Ak máš nejakú poviedku, ktorú by si chel/a tu uverejniť pošli nám ju na náš email -

Pred poslaním poviedky si prosím prečítajte toto

1. komentárova poviedka DyC


Červenec 2011

Narodeniny

31. července 2011 v 18:25 | culka36 |  Oznamy
Ahojte moje krásne čitateľky. Napadla ma asi trošku hlúposť, ale keďže sa prehupne do druhej polovice prázdnin, čiže prichádza august-mesiac kedy oslavujem narodeniny. No kedže to bude zachvíľu, tak pre vás chystám dve veľké prekvapania. Dúfam, že sa mi to podarí do tých mojich narodenín stihnúť. No a ak vás niečo napdane ako osláviť s vami moje narodeniny, tak píšte do kometíkov.Vaša culka36

Poviedka XII.kapitola XIII Nominácie

31. července 2011 v 16:12 | culka36 |  Poviedka XII.Diego a Roberta
Keď som prišla do triedy tak tam už boli všetci.Rozprávali sa v skupinkách a ohadzovali sa papierkmi.Sadla som si na miesto a v tom prišiel Diego.
"Ahoj zlatíčko."
"Ahoj"povedala som a pobozkala Diega,no on to využil a začal ma stále intenzívnejšie bozkávať.Po chvíľke som to stopla a poslala Diega na svoje miesto.Hodina už trvala 10 minút a Julia nikde.Namiesto nej prišiel Gandía aj s Aliciou.
"Žiaci, sadnite si na svoje miesta!"povedal.No nikto ho nepočúval.
"Študenti!"zakričal a všetci sme naňho obrátili zrak.
"Tak ako každý rok tak aj tento sa konajú voľby na predsedu študenskej rady."
"Kandidujem."povedal Javier.
"Aj ja."pridal sa Diego.
"Ja tiež."povedala som.Ani neviem prečo.
"Dobre."povedal Gandía a odišiel.
"Roberta, čo to robíš,prečo chceš kandidovať?"spýtala sa ma José.
"Lebo nechcem aby vyhral Javier.Aj keď sa o to sa asi postará Diego.Ale predstav si čo by sa stalo keby tie voľby vyhral Javier."
"Áno to je pravda."Po chvíľke už prišla Julia a nudná hodina sa začala.Väčšinou som sa kontrovala ale tentokrát som sa neovládla a zaspala som.
"Hej Roberta vstávaj."zobúdzala ma Lupita.
"Čo,čo sa stalo?"
"Nič len si zaspala."
"To vážne?"
"Áno ale je to v poriadku Julia si nič nevšimla."
"Našťastie."povedala som a s Lupitou sme išli do izby.V izbe nikto nebol,vyšla som aj hore po schodoch a zaklopala na dvere do kúpeľne ale nikto sa neozval.S Lupitou sme sa išli pozrieť do kaviarne.Keď sme prišli tak tak boli 2 stoly preplnené ľuďmi.Akonáhle som vykročila všetci sa na mňa pozreli.Mala som pocit že ma dokonca počujú dýchať.Hneď sa rozbehli ku mne.MÁME ŤA RADI ROBERTA, BIDEŠ VIAC AKO PREZIDENTKA,SI AJ NAŠA KAMARÁTKA! zakričal niekto z toho davu.Veľmi ma to prekvapilo.Nejako som sa z nich dostala a išla za Diegom.
"Ahoj."povedala som.
"Ahoj Robertita."povedal Diego a dal mi vášnivý bozk.
"Tak ako?"
"Dobre, a ty?"
"Aj ja."povedal a začal ma krásne bozkávať.Ale ten dav ľudí si nás všimol a hneď bežali za mnou.Ja som sa radšej rozbehla do izby.Zabuchla som za sebou dvere a správala sa že nikto v izbe nie je.Vedela som že ich to prestane baviť tak som si ich už vôbec nevšímala.Dala som si horúci kúpeľ a išla spať.

Poviedka XLVI.Vondy.Kapitola III.Ešte krajší večer

31. července 2011 v 16:11 | culka36 |  Poviedka XLVI.Vondy
Takže je tu ďalšie pokračovanie od Mirky.

Poviedka XLVI.Vondy Kapitola II.Skvelý deň

28. července 2011 v 16:09 | Dul1604 |  Poviedka XLVI.Vondy
Tak dneska nám Mirka poslala ďalší diel jej poviedky o Vondy.Nech sa páči. :D :D

Skvelý deň
Dulce
Bolo asi 5:00, keď som sa zobudila. Sama neviem prečo som vstala tak skoro, spala som v podstate len hodinku, ale úplne mi to stačilo. Zobudila som sa plná energie, oddýchnutá ako nikdy predtým. Keďže som mala ešte toľko času rozhodla som sa, že na dnešnej prezentácií musím vyzerať krásne. Pozbierala som sa z gauča a namierila si to rovno do kúpeľne. Napustila som si vaňu, pustila hudbu a ponorila sa do vody. Začala som rozmýšľať o všetkom čo sa v posledných hodinách stalo. "Je vôbec možné, že stále k nemu niečo cítim?", pýtala som sa sama seba. Pri tejto myšlienke som si spomenula na všetko, čo sme spolu zažili. Či už natáčanie Rebelov, alebo naše bozky na koncertoch a hlavne to, že sme boli spolu. Prestala som nad tým rozmýšľať a začala som sa tešiť na to, že opäť budeme spolu každučký deň. Aj keď v kútiku duše som mala isté pochybnosti či cíti ku mne niečo aj Ucker..

Pokračovanie v celom článku :D

Jednorázová poviedka Zamilovaná do najlepšieho kamaráta ? pokračovanie

27. července 2011 v 21:01 | Dul1604 |  Jednorázové poviedky
Tak a tu je pokracovanie.Je to hrozne takto to rozdelovat ale inak to neslo :D :D prepacte

Jednorázová poviedka Zamilovaná do najlepšieho kamaráta ?

27. července 2011 v 20:58 | Dul1604 |  Jednorázové poviedky
Moja jednorazovka :D :D poviedka ma viac než 40 000 znakov tak koniec vám dám oddelene do noveho clanku ale neberte to tak že je to 2.časť alebo nieco take proste sa to neda dat do jedneho clanku

Poviedka XLVI.Vondy.Kapitola I.Deň plný prekvapení

27. července 2011 v 20:29 | culka36 |  Poviedka XLVI.Vondy
Takže moje krásne zlatíčka. Prinášam vám z brusu novú poviedku o Vondy od Mirky. Poďľa mňa je pekná a určite Mirku veľmi potešia komentíky od vás.Vaša culka36

Poviedka XII.kapitola XII Ráno

27. července 2011 v 19:04 | Dul1604 |  Poviedka XII.Diego a Roberta
Po dlhom čase máme konečne niaku poviedku.

Keď som vošla do izby tak pri mojej posteli stál Javier.
"Čo tu robíš?"spýtala som sa a na to sa dievčatá zobudili.
"Nič."povedal a sadol si na posteľ.
"Ak nič tak môžeš odísť."povedala som cinicky.
"Hm...Na tom niečo je."povedal a odišiel.Nechal mi na posteli nejaký lístok.Bolo na ňom napísané že ma miluje.Toto ma tak naštvalo že som začala všetky svoje veci rozhadzovať po celej izbe.
"Roberta prestaň,mohli by sme sa zraniť."povedala Bella a schovala sa pod paplón.
"No a?"povedala som a nikto nič nepovedal.Už som bola unavená tak som išla spať.Zaspala som dosť rýchlo.Ráno som sa zobudila s tým že to Javierovi poriadne vytmavím.Išla som sa osprchovať a obliekla som si uniformu.Išla som sa pozrieť na môjho Diegita ako spí.Ako vždy Giovanni a Tomas hovorili niečo zo sna.Diego už bol hore ale bol zamyslený tak si ma ani nevšimol.Pobozkala som ho a hneď sa prebral.
"Ahoj Roberta."povedal cez bozky.Bozkávali sme sa len chvíľku lebo Tomas a Giovanni vyzerali že sa už zobudia.Už som aj chcela odísť ale Diego si ma k sebe pritiahol,začal ma bozkávať a zhodil ma na posteľ.Počuli sme na chodbe Gastonov hlas tak som sa rýchlo skryla do skrine na poschodí.
"Bustamante,neviete kde je Pardoová?"
"Nie."povedal Diego neisto.Vtedy som si už bola istá že sa to pre nás dvoch skončí zle.
"Dobre ale ak klamete tak vy aj študentka Pardoová dostanete prísny trest!"povedal Gaston a zavrel za sebou dvere.Toto ma úplne prekvapilo.Ja som radšej ešte nevyliezla lebo ako poznám Gastona tak sa ešte vráti.A aj sa stalo.
"Čo si zase želáte?"spýtal sa Diego Gastona.
"Nič len som sa chcel presvedčiť že tu Pardoová skutočne nie je."povedal a odišiel.Už som vyšla zo skrine a zišla dole za Diegom.
"Ja už pôjdem."povedala som.
"Počkaj chvíľku!"povedal Diego a pritiahol si ma k sebe.Venoval mi ešte posledný bozk a ja už som išla do izby.Dievčatá už boli hore ale ja som mala pripravenú výhovorku.Povedala som im že som sa bola prejsť lebo som sa skoro zobudila a už som nezaspala.
"Aha."povedali zborovo.Už boli všetky oblečené tak sme išli na raňajky.Potom sme už išli do triedy na hodinu.Cestou ma ale zastavil Javier.
"Čo chceš?"povedala som arogantne.
"Roberta,prečo so mnou takto hovoríš?"
"Pozri,ja ťa nenávidím!To je jedna vec a teba už nechcem nikdy vidieť!Pochopil si?"
"Je to kvôli Diegovi?"
"Nie ale kvôli tomu že ty si hnusný imbecil!"povedala som a išla do triedy za dievčatami a za Diegom.

Poviedka XXXVII.Medzi láskou a nenávisťou Kapitola XXI.Večer

26. července 2011 v 13:24 | Dul1604 |  Poviedka XXXVII.Medzi láskou a nenávisťou RBD
Ďalší diel mojej poviedky Medzi láskou a nenávisťou.Nech sa páči.

Ve)lmi dôležité !!!!!

22. července 2011 v 22:24 | Dul1604 |  Oznamy

Veľmi dôležitý oznam.Ku každej poviedke napíšte ktorá je to kapitola a koľkatá je to poviedka.Na to je to označené ak je poviedka nová napíšte že je to poviedka nova alebo je to prva kapitola.



Napríklad: Poviedka XXII.Siempre A Tu Lado Kapitola III.

Nová poviedka

Kapitola I.

Ak to nebude napísané týmto spôsobom poviedka bude zverejnená až vtedy keď nájdem ktorá to je alebo ju nezverejním.



Prepáčte že musím zaobstarať takéto opatrenia ale naozaj ma nebaví ani na to nemám čas hľadať ktorá je to kapitola a ktorá je to poviedka.A ešte niektorý čitatelia vyžadujú autora tak by bolo dobré napísať vaše meno alebo prezývku samozrejme to môže biť aj anonym to je už na vás.Naozaj prepáčte ale bude to lepšie pre všetkých.Ďakujem za porozumenie vaša Dul1604


Poviedka XLV. Kapitola I.Kto Klame?

22. července 2011 v 22:16 | Dul1604 |  Poviedka XLV.Diego y Roberta
Uplne nova poviedka o DyR.Nech sa páči prvá kapitola s názvom Kdo klame?
Kráčala som chodbou,keď som začula dychčanie a kričanie.Tá osoba za
mnou volala,,Roberta!Roberta počkaj.Roberta,chcem ti niečo vážne
povedať!".Tá osoba bola Javier.,,Čo sa deje?Prečo si na mňa
kričal?".Mohla som snáť vedieť čo odo mňa chce.,,Nedala by si si
raňajky?Alebo by si sa nechcela prejsť?Alebo niečo?".,,Kvôli tomu si
tak bežal a kričal?A to je ta vážna vec?Sorry,rada by som,ale po
prvé,na raňajkách som už bola a po druhé,začína sa hodina."povedala
som.Až neskôr,keď som vošla do triedy,vedela som,prečo ma Javier tak
zdržiaval.Diegovi tiekla z nosa krv,Mía ležala na zemi,lebo neznesie
pohľad na krv,Lupita zmätkovala a Miguel s Giovannim hovorili,aký je
Javier sviniar.Prišla som ku chalanom.,,Povedzte mi rýchlo,čo sa tu do
čerta stalo!".Začal Giovanni.,,Nóóó,tak tvoj miláčik a tak ďalej
prišiel do triedy,Diego sedel na lavici a takú mu dal do nosu,že sa
Diegovi začala z neho valiť krv.Potom mu povedal,zaslúžiš si
zomrieť,nie len toto a potom rýchlo povedal že sa musí za tebou
ponáhľať aby si ho neľutovala.

Som späť :D

20. července 2011 v 17:16 | Dul1604 |  Oznamy

Tak dnes o štvrtej ráno som šťastne priletela s Turecka.Dúfam že ste rady. :D Mám nápad na úplne novú jednorázovku pokračovanie Medzi láskou a nenávisťou a samozrejme aj Siempre A Tu Lado. :D Tak ešte vám prajem krásne prázdniny samozrejme piste a posielajte poviedku ja sa ich budem snažiť čo najskôr zverejniť dneska budem online do takej 22:00 takže sa na vás teším. :D


Poviedka XII. kapitola XI Babský večierok s prekvap ením

19. července 2011 v 19:13 | culka36 |  Poviedka XII.Diego a Roberta
Keď bolo všetko na náš babský večierok pripravené, mohol sa začať.Sadli sme si do kruhu a začali o sebe len tak rozprávať.Prvá som začala ja.Nevedela som čo mám povedať.Povedala som len to najhlavnejšie.Po mne o sebe hovorila Bella,José,Lupita a na koniec aj Rocky.Potom sme sa trochu nudili.
"Čo keby sme začali hrať vankúšovu válku."povedala Bella a udrela José po chrbte.José jej to hneď vrátila a tak sa vankúšová válka začala.Trvala dosť dlho,ale potom už sme boli všetky unavené.Všetky sme si sadli späť do kruhu.
"Čo keby sme si tu spravili také kozmetické štúdio?povedala Bella.
"To je skvelý nápad,kto súhlasí nech zdvihne ruku."povedala José.Všetky sme zdvihli ruku.Začali sme tak že sme si urobili učes.Potom make-up a nakoniec sme si nalakovali nechty.Ja som nechcela lak na nechty ale keď som musela tak biely.Bella a Lupita si dali fialový,Rocky modrý a José žltý.O malú chvíľu sme všetky zaspali.V noci fúkal silný vietor takže nám konáre udierali do okna.Tento zvuk ma zobidil a očividne nikoho iného.Len tak som ležala v posteli keď sa za oknom objavila Javierova tvár.Vtedy mi prebleslo pred očami ako vystrašil Míu keď sme boli na prázdninách v Kalifornii.Išla som za Diegom ale musela som ísť veľmi potichu aby som dievčatá nezobudila.Už som stála pred dverami Diegovej izby keď v tom ma niekto chytil za ruku.
"Čo tu robíš Roberta?"spýtala sa Rocky.Už som si myslela že je to Javier ale keď som ju uvidela odľahlo mi.
"Rocky,čo tu robíš?Ako to že si hore?"
"Zobudila som sa keď si zatvorila dvere."
"Aha."povedala som si."Choď spať!"
"Dobre,idem."povedala a už bola na odchode.Otvorila som dvere do izby a nasmerovala si to k Diegovej posteli.Vtedy ma napadlo že mu to môžem povedať aj ráno.Ale nie poviem mu to teraz.Áno,teraz mu to poviem.
"Diego,vstávaj."pošepkala som mu do uška.On sa hneď zobudil.
"Roberta čo tu robíš?"
"Musím ti niečo povedať."
"OK o čo ide?"
"Videla som Javierovu tvár v okne."
"Čože?Tvár koho?"povedal Diego naštvaným tónom.
"Javierovu."povedala som tichučkým hlasom.Diego sa obzrel na Javierovu posteľ.Bola prázdna a ustlaná.
"Idem ho zmlátiť."
"Prosím Diego nie,budeš mať problémy!"
"Ja viem."povedal Diego a pobozkal ma.
"Milujem ťa."povedala som a objala Diega.
"Aj ja teba ale choď spať."povedal Diego a ja som už išla do svojej izby.Chvíľku som sa ešte dívala z okna a aj som zaspala.


Poviedka XXIV.RBD - Zpověď

14. července 2011 v 11:00 | Dul1604 |  Poviedka XXIV.RBD
Dnes mám pre vás ďalšie pokračovanie poviedky RBD od Very.Nech sa pači.

"Víš, Poncho přespal tady ..." Při těch slovech se Any začervenala. Přikývla jsem, ale nijak se nezašklebila. Chtěla jsem vědět, co bude dál. "Ráno jsme se společně nasnídali a plánovali, co budeme celý den dělat. Dohodli jsme se, že si někam vyrazíme. Ještě jsme nevěděli kam přesně, ale to bylo jedno. Usoudili jsme, že by bylo záhodno, aby se jel Poncho převléknout a já navrhla, abychom se sešli v jedenáct v parku. Je to kousek jak od Poncha, tak ode mě. To víš." Opět jsem přikývla, ale stále jsem neměla tušení, proč se Any a Poncho pohadali. Zatím se jejich společné ráno zdálo pěkně romantické. Any pokračovala a z očí se jí řinuly další a další slané perličky. "Nestíhala jsem, protože jsem si udělala pěkný nepořádek v kuchyni. Měla jsem takovou radost, že jsem poskakovala a nedávala pozor a shodila snad tři, nebo čtyři květináče. Hlína byla všude a já ji musela uklidit dřív, než se zašlape do koberce. A kytičky znovu zasadit a pak