Ak máš nejakú poviedku, ktorú by si chel/a tu uverejniť pošli nám ju na náš email -

Pred poslaním poviedky si prosím prečítajte toto

1. komentárova poviedka DyC


Poviedka XXXII-Kapitola XII

1. května 2011 v 23:25 |  Poviedka XXXII.Roberta Rey Pardo
S Martinom mojim otcom som sa musela rozlúčiť a vrátiť do
školy,pretože sa zajtra začína vyučko po skvelom víkende a ja som
zasa dutá ako vždy.Tento víkend bol však ten najlepší v mojom
živote a nikdy naň nezabudnem.Už len vďaka Diegovi a našej láske a
potom vďaka Martinovi.Sú to najdôležitejší muži v mojom
živote.Neviem prečo ale Martin si ma hned získal.A to sa poznáme
sotva jeden deň.čoskoro príde deň keď mu dokážem povedať slovo
otec.V mojom slovníku doteraz neexistovalo ale verím že teraz sa to
zmení.Dohodli sme sa že ak budem mať volný deň v škole mám mu
zavolať a stretneme sa.Aké jednoduché.Už sa neviem dočkať kedy
budem opäť s ním.ked som prišla do školy Diego celý šalel kde
toľko trčím."Roberta kde si bola?" tváril sa naštvane pretože som
mu nepovedala že idem preč."Bola som s Martinom v meste"
"Prosím?počul som dobre?Môžeš mi vysvetliť kto je dočerta
Martin?" "Diego ty žiarliš!!!Ale zlatko nemáš na to dôvod, lebo
Martin je môj otec.Dnes som s ním bola na testoch DNA a on je
skutočne môj otec.Potom sa ma celé hodiny vypytoval na môj
doterajší život a chce sa s tebou stretnúť." Diego zostal úplne
vykoľajený."Roberta ale ved to je skvelé že si spoznala svojho otca
ale prečo si mi nič nepovedala?" "Tiež som sa to dozvedela až dnes."
"Prepáč že som na teba tak vybehol láska.A prečo sa chce so mnou
stretnúť?mám sa báť?" "Chce sa stretnúť zoči voči s človekom
ktorý mi ukradol srdce." "Rob ale ja som ti ho neukradol, to ty si
ukradla to moje." objal ma a sladko pobozkal."Diego prestaň!! Mia sa na
nás pozerá." zašepkala som mu do ucha.Poslúchol ma asi mu došlo
aké to pre ňu musí byť , ked ona o svoju životnú lásku
stratila."Miláčik dostal som nápad ako ich dať znovu dokopy, ale
potrebujem tvoju pomoc." zmätene som naňho pozrela."Myslíš že to
pomôže? Nech si vymyslel čokoľvek podla mňa Mia Miguelovi ešte
stále neodpustila." "Vieš ako sme sa dali dokopy v mojom byte?Tak by
sme ich tam mohli zamknúť do kým by sa neudobrili! čo povieš?" mňa
z neho asi šľahne."Diego oni sa tam skôr pozabíjajú ako sa udobria,
ale celkom sa mi ten nápad pozdáva." "Ok takže ty tam nalákaš Miu a
ja Miguela.A je to vybavené." "A kedy uskutočníme náš diabolský
plán?" "čo tak to hned zajtra po škole?" "Súhlasím." Pobozkal ma na
dobrú noc a každý sme šli do svojej izby, pretože keby že nás tu
nájde Gaston mali by sme znovu problém.Akoby nestačilo že nám
Gandía zakázal chodiť von celý týždeň kvôli tej oslave.
Na druhý deň som bola celá nedočkavá čo sa stane.Na dejepise som
poslala Mií lístoček , že s ňou musím súrne hovoriť nech príde
po škole do Diegovho bytu.Ako ma Diego stihol oboznámiť on urobil to
isté s Miguelom.Vyučko prebehlo velmi rýchlo a ja som bola aj tak
väčšinu času mysľou úplne inde.Konečne zazvonilo.Toto bola
posledná hodina.Išla som si odložiť veci do izby a tam už na mňa
čakal Diego."Ideme láska?" prikývla som.Bola som nervózna.čo ak
jeden z nich nepríde?Cestou som zavolala Mií, že asi budem trochu
meškať, lebo mi do toho niečo prišlo, ale že určite
