideš?" "Idem do sprchy." "Kde?" "No do sprchy. Moje prekvapenie nekončí. Lebo ty ideš so mnou." Nemusela som mu stokrát opakovať, lebo ten už znova celý žhavý stál pri mne. Spolu sme vošli do sprchy a pokračovali tam, kde sme pred piatimi minútami skončili. Takto to trvalo ani neviem ako dlho, ale asi dosť, keďže už začínalo svitať. Obaja spokojný a celý šťastný sme si ľahli do postele a zaspali sme prepletaní v oboch náručiach.

Zobudil ma zvonček. Pozrel som sa na hodinky. Bolo asi tak deväť hodín ráno. "Ktorý debil otravuje. Ja chcem ešte spať!! Keby tak vedel, kedy som šiel spať a čo som robil celú noc, tak by neveril." povedal som si sám pre seba. Zodvihol som sa z postele. Natiahol som na seba župan a šiel som otvoriť. "Dobré ráno. Toto prišlo." podala mi balíčky a ešte dodala. "Tu sa podpíšete a budete to toľko a toľko." "dobre. Počkajte tu. Idem si pre peniaze. Vošiel som do spálne kde som mal nohavice. Iba som nevedel kde. "Láska čo robíš?" opýtala sa ma rozospato moja princezná. "Nič. Iba svoje nohavice. Tam mám peňaženku." "A načo ti je peňaženka?" "Prišiel poslík a doniesol nám poštu." "Čo poštu?!" hneď som vstala. Rýchlosťou blesku som si na seba natiahla župan a šla vyplatiť. Diego iba čumel čo mi je. Absolútne nechápal čo sa deje. Rýchlo som to vyplatila a šla za ním do spálne, kde ešte stále neveriacky stál. "Láska. Prečo si tak rýchlo vstala a šla si to ty vyplatiť.?" "Lebo......lebo......to čo prišlo je prekvapenie pre teba láska." "Aké prekvapenie? Ja ho chcem vidieť." "Iba jedno. To druhé ti dám až zajtra."a podala som mu ten darček s tými letenkami. Diego ich otvoril a neveril tomu čo vidí. "Roberta. to sú letenky?!" "Sú, ale pozri sa kde." Diego ich otvoril a prečítal nahlas. "Puerto Vallarta. Odchod dnes 16:00." "Ro............Roberta. to myslíš vážne?" "Áno. Je to náš spoločný výlet, kde môžeme spoločne osláviť naše výročie." "Roberta. ty si to na mňa celý ten čas hrala?" "No. A vadilo ti to?" "Najprv áno, ale potom čo sa dialo potom asi ani nie. Ty si, ale čert. Ty vždy na mňa ušiješ budú, že sa čudujem, že ti vždy nato skočím. Musím uznať, že si dobrá herečka. Až príliš dobrá. Priam excelentná." "Ďakujem. A poď sem. Nech ti dám božtek." "Dobre." a už sa priblížil ku mne až tak, že naše pery sa mohli spojiť v jeden vášnivý bozk. "Roberta. ja som hladný. Ale fest riadne." "Veď počujem" a zasmiala som sa na tom ako mu už muzikanti vyhrávajú. "Moja. Nesmej sa, lebo už aj tebe hrajú." nakoniec sme sa začali smiať obaja až kým som nezahlásila. "Poď zlatko. Ideme sa najesť a potom sa musíme ísť pobaliť." "Dobre. Už idem." a na cupitali sme do kuchyne. Konečne som sa mohla ujať robenia raňajok ja. Pozrela som sa do chladničky a vybrala potrebné veci nato, čo chcem spraviť. Pekne som si to poukladala na linku a začala robiť. Po takej polhodinke boli raňajky hotové. "Tak prajem ti dobrú chuť zlatko." popriala som mu, keď som si sadla. "Roberta. to je božské." "Ale nepreháňaj. Veď je to obyčajné volské oko a opečený rohlík natretý so syrom." "Ja viem. Ale keď všetko od teba chutí božsky a hlavne potom......." "Myslíš po skvelom milovaní?" "No potom. Neviem ako to robíš, ale ty ma vtom vždy prekvapíš. Ale som rád. Lebo vždy je to iné a vždy také krásne." "Ďakujem. Ale aj ty ma prekvapuješ. Asi si nemáme čo povedať. Tak ešte raz dobrú chuť." "Aj tebe láska." celý čas ako sme jedli, tak sme sa bavili čo budeme robiť na dovolenke. Padla aj otázka čo aké mám prekvapenie pre neho, ale mlčala som. Nechala som ho nech trpí túžbou vedieť to. Po raňajkách sme pekne všetko poupratovali a išli sme naspäť do spálne. "Diego. ty sa môžeš pobaliť a ja idem za ten čas do sprchy." "A netreba ti pomôcť umyť chrbát?" zakričal na mňa, keď som si púšťala sprchu. Ako som sa sprchovala, tak som zozadu zacítila ako ma niekto jemne bozkáva na krk a chrbát. Nemusela som hádať kto to je, lebo som vedela, že je to Diego. "Diego. čo tu robíš?" "No prišiel som ti pomôcť umyť chrbát." "No určite. Viem kam tým smeruješ. Nestačila ti skoro celá noc nato?" "Hm. Asi nie. Keď tvojmu krásnemu telu sa nedá odolať. A ako to mám. A ešte po tej dvojmesačnej pauze? A ešte, keď chcem mať bábo. Tak musíme využiť nejakú možnú chvíľu nato, aby si to podarilo." Mne skoro zabehlo. "Diego. A...................A to si sa kedy rozhodol, že chceš, aby sme mali bábo?" "No potom ako som tvoju malú sestričku držal v náručí. Bol to n eopísateľný moment. A už sa neviem dočkať kedy ho zažijem znova. A pre zmenu s tým, že ja budem hrdý otecko, a to bude jedno či to bude dievčatko alebo chlapček." "Ty si, ale blázon." "Som.....................ale len a len do teba láska moja." a znova ma začala bozkávať tam kde prestal. Nechala som ho tak, veď máme výročie, tak mu dovolím nech si robí čo chce. Po hodinke strávenej sprche sme sa obaja zahalený v osuške vrátili späť do izby. Otvorila som skriňu a hľadala veci, ktoré si oblečiem na cestu. Tak spravil aj Diego. obliekli sme sa a začali sme si vyberať veci, ktoré si zoberieme so sebou. "Láska. prosím ťa mohla by si si zobrať okrem tých bielych plaviek, aj tie žltí, modré. No proste všetky. A ešte zober si tie krásne biele šaty. Vieš tie šaty, ktoré si mala oblečené, na oslave Sily Motora." "To myslíš tie, v ktorých som ťa zachraňovala z bazéna, keď si sa zas znova poriadne opil?" "No tie. Tie myslím. Pamätám si, že keď si sa objavila na pódiu, tak som zmĺkol a stále som sa na teba pozeral. Bola si ako anjel. Môj krásny anjel, ktorá bol silný súper, ktorý ma nakoniec aj porazil." "Hm. Hej porazil, ale keď si sa priznal pre všetkými za sfalšovanie hlasovanie." "Hej. To si pamätám. Lebo snažil som sa ti to vysvetliť u nás doma, ale nedala si si. A potom sa stalo to s tým videom." "Akoby som nato zabudla. Ale dosť spomínania nato čo bolo. Mali by sme myslieť nato čo robíme teraz." "Hej, keď hovoríš o tom , tak ja som už zbalený, iba tebe to trvá. "Hej trvá, lebo môj budúci manžel mi hovorí čo si mám zobrať so sebou." "Tak to hej. Ale ako pozerám, tak už si aj ty." "Tak to hej. Tak keď sme už obaja hotový, tak by si mohol zavolať taxík." "Jasné. Vykonám šéfe." a šiel som ho zavolať. "O desať minút tu bude." poved al som. "OK." a zobrala som si svoj kufor a nachystala som ho ku dverám. Diego si tiež zobral kufor a dal ho ku mne. Ani nie za desať minút tu bol taxík. Moje krásne zlatíčko zobralo najprv môj kufor a potom jeho. Nakoniec sa zastavil pre mňa a mohli sme ísť na náš výlet. No ako sme sedeli v taxíku, tak ma napadlo. "Diego my sme nezavolali našim, že ideme preč." "Ja viem. Neboj, keď tam prídeme, tak im hneď zavoláme dobre." "OK." Potom som už bola pokojná a celou cestou som sa tešila na ten náš výlet. Taxík nás doviezol rovno pred letisko. Diego nám vybral kufre a zaplatil taxikárovi. Potom sme spolu v ruka v ruku vošli dnu. Prišli sme akurát. Rýchlo sme vybavili čo bolo potrebné a už sedíme v lietadle. Iba ja a môj Diego. ani neviem ako, ale hneď ako sme vzlietli, tak som zaspala. Zobudila som sa asi tesne pred pristátím. Pozrela som sa na Diega vedľa m� �a. Ten ešte krásne spal. Tak som ho jemne pobozkala. Ten sa hneď na tie moje bozky zobudil. "Čo už sme tu?" "Ešte nie, ale za chvíľu určite." "Už sa neviem dočkať." "Ani ja. hlavne toho ako sa budem opaľovať na pláži hore bez." "Ako?" "No bez horného diela plaviek." "Nie. Ty sa tak opaľovať nebudeš!! Ty nebudeš ukazovať svoje krásne nahé prsia cudzím chlapom! To nie! "Ale Diego. Sú to moje prsia. A moje telo nie je tvoje vlastníctvo." "Fajn. Tak si s ním rob čo chceš." a otočil som sa jej chrbtom. "Láska. Prepáč. Ja som to tak nemyslela. A ináč mne je to proti srsti. Chcela som iba vedieť ako sa budeš tváriť, ak by som to spravila." a začala som ho bozkávať na krk. Po minútke sa ku mne otočil a vášnivo pobozkal. Našu krátku romantiku a aj trošku udobrovanie prerušila letuška, ktorá nám povedala, aby sme sa pripútali, že ideme pristávať. Hneď sme sa od seba odlepili a pripútali sa. Za päť minút sme pristáli. Celí šťastní sme vystúpili z lietadla a šli sme do vstupnej haly, kde sme si vybavili veci aké sa na letisku robia a išli sme si zavolať taxík. Keď nám prišiel, tak sme si sadli a celou cestou sme sa bozkávali. Potom, keď taxík zastal sme vystúpili a vstúpili sme do toho najkrajšieho hotela s ešte krajšou izbou., pretože to bola izba s výhľadom na more.

PS: Ospravedlňujem sa trošku za moju zvrhlosť. Dúfam, že sa vám to bude páčiť. Komentáre potešia, a čím ich bude viac o to to bude krajšie. A za prípadné preklepy sa osprvedlňujem. Vaša culka36
 

8 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Dul293 Dul293 | 3. dubna 2011 v 11:16 | Reagovat

je to super :-)  :-) rychlo pokračovanie :-D  :D

2 rebelka rebelka | 3. dubna 2011 v 11:25 | Reagovat

ehm..:D :D krásne.. pokračovanie...:D :D

3 aanyy54 aanyy54 | 3. dubna 2011 v 12:29 | Reagovat

krasa :-D  :-D  :-D  rychlo pokracko

4 Lulu Lulu | 3. dubna 2011 v 16:36 | Reagovat

krása :D pokračko :-)

5 culka36 culka36 | 3. dubna 2011 v 20:37 | Reagovat

asi prestanem s toutou poviedkou, aj tak ju už asi nikto nečíta :-(

6 Vondy Vondy | 3. dubna 2011 v 20:42 | Reagovat

[5]: nie.. čosi?...neprestávaj písať... ja mám tvoju poviedku rada... :-)  :-)

7 jujulka jujulka | 4. dubna 2011 v 16:46 | Reagovat

neprestavaj mas suer poviedky   urcite pokracuj :D  :D  :D

8 aanyy54 aanyy54 | 4. dubna 2011 v 17:48 | Reagovat

neprestavaj ja tuto poviedku zbožnujem :-(  :-D

9 Roberta Roberta | 4. dubna 2011 v 17:51 | Reagovat

trak  toto je bomba naj naj naj naj naj úžasnejšia poviedka som normálne závislá stále ju musím čítať a prosiiiiim neskonči s tím :-)  :-(  :-(  :-(  :-)  :-)  :-)  :-)  :-)  :-)  :-)

10 rbd-ex-rebelde rbd-ex-rebelde | E-mail | Web | 9. května 2011 v 17:15 | Reagovat

krasne iba sa mi trochu nepacilo ze akoze roberta hovori ocko vies lebo ma svojho pritela s ktorim biva a bude hovorit ocko ale je to take milucke :-)

11 rbd-ex-rebelde rbd-ex-rebelde | E-mail | Web | 10. června 2011 v 23:36 | Reagovat

ja stej oviedky nemozem :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama