Ak máš nejakú poviedku, ktorú by si chel/a tu uverejniť pošli nám ju na náš email -

Pred poslaním poviedky si prosím prečítajte toto

1. komentárova poviedka DyC


Květen 2011

Jednorázová poviedka XIV.Láska je krásna, ale občas veľmi zradná a bolestivá

31. května 2011 v 20:40 | culka36 |  Jednorázové poviedky
Tu je jednorázová poviedka, ktorú som napísala pre Very k jej dnešným narodeninám.Dufám, že sa vám bude páčiť. Prajem príjemné čítanie....culka36

Poviedka XXXIX.Rebeli. Kapitola IV.

31. května 2011 v 20:34 | culka36 |  Poviedka XXXIX.Un Amor Real (Skutočná Láska)
Môj príbeh
(Rebeli)
A: no dobre Roberta prišla som aj s Fracom do školy lebo som ti chcela povedať o tej ponuke na Turne ale potom sa ma Franco spýtal že kde bude Roberta za ten čas co budem preč tak ma napadlo že by si bola Mii
R: čože mam ti si sa zbláznila u tej Barbie nikdy..........
M: Roberta nehovor tak z mamou
R: Prepáč Mabel ale ten nápad bol naozaj šialený a Mia predsa chodí z Miguelom tak by chceli aj súkromie
D: nie zlatko veď vieš že sa pohádali
R: Diego pre pána ste s Miguelom najlepší kamaráti ste si ako bratia a nevieš že sa dali zas dokopy
D: nie Miguel mi nič nepovedal
(zatiaľ co sa Diego s Robertou "hádali" Lupita Thomás rozprávali José a Giovannimu ten príbeh )
T: no predstierali že spolu chodia a celkom i m to išlo až kým ich Raquel neprichytila jak sa hádajú neviem uz o čom ty nevieš lupe?
L: počkaj tomas asi hej .....jaj uz viem to bolo to jak boli sami v triedy a co sa rozprávali a potom co išla okolo Mia či Vico alebo kto
T: nie to bola Pilar
L: vlastne hej diki tomas no a Diego Robertu pobozkal..........Roberta sa vtedy strašne naštvala že co to mala znamenať že ju nebude bozkávať ako sa mu zápači a že uz tej pretvárky na zamilovaný pár ma dosť
T : áno máš pravdu a vtedy prišla Raquel
L: hej to myslím že prišla za Robertou
T: nie za Diegom lebo ho hľadala ta jeho frajerka
L: aha hej diki tomas
G: počkať veď ste hovorili že ani Diegova frajerka ani Robertin frajer nevedeli kde chodia do školy
T: zo začiatku nie ale nejak si to zistila a prišla za nim
(v návštevnej miestnosti Diego s Robertou sedia na gauči v objatí ti a rozprávajú sa )
R :ja som sa to dozvedela včera večer od Lupity
D: a odkiaľ to vie ona (prekvapene sa pozrie na Robertu)
R: no predsa od Mii (zdvihne sa a pokrúti hlavou ) veď sú pred sa kamarátky Diego ti počúvaš niekedy keď ti hovorím niečo o svojich kamarátkach
D: jasne že počúvam Roberta nepozeraj sa tak na mňa (a usmeje sa )
M: halo vnímate nás aj mi sme tu
D: prepáč mami no co?
A: no že ste chceli vedieť ako nás napadlo že Roberta zostane u teba Diego
Máš pravdu robertita je mimo (a usmeje sa ma Robertu)
D: kto povedal že som mimo
(tu uz sa aj Mabel zasmeje )
R: chudáčik Diego nechajte ho uz len ja si smiem robiť z môjho miláčika srandy pretože viem že mi vždy odpusti
(povie zo smiechom Roberta )
A: no tak dobre uz toho necháme však Mabel
M: jasne
D: máš pravdu Roberta nech ta ani nenapadne to využívať jasne (povie prisne ale aj s láskou a vtipom v hlase)
R: jasne generál ( povie s so smiechom Roberta)
(to uz Mabel z Almou nevydržia a pustia sa do smiechu a za nimi aj Diego s Robertou)
(no a v knižnici zatiaľ pokračuje napínavý priber v podaní Tomas a Lupity)
L: no a keď vošla spýtala sa že prečo sa hádajú že aké pretvárky že či ten vzťah len predstierajú

Poviedka XXXV.Kapitola VIII.Dôvod Miinho odpadnutia

31. května 2011 v 20:31 | culka36 |  Poviedka XXXV.Diego a Roberta
Kapitola.VIII

Po týždni vám posielam další diel mojej poviedky. Nech sa páči.
Krásne čítanie

Dôvod Miinho odpadnutia

..."Ešte než začnem vysvetlovať čo sa stalo Mii, môžem sa
spýtať či nebola v poslednej dobe pod stresom alebo niečím
podobným ?" "Áno bola vystresovaná kvôli Miguelovi ale ten sa
vrátil pre 2 dňami a Mia je od vtedy šťastná. Ani moc nejedávala
ale zdá sa mi že je v poriadku." "To vyzerá len na vonok v duchu
je stále niekde v strese. Potrebuje dva dni oddychovať a nič
nerobiť, musí sa uvoľniť. Najlepšie by bolo keby šla na tie dva
dni domov a potom sa môže vrátiť." "Dobre ďakujeme pán doktor
zoberiem si ju domov a tam bude pod kontrolou." Povedal Franko a s
mojou mamou odprevadili doktora. My s Diegom sme išli bližšie k Mii
ktorá sa obýmala práve s Miguelom. "Mia strašne si nás
vystrašila" sadla som si k nej a aj mňa objala. "Roberta prečo
vlastne Mia odpadla?" spýtal sa ma dosť ustarostený Miguel.
"Nóó bola pod dosť veľkým stresom a skoro nič nejedla ani
nepila." "To je moja vina že odpadla" povedal Miguel a začal
plakať. "Nie láska nie je to tvoja viny, bola som pod stresom
priznávam, aj ocko na mňa tlačil, ale už je to za mnou už budem v
poriadku a ešte raz ti hovorím Miguel nie je to tvoja vina
rozumieš?" Mia ho pobozkala a potom som sa rozprávala s Miou o tom
kedy pôjdeme na nákupy aby som jej zlepšila náladu. Strašne sa
potešila. "Roberta, zlatko poď už je neskoro, nechaj Miu nech si
oddýchne." "Máš pravdu Diego." "My už ideme, zajtra ráno
prídem za tebou kým pôjdeš domov Mia." "Čože ja idem domov?"
"Áno doktor ti nakázal aby si oddychovala a tvoj otec a moja mama
povedali že ťa zoberú domov, že tam budeš pod kontrolou." "Ach
jáj to zas bude" povedala sklesnuto. " To vydržíš zlatko."
Znovu sa ozval Miguel. "Tak sa zatiaľ teda majte zajtra sa
vidíme." Pozdravili sme sa a odišli sme. "Som strašne unavená,
už ani poriadne nevidím." A hlavou som sa opierala o Diegove rameno.
"Je na tebe dosť vidno že si unavená Roberta poď idem ťa
uložiť." "Diegó nehovor somnou takto, lebo sa cítim ako
štvorročné decko" a obaja sme sa začali smiať. "Ako chceš"
pobozkal ma na vrch hlavy a išiel so mnou až do izby. Baby už spali.
Veď už bolo dosť hodín a ony vždy skoro zaspia. "Hneď som tu
zlatko len sa idem do kúpeľne prezliecť." "Dobre ale ponáhľaj
sa lebo nemám dobrý pocit keď som tu s tvojimi spiacimi
spolubývajúcimi sám." "Ok" musela som sa zasmiať ani nie za 5
minút už som bola pri Diegovi. "Už som tu" povedala som a
pobozkal ma. Sadla som si do postele a zakryla som sa. Diego si tiež
sadol ku mne a rozprávali sme sa ako rýchlo ide čas a že už budeme
končiť školu. Boli už dve hodiny ráno a Diego u mňa v izbe zaspal.
Ja som sa zobudila o štvrtej lebo sa mi chcelo na WC a uvidela som že
je pri mne ešte stále Diego. Nechala som to tak a šla som na to WC a
keď som prišla dolu už bol Diego hore. "Roberta koľko je hodín
?" "4 prečo?" "Len tak ja idem do svojej izby lebo keď zajtra
ráno teda už dnes ráno príde Gaston a bude budiť, nechcem mať
zle. Prepáč" "To nič, to by nebolo dobre keby ťa potrestá."
Pobozkali sme sa a Diego odišiel. Ja som zachíľku zaspala. Zobudila
som sa až na to ako sa Gaston rozkrykoval po izbe že aby sme
vstávali. "Človeče to nemôžete potichšie budiť?" "Pardoová
neodvrávajte a vstaňte" "Rozkaz" a ďalej som ležala. "José
potom príď za mnou musím sa s tebou porozprávať." "Dobre
naraňajkujem sa a prídem za tebou." "Konečne odišiel" povedala
som tak potichšie. "Roberta prečo ho nemáš rada veď je v
pohode." "To sa zdá len tebe lebo je to tvoj tútor, však Lupe?"
"Čo ja viem. Mali b sme sa začať obliekať lebo sa nám neujdú
raňajky." "Ale Lupe prečo by sa nám neušli veď más tetu v
kaviarni, tá nám vždy nechá." Povedala jej so smiechom José a ja
som sa musela tiež zasmiať. "Máš pravdu" a už sa smiala aj
naša Lupita. Síce nám to dlho trvalo lae nejako sme sa konečne
obliekli a vybrali na raňajky. Keď sme prišli do kaviarne tak tam
nebolo nikoho iba Mayra. "Dievčatá zasa neskoro ako vždy." "My
vieme Mayra ale pondelky bývajú vždy ťažké." "To máš pravdu
José" a zasmiala sa. Ako sme raňajkovali sme sa rozprávali rôzne.
"Roberta dnes v triede hovoríš o tom programe však?" spýtala sa
Lupe. "Vidíš ešte že hovoríš lebo by som bola zabudla."
Zachvíľu sme dojedli a išli sme do tieby lebo malo za 2 minúty
zvoniť a hneď prvú hodinu máme s tou otravou Juliou. Ako sme
vchádzali do triedy dobehol ihneď ku mne Diego a ako prvé ma
pobozkal. "Roberta kde si bola toľko? Čakal som ťa v kaviarni ale
ani tam si sa neukazovala tu už som 5 minút a až teraz si sa
objavila." "Ja viem nechcelo sa nám vstávať ." "Ani mne vieš
ako sa mi dobre spalo u teba v izbe?" a usmial sa. "Aj mne sa
výborne spalo." "Poďme si sadnúť a cez prestávku oznámime ten
program na koniec školského roka ok ?" "Ako povieš" ešte raz
ma pobozkal a išli sme si sadnúť. Hneď ako sme si sadli tak do
triedy vstúpila Julia. "Bože to ani človek sedieť nemôže "
pomyslela som si. Hodina išla strašne pomaly a konečne
zazvonilo."Tak a ide sa na to " v duchu som si povedala, chytila som
Diega za ruku a postavila som sa dopredu na stôl." "Hej počúvajte
ma" skríkla som. "Hééj sadnite si chcem vám povedať ten
program." "Sadnite si ozval sa Diego." A všetci si ihneď sadli.
"no chcem vám povedať o tom programe. Takže chcela by som aby sme
si vyzdobili tú miestnosť kde sa to bude konať. A program by mohol
byť nasledujúc, len potrebujem vaše schálenie." "No tak hovor
teda Chucky" ozval sa Giovanni. "Dobre dobre keby ma neprerušíš
už si to mohol vedieť." "tak teda pokračuj." "Takže by sme
to mohli spraviť že určite bude mať Gandia príhovor a po tom jeho
príhovore by sme ho mohli poslať niekde baru aj s ostatnými profákmi
a my by sme si mohli spraviť poriadnu rozlúčkovú disco párty kde
bude veľa jedla, alkoholu, nejaký DJ, len potrebujem váš súhlas,
lebo Gandia povedal že jedine keď budú všetci súhlasiť . Tak čo
vy na to ?" "Vážne tam bude veľa alkoholu?" spýtal sa ma
Giovanni "Koľko len chceš." "Tak ja súhlasím." A zachvíľu
súhlasili všetci. "Thomas, Diego ožereme sa ako nikdy predtým."
"Giovanni ja nebudem moc piť, lebo budem s Robertou." "Ty si
hrozní. Roberta poď sem na chvíľu." "Áno?" "Môžem sa s
Diegom opiť ako ešte nikdy predtým?" "Jasné, čo si myslíš že
budeš len ty chľastať? Opyjeme sa všetci aj tí čo nepijú, veď to
bude koniec školského roka a to musíme poriadne osláviť." "No
vidíš Diego aj tvoja frajerka ti to dovolí." A začal sa smiať.
"Roberta ty si úžasná, milujem ťa." A pobozkal ma. "Ja som
hlavne šťastná že to môžem uskutočniť." A pobozkala som Diega.

Poviedka XXVIII.Kapitola LXX.Prichytení

31. května 2011 v 15:49 | culka36 |  Poviedka XXVIII.Diego a Roberta
Bol to ten človek ktorého som stretla keď som bola u Alicii..... nechápem čo tu chce ale počkala som...utrela som si slzy a obidve sme sa zdvihli z postele.... on vošiel dnu a dvere nechal otvorené....
"" Môžem s vami hovoriť Roberta ??!! tak sa voláte nie?? a usmial sa....
"" hm jasné to som ja podarilo sa mi usmiať...jasne že môžeme o čo ide??
"" no chcel by som s vami hovoriť o samote ak sa to dá ?? a pozrel som sa na slečnu ktorá bola pri nej....
"" Och jasné!!! nechám vás samých idem ja Roberta ak budeš niečo potrebovať príď okey!!!! objala som ju a šla preč.... ostala som stáť vonku pred dvermi a vtom prišiel Diego....
"" tak čo?? ti hovorila?! Idem za ňou!! "" Nie Diego nechoď.. "" a prečo ""...lebo je tam pri nej nejaký chlap.... "" Čo Mia kto tam je?? aký chlap čo ak jej ublíži požnáš ho? ""
"" Nie Diego neboj sa nič jej neurobí.... a nie nemoznám ho ale myslím že je to asi profesor lebo som ho videla vychádzať od Gandiu... a myslím si že asi robertu pozná keďže s ňou chcel hovoirť osamote.....hovorila Mia....
"" aha tak ja tu počkám neďaleko aby som potom mohol ísť k Roberte-.....
"" oked Diego ja idem zasa k Miguelovi tak maj sa... "" papa"" potom čo Mia odišla som čakal pokiaľ neodíde ten pán čo šiel za mojim zlatíčkom....
"" Tak čo si prajete?? opýtala som sa a zahľadela sa na toho pána....
"" No dovoľ mi sa ti najprv predstaviť som Octávio Reverte a som váš nový profesor umenia....
"" aha tak to ma teší ja som Roberta Pardo Rey a podala mu ruku.... keď mi podal ruku do tej mojej moje telo sa zachvelo a ani neviem prečo...zľakla som sa a tak som ruku rýchlo vytrhla z tej jeho.... po nejakej sekunde som sa ozvala... Tak o čom chcete hovoriť??
"" No prišiel som za tebou preto..... lebo....koktal som.... ( nemám odvahu povedať Roberte že je asi moja dcéra...nie asi ale som si tým istý pretože ta podobá s mojou mamou bije do očí)...... "" tak o čo ide?? ""..... "" no videl som ťa ísť z plačom do tejto izbe a tak ma zaujalo prečo také krásne dievča ako si ty plače.....
"" No nechcem byť hnustná a drzá ale čo vás je do toho....čo mna trápi....povedala som prekvapene.... nechápem z akého dôvodu sa stárate do mňa??
"" nie nechcel som ťa uraziť alebo nahnevať iba ma to tak napadlo.... nevedel som čo mám povedať nevedel som ani to že po mojej mame zdedila aj tu povahu..... tak prepáč ak som ťa vyrušil tak ja pôjdem.....
"" myslím že to bude najlepšie.... poveala som a ukazala na dvere.... našťastie pochopil a vypratal sa z izby.... potom čo odišiel šla som do kúpelne.... troška som si pretrela tvár s vodou a začula som ako sa otvárajú dvere.... vykukla som a zbadala Diega....
"" Roberta zlatko si tu?? kde si,? "" tu som Diego hore zakričala som a ani nie za sekudnu bol Diego pri mne.... "" čo si robila zlatko?? ""
"" akurát mi došlo že ja sa na Diega hnevám za Sol... tak som sa robila urazenou..... Ale nič a otočila som a sadla si na kreslo ktoré tam máme...... "" Robertáá...nerob mi to nehnevaj sa a nežiarli veď vieš že ja milujem iba teba a tá krpatá Sol ma nezaujíma.... veď s tebou sa ani porovnáť neda...... no tak milačik usmej sa...prosím.....
"" Diego vie ako na mňa a to isté robí aj teraz... vždy urobí na mňa psie očká a ja mu vždy odpustím...neviem odolať..... ale nakoniec ako vždy zvítazil on....krásne sme sa bozkávali vystrajali sme ako malé deti... Diego ma šteklil a potom som šteklila aj ja jeho.....neviem asi sme museli robiť hluk pretože do našej izby vrazil Gaston a ako keby vedel akurát šiel rovno hore a s Diegom vás zbadal.... mala som taký pocit jakeby mu o tom niekto niečo povedal... ako vedel že je tu Diego?? lebo keby nevedel tak slušne zaklope..... s Diegom sme na zemi ležali a Diego akurát ležal na mne keďže ma šteklil.....
"" no mládež toto sa určite bude páčiť riaditelovi Gandiovi.... čo ste tu robili??? obidvaja do riaditeľne okamžite.....
"" s Diegom sme sa začali smiať ale Gaston sa tváril vážne..... nič nepovedal iba odišiel a počkal nás pred mojou izbou.... šli sme teda po chodbe a stretli sme akurát Miu s Miguelom, Jose a Tea..... pozerali sa na nás a asi im došlo že nás Gaston prichytil.... smiali sa z nás a my tiež ale keď sa Gaston pozrel na nás zatvarili sme sa že nič.....potom sme zasa vybuchli smiechom..... "" veď vás smiech prejde"" povedal Gaston.......

Poviedka XXXVI.Kapitola VI.

31. května 2011 v 15:46 | culka36 |  Poviedka XXXVI.Diego a Roberta
Ahojte, síce nezvyknem posielať poviedku každý deň, ale Very má
dnes narodeniny a keďže jej poviedky sú moje najobľúbenejšie, na
jej želanie som to proste urobiť musela :-) Dúfam, že ani z tohto
dielu nebudete sklamaní. Vaša Dadusha Dulce :-)

Poviedka XXXVI.Kapitola V.

30. května 2011 v 18:24 | culka36 |  Poviedka XXXVI.Diego a Roberta
Chcela by som sa vám poďakovať za nádherné komentáre k minulej
časti. Strašne ma potešili a dúfam, že ani táto časť vás
nesklame. Ospravedlňujem sa za tento obrázok, ale keď som naposledy
posielala poviedku, zamenila som si obrázky. Dúfam, že vám to
nevadí :) Vaša Dadusha Dulce

Poviedka XXIII.Kapitola XX.Návrat domov

30. května 2011 v 18:22 | culka36 |  Poviedka XXIII.Diego a Roberta
Prajem vám príjemne čítanie .A dúfam že sa vám to bude aspoň
trošku páčiť ..Prepáčte za chyby
Tak tu je :

Návrat domov
"Prepáčte že meškáme ale nespali sme " ospravedlňovala som nám
"to by ste neboli vy " povedala Mia a všetci sa začali smiať
"haha čo je na tom smiešne ?" " zapojil sa do debaty Diego
"Ale nič " krútili hlavou
"hej už by sme mali isť lebo zmeškáme " rozkázala som všetci ma
poslúchli .Nasadali sme si všetci do taxíka a odviezli sme na
letisko.Boli sme tam o hodinku vpred aby sme všetko urobili čo sa ma
stími kuframi .
"ešte máme čas " ozval sa Miguel
"ja to využijem .

Poviedka XXVIII.Kapitola LXIX.Zlý deň

29. května 2011 v 16:46 | culka36 |  Poviedka XXVIII.Diego a Roberta
Neviem prečo ale vo mne sa niečo dialo.....pocitila som niečo ako keby som ho poznala celý život ale som si istá že som ho v živote nevidela.... Ani neviem prečo ale odišla som odtiaľ v jeho prítomnosti som sa necítila dobre... keď som išla chodbou nejaké dievča do mňa vrazilo.... čo nevidíš povedala som nahnevane.....
"" prepáč ale nemusíš hneď na mňa vybehnúť jasne!!!! nie si žiadna kráľovná aby si sa tak rozprávala so mnou...
"" prepáč ale ja som už raz taká okey.... Bože ta je ale namyslná..hovorila som si.... a ako sa voláš?? spýtala som sa....
"" Ja som Sol De la Riva.... a ty ???
"" Ja som Roberta Pardoo....a troška som si upravila vlasy.....
"" ach si to ty?? prepáč že som sa tak chovala....môžme byť kamarátky....
"" o zrazu aká milá...ale ja nemám záujem.... už keď vie kto som tak sa snaží mi pchať do riti?? o take kamarátstvo nestojím.-.-.. fajn ja už musím ísť.....hneď som aj zdrhla....
"" šla som teda do izby..Alicia mi povedala že budem tam kde predtým...takže s Jose a Lupitou... oni dve tam už boli rozprávali sa....pridala som sa knim a veľmi sme sa tešili že sme opäť spolu....
Vyrušilo nás klopanie na dvere...ďalej povedali sme naraz...dvere sa pootvorili a vykukli z nich Teo a Santos.....jasne nič mi nemuseli hovoriť a už boli fuč aj s dievčatami...pekne od nich že mňa nechali samú.... tak šla som si vybaliť zopár veci....nechcelo sa mi tak som asi v polke prestala a ľahla si na posteľ.....ani neviem ako a zaspala som.... zobudila som sa až večer akurát na večeru....bolo mi divné že Diego celý čas neprišiel za mnou....
"" No konečne ty spachtoš jeden..ozvala sa Jose s úsmevom..ideme na večeru som už hladná....
"" jasne poďme Lupita nás ani nevnímala keďže snívala o Santosovi...museli sme ju ťahať za vlasy... pokiaľ sa nespametala....vošli sme do jedálne a to čom si videla ma skoro zabilo...a to asi prehánam....pri jednom stole sedeli.... Mia, Miguel, Vico, Celina Thomas, Giovanny, Teo a Santos.... jasne že stoličky veďla Santosa a Tea boli voľné pre Jose a Lupe ale na moje miesto vedľa Diega si sadla ta krpatá krava Sol či jak sa volá...dievčata boli take šťastné že vidia svojích chlapov že mna nechali samú stať.....neurobila som nič veď čo ja sa tu budem hádať a naťahovať keď to Diegovi nevadí ako sa naňho ta krava pozerá nech si ostane s ňou.... obišla som ich stôl a sadla si na voľný stôl ktorý bol vedľa nich...všetci sa na mňa prekvapene pozerali čo to robím....
"" Roberta poď k nám ozvala sa Jose.... "" Nie Jose ďakujem nie je tam už pre mňa voľné miesto a pozrela som urazene na Diega....ten hneď pochopil keď si uvedomil že na mojom mieste sedí Sol... pribehol ku mne a podal mi ruku... "" Čo robíš?? opýtala som sa a nahnevane som sa na neho pozrela...."" neblbni Roberta poď k nám.... povedal...."" "" aha taže ja blbnem okey...zodvihla som sa a išla s nervami a so slzami preč.....
"" vidiš hovoirli sme ti že ak príde Roberta tak odtiaľko odídeš povedala som ja Mia Colluci tej koze ktorá išla aj po mojom Miguelovi.... nahnevane sme sa všetci na ňu pozreli a ona odišla.... určite toto chcela dokázať....je tu len jeden deň a už to skúšala na všetkých chlapcov...ale každý ju odbil....šla som teda za Robertou.....Diego chcel tiež ale povedala som mu aby teraz nešiel pretože sa chcem s ňou porozprávať o niečom dôležitom...... Diego súhlasil a tam počkaj pokiaľ sa neporozprávam najprv ja....išla som do Robertinej izby...ležala na posteli a počula som ako plače....
""ahoj Roberta môžem vojsť?? "" Veď si už vošla tak prečo sa pýtaš?? opýtala som a utierala si slzy z tváre.... "" Ja viem, chcem sa s tebou porozprávať.... aj keď viem že keď začnem pošleš ma kade ľahšie.... "" tak spusti....počúvala som ju....
"" Sadla som si vedľa nej a začala..... Roberta čo sa to deje medzi tebou a Almou ?? už dlhšiu dobu sa s ňou nerozprávaš...keď príde za nami ty ju ani nepozdravíš...otekáš z jej spoločnosti a ani jej nezvíhaš keď sa ti snaží dovolať.... čo sa deje?? prídem domov ona celé dni plače ocko už nevie čo ma s ňou robiť a ani odo mňa si nedá radi.... prečo sa s ňou neporozprávaš??
"" skončila ?? ak si chcela iba toto môžeš ísť...odpovedala som jej dosť hnustné..ale teraz som sa tak cítila... Mia prepáč ale to je medzi mnou a ňou... a nechcem o tom hoviriť jasné!!! a nezačínaj už nikdy s temou Alma..okey...
"" ale Roberta... nehovor tak...ulaví sa ti keď mi to povieš.. a vyrozprávaš sa... a tiež som sa chcela spýtať prečo si odišla z raňajok... hm??
"" pretože som nemala chuť a veľmi ma nahnevalo že moje miesto pri stole obsadila ta krava....veľmi ma bolelo keď som vás tam videla...mala som pocit že tam už nepatrím a dokonca videla si ako sa vešala na Diega....tie jej pohľady a to všetko....
"" heh musím sa zasmiať Roberta.... "" a to už prečo?? príde ti to také smiešne?? čo ak mi ho preberie a to nechcem... stáči že som prišla o matku a keby som prišla o Diega nič iné by mi nezostalo iba sa hodiť pod vlak.....
"" ale Roberta chcela som ti povedať že ta krava Sól.... to skúšala aj na Miguela ale jedna facka jej stačila nato aby pochopila že Miguel je môj.... a tiež to skúšala aj ja Santosa, Rocca, Thomasa, Tea, a dnes aj na Diega...... ale Diego jej jednoznačne povedal že nemá šancu.... a že nech odíde lebo sedí na mieste jeho priateľky ktorú veľmi miluje a že ona ti nesiaha ani po členky,,,, a že dúfa že po ukončení 5-tého ročníka budeš aj jeho manželka uškrňala sa Mia.....
"" ale Mia vybuchol ti jeden neurón čo máš??? videla som Diega ako mu nevadilo že tam bola jasne takže nechod tu mna s rozprávkami a teraz ma nechaj samú.......
"" Roberta!!! si horšia než teroristi... tvrdohlavá a nedaš si pomôcť.....potom neplač keď okolo seba nebudeš mať nikoho každého len odhánaš od seba.....
"" no tak prepáč Mia okey!! dneska nemám nejak náladu.... "" Roberta tak mi povedz čo sa stalo možno ti budem vedieť pomôcť.....
"" heh to pochybujem dobre ale nepovieš o tom nikomu okey!!! "" Slubujem a dala som si ruky na srdce""..
"" fajn keď som bola u Parda v New Yorku povedal mi že ja nie som jeho dcéra...on je inpotent chápeš Mia a toto ma naozaj veľmi dostalo a ranilo....nedokážem to odpustiť Alme že mi klamala 18 rokov a že sa tvárila že nič sa nedeje..... nenávidím ju preto zase som plakala ako prvý deň keď mi to Pardo oznámil.... v tom nás vyrušilo klopanie..... "" ďalej povedala Mia....
"" Dobrý deň.... ozvalo sa keď sa otvorili dvere... pozreli sme sa kto prišiel a bol to.......



Povídka RBD-Žertování

29. května 2011 v 16:38 | culka36 |  Poviedka XXIV.RBD
Po dlouhé době se mi konečně podařilo napsat pokračování k povídce o RBD. Snad se vaše čekání vyplatilo a doufám, že se vám i tato část bude líbit. Pište komentáře, prosím. Vaše Very.

PS: Třeba se mi už podaří napsat pokračování rychleji, ale teď jsem toho měla hodně, takže mě musíte omluvit. :-)





Poviedka XXXVI.Kaitola IV.

27. května 2011 v 17:33 | culka36 |  Poviedka XXXVI.Diego a Roberta
Milí čitatelia, posielam Vám 4. kapitolu mojej poviedky. Dúfam, že
vás nesklame. Komentáre ma veľmi potešia, Vaša Dadusha Dulce :-)


Poviedka XXVIII.Kapitola LXVII.Nový profesor

26. května 2011 v 19:30 | culka36 |  Poviedka XXVIII.Diego a Roberta
Konečne môžem vyraziť do obchodu..keďže dnes je horuco obliekla som si kratasy, tričko na ramienka a tenisky...vzala si kapsu a vyšla von z domu a poriadne zamkla....dom je očarujúci veľmi sa mi páči...zastavila som si prichádzajúci taxík....nastupila som a o niekoľko minút zastal pred obchodným centrom...zaplatila som a vystupila...no super že je tu tak prázdno....nakupila som potrebné potraviny a tiež aby som nezábudla chcem kúpiť šanpanské..dnes chcem pozvať Diega ku mne domov a navrhnúť mu aby so mnou býval...dúfam že bude súhlasiť....urobím skvelu večeru a potom mu to poviem....pobehala som aj nejake obchody...kúpila som si veľa oblečenia a topánky...ani neviem ako ja sa dotrepem domov....ale našťastie mi taxikár pomohol....domov som prišla rýchlo cesta netrvala dlho....len čo som vybalila veci pustila som sa do večere... no najrpv som zavolala Diegovi....zvoní,zvoní...no konečne zdvihol...
"" Ahoj milačik,prepáč ale teraz som vyšiel zo sprchy...
"" hmm určite si len v uteráku však??
"" no ako vieš zasmial som sa,,,,akurát som ti tiež chcel volať či nepôjdeme niekde na večeru...
"" no presne preto ti tiež volám chcem aby si prišiel na túto adresu...a nadiktovala som mu ju....
"" no fajn prídem tam ale tam žiadna reštaurácia nie je Roberta...pokiaľ ja viem...
"" ale Diego nešpekuluj len príd okey budem ťa tam čakať....tak o hodinku okey??
"" fajn budem tam na čas lubim ťa...maj sa zatiaľ...
"" ja teba tiež papa....zlozila som a venovala sa ďalej vareniu...varím moje obľubené cestoviny so syrovou omáčkou a pre istotu keby že nahodu Diego nechcel urobím ju jeho oblubené palacinky...no už to mám hotové už sa idem len upraviť....narýchlo som sa len osprchovala, obliekla som si sexy prádielko a šaty bez ramienok..vzala som si topánky na vysokom podpätku...jemne som sa nalíčíla a upravila si vlasy...troška som si ich vyžehlila a nalakovala....mala som ešte 10 minút čas tak som zbehla dole pripraviť stôl....taniere, poháre na šanpanské, sviečky a maličkosti okolo toho....akurát keď som dokončovala posledné veci ozval sa zvonček... a určite to bude Diego..celá vysmiata som šla otvoriť...neváhala som a otvorila som....ako som hovorila stál tam môj krásny Diego s kyticou ruží....jooj je nadherný...ako ho len milujem...Ahoj milačik...povedala som a vrhla sa naňho aby som ho pobozkala...
"" Roberta si krásna....dnes ti to veľmi pristane..no nie len dnes tebe vždy povedal a krásne sa na mňa usmial...z jeho úsmevu šaliem...
"" ďakujem Diego ale aj ty si veľmi pekný....ale poď dnu....nebudeme tu stať....vošli sme dnu a namierili sme do kuchyne...
"" Hm aký veľký a krásny dom tvoji rodiačia si kúpili nový?? Mia nič nespomínala.... a ako tu pekne vonia...čo si varila,? Opýtal sa a objal ma zo zadu....
"" Nie nie je Almin a Frankov... a to ti nepoviem čo som varila....povedala som záhadne..
"" pozrel som sa prekvapene na Robertu kde to sme a čí je ten dom... Roberta tak potom je to čí dom??
"" No vieš Diego...hovorila som a zastali sme v obyvačke....tento dom je môj..povedala som a Diego na mňa vypulil jeho krásne hnedé očká....
"" Čo ako to že tvoj?? ty nebývaš s Almou,Frankom a Miou??
"" nie nebývam kúpila som si tento dom ešte počas turné a chcem aby tento dom bol náš Diego....
"" náš?? ty mi navrhuješ aby sme bývaly spolu?? vyplieštil zase tie jeho očká na mňa...
"" no...ak teda chceš? Tiež som rozmýšlala že keďže je tento dom obrovský chcela som sem zavolať bývať aj Miu a ak by chcel tak aj Miguela..
"" to je super milačik teda ja veľmi chcem s tebou bývať...veľmi sa páči tento nápad a nebude to vadiť tvojej mame??
"" počuj Diego...Alma mi nemá nič čo zakazovať a po ďalšie ju do toho nič okey??
"" milarik prečo tak hovoriš o Alme čo sa stalo medzi vami??
"" ale nič Diego...nechcem to teraz rozoberať a kaziť si večer ok?? takže tvoja odpoved je Áno??
"" samozrejme Roberta a zajtra sa môžeme nato spýtať aj Mii a Miguela podľa mna by súhlasili...
"" fajn tak teraz sa poďme najesť som hladná....
"" ja tiež ale ešte počkaj Roberta...ďakujem ti veľmi....
"" a začo??
"" že existuješ a že ma robíš šťastným....milujem ťa z celého srdca.....veľmi sa teším keď budeme žiť spolu..aj keď tu budeme iba víkendy kedže máme školu...
"" no ale to nevadi a voľné popoludia a žmurkla som naňho....
"" Diegovi sa rozžiarili oči a lišiacky sa usmial...
"" dobre tak toto je vybavené zajtra si môžeš doniesť veci ku mne....
"" ako povieš...."" zase Diego!!"" povedala som....tak poďme večerať povedala som a sadli sme si...keď som si išla sadnúť Diego mi odsunul stoličku a potom prisunul...potom si sadol aj on a mohli sme večerať...Diego zjedol aj moje cestoviny aj palacinky....
"" hm ako dobre som sa najedol povedal a odfukoval....
"" smiala som sa z neho bol taký zlatý...potom sme si vzali šanpanské do obyvačky kde sme si zapli telku...išiel tam nejaký film...Diega zaujal ale mňa nie....zaspávala som....Počuj Diego v izbe mám niečo zábavnejšie nejdeme hore?? Diego hneď zareagoval a už sme boli v mojej izbe....bozkávali sme sa a prežili krásnu a dlhú noc...
Ráno sme vstavali skoro pretože ideme do Elity...ja sa musím ešte prihlásiť dúfam že ma Gandia vezme...nebude nadšený vtedy bol rád že sa ma zbavil...určite bude prekvapený a sklamaný že chcem študovať tam...S Diegom sme sa spoločne osprchovali a vyrazili do školy...šli sme Diegovým autom ktoré je Mabeline.....vtedy ma napadlo...Diego nekúpime si aj my vlastné auto??
"" No to je skvelý nápad....auto sa nám zijde...hlavne keď budeme mať deti...pri tom slove deti mi zabehlo až Diego musel zastaviť a pobuchať ma....
"" Roberta si v poriadku?? čo je?
"" Nič iba deti?? Diego?? to je ešte príliš skoro aby sme mali deti...
"" ja viem ale ja by so bral aspon jedno teraz...
"" no jasne a škola? Chcem ju dokončiť a až potom možno...
"" ako možno?? ako to myslíš Roberta? Povedal smutne....
"" no tak že možno nie hneď po škole ale tak po pol roku alebo roku....
"" aha povedal Diego a to sme už boli pred Elitou...vonku stála naša skupinka no naši spolužiaci...všetci a to : Mia, Miguel, Jose, Teo, Lupita, Santos, Vico, Celina, Thomas,Pilar Giovanny ten už obťažuje prváčky ako vidím.... Jack, Raquel, a ešte nejaký tých nepoznám....podišli sme k ním ruka v ruke....Ahojte pozdravili sme sa s Diegom....
"" Ahojteeeee skríkli všetci a žačali sme sa objímať....dlho sme sa rozprávali hlavne ja s mačičkami....som veľmi rada že som s nimi...potom sme už museli ísť do školy lebo Alicia nás volala....ja som musela ísť za riaditeľom Diegovi som dala pusu a povedala nech ma počká tu snimi že hneď prídem...ešte raz ma pobozkal a šla som za riaditeľom..dlho som nečakala potom ma Gandia zavolal dnu do kancelárie....
"" Tak slečna Pardoová vidím že ste si podali prihlášku tu na Elitu...sme poctení a chcem vám oznámiť že ste boli prijatá....
"" čo je taký milý ku mne čo mu preskočilo abo čo,? Ale zase som rada že som prijatá budem s Diegom..."" to som veľmi rada odpovedala som mu...
"" tak školné vám bude platiť mama Alma však!!
"" to nie zvreskla som až sa ma zľakol...nie školné si budem platiť sama povedala som a Gandia iba zazrel..
"" veď pokojné slečná Pardoová iba som sa pýtal...prtože prvý mesiac vám zaplatila ona....
"" čo ako to že ona?? odkiaľ vie že chcem chodíť do Elity určite jej to povedala Mia.... bože do všetkého sa musí pliesť pomyslela som si...potom to u riaditeľa šlo ľahko....keď som konečne vyšla ako vždy Alicia bola prilepená na dvere....Zase špehujete?? spýtala som sa so smeichom...
"" Nie Nie iba tu čistím prach,....odpovedala tak čo Roberta počula som o tom ako sa vám darí dáte mi podpis??
"" fuu toto je sila už viem prečo je Gandia taký milý ku mne....heh no jasne že vám dám podpis....usmiala som a podpísala som sa...v tom som začula za sebou mužský hlas....
"" Dobrý deň, prepáčte že meškám hneď prvý deň v práci som Octávio Reverte.....otočila som sa a moje oči sa spojili s tými jeho....


Jednorázová poviedka XIII. DyR časť I.

26. května 2011 v 19:18 | culka36 |  Jednorázové poviedky
Prepáčze, že mi tak dlho trvalo, že nebola dlho zberejnená poviedka, ale mala som veľa učenia.Takže vám to dnes vynahrádzam.

Poviedka XXXIX.Kapitola III.

24. května 2011 v 20:30 | culka36 |  Poviedka XXXIX.Un Amor Real (Skutočná Láska)
R: čože mami to je skvele
A: vážne Roberta
R: jasne mami
A: nemyslela som si že sa budeš tak tešiť
R: prečo ?(nechápe Roberta)
D: áno Alma prečo ?(pýta sa Diego nechápavo )
A: ani neviem
M: no nechajme to tak musíme sa ich spýtať na ten náš nápad
D+R: aký nápad (spýtajú sa zvedavo )
M: povieš to ty alebo ja? (Pozrie sa na Almu )
A: ty (prikývne Alma)
R:(Roberta uz je nervózna) tak uz povedzte o co ide
D: Roberta zlatko ukludni sa veď oni nám to povedia
M: no takto Roberta kdeže tvoja mama odchádza na dlhšiu dobu preč nemôžeš ostať doma sama tak sme dostali nápad že pôjdeš k nám
R: co (začne skákať od radosti ) počul si Diegito
D: áno zlatko počul (a tiež sa začne radovať ako malé dieťa a objímať Robertu)
(Zatiaľ sa lupita vrátila a priniesla občerstvenie a Thomás zatiaľ rozprával príbeh)
L: tak decká už som tu
J: super lupita
T: to je dobre čakali sme na teba aby sme mohli pokračovať
L : čo veď si mal rozprávať ďalej
T :ale bez teba to nebolo také
G. no dobre lupita dáš mi tu zmrzku
L: jasne Pači sa Thomás tu máš džús aj ty José
G+T+J: ďakujem
J:no a uz začnete hovoriť chcem vedie čo sa stalo než zostarnem
G :ale teraz musím dať Lujanovej za pravdu
L: no dobre hlavne už sa nehádajte a tomas začni hovoriť
T: O.K.
(No a zatiaľ sa Roberta a Diego tešia v návštevnej miestnosti že budu spolu kým bude Alma na turné)
M: hej a ja si nezaslúžim objatie synček
D: oo prepáč mami jasne ďakujem ďakujem (a obime Mabel)
M: takže súhlasíš princeznička
R :jasne mami že sa pýtaš ďakujem ďakujem ďakujem(objíma Almu)a inač to bol koho nápad
D: nie je to jedno hlavne že budeš u nás
R: to máš pravdu miláčik ale chcela by som vedieť ako na to prišli
A: no tak ja ti to poviem
.............
Prepáčte že to tak dlho trvalo ale nemala som čas tak som to napísala až teraz