prídem.Povedala som jej kde nájde kľúče od bytu.Samozrejme Diego
urobil to isté.Tak a teraz stačí iba čakať a sledovať dvere od
bytu či sú tam obaja."Diego daj na to:" a tľapli sme si."Roberta keď
to nevyjde oni s nami už v živote neprehovoria." "Ja viem zlato ale
nemôžu sa večne správať ako malé deti." "Psst niekto ide."
schovali sme sa na schodoch za výťahom.Bol odtiaľ dobrý výhľad a
okrem toho to bolo jediné miesto kde sa dalo skryť tak aby nás
nevideli.Bola to Mia, odomkla a šla dnu.Tak fajn ešte Miguel.Dúfam
že nesklame.Neviem prečo ale vždy keď sa schovávam chce sa mi
strašne smiať a tento raz to nebolo inak.Dostala som záchvat smiechu
a Diego na mňa len neveriacky pozrel a zašepkal: "Roberta šibe ti?"
to ma dostalo a musela som sa začať smiať ešte viac."Všetko
pokazíš,ešte nás tu nájdu." Mal pravdu ale ja som si nemohla
pomôcť. "Pod sem." šla som k nemu bližšie a on mi rukou držal
ústa.V tom sme začuli dalšie kroky.Samozrejme Miguel.Všetko išlo
podla plánu.Otvoril dvere a vstúpil."Diego rýchlo chod zamknúť kým
im to nedôjde." vravela som cez jeho ruku.To ste mali vidieť.Znovu som
sa začala smiať ale teraz som už mohla pretože Diego bezpečne
zamkol.Našťastie Barbie je taká hlúpa že tie kľúče, ktorými
odomkla nechala v malej škáre za obrazom.Tam kde som jej povedala že
ich nájde.Aj Diego sa začal smiať."Láska toto sa nám podarilo."
povedal cez smiech."škoda že sme tam nedali skrytú kameru, chcela by
som vidieť ako sa tvária." Zrazu začal niekto silno búchať na dvere
a Mia začala pišťať : "Pomooooc pustite nám odtiaľto prosím. " A
my s Diegom sme sa tak velmi rehotali až nám stekali slzy po
tvári.Robili sme dosť veľký krik pretože susedia otvorili dvere,
že čo sa deje a my, že nič.Ale potom sme im všetko vysvetlili, že
keď budú počuť krik nech nevolajú políciu.Iba pokrútili hlavou
ale nechali to tak.Mia stále hystericky kričala, že keď sa odtiaľ
dostane, že nás zabije."Diego dokedy ich tam necháme?" "Celú noc
nech si Miguel užije.Skoro ráno sa po nich vrátime aby nemali v
škole absenciu" "Tak fajn ideme späť do školy?" "Ešte nie mám
nápad poďme do parku."Neďaleko jeho bytu je nádherný park a detské
ihrisko.Jasné,že sme sa tam bláznili celé hodiny.Až som nakoniec
odkväcla do trávy a Diego na mňa.Začal ma nežne bozkávať po celej
tvári.Bolo to také nádherné.Ešte s nikým som sa necítila tak ako
s mojim milovaným Diegom. "Diego milujem ťa." "Aj ja ťa milujem
Robertuška moja." Dokázala by som tu s ním byť aj do konca života,
ale museli sme sa vrátiť do školy.Už aj tak sme boli velmi dlho
preč a okrem toho sme nemali povolenie opustiť školu.Cestou som
myslela na MIa a Miguela.Dúfam, že im to vyjde, lebo inak si obaja
zničia celý život.Uvedomila som si aká môžem byť vďačná za
to,že mám Diega.Je pre mňa všetkým na tomto svete a neviem čo by
som bez neho robila!!!
S pozdravom salvame26.
 

8 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 rebelka rebelka | 2. května 2011 v 12:49 | Reagovat

krásne rýchlo pokračovanie..:)

2 Very Very | E-mail | Web | 2. května 2011 v 13:35 | Reagovat

Nádhera, jak to bude dál? :D

3 salvame26 salvame26 | 2. května 2011 v 13:54 | Reagovat

to je prekvapenie :DDDD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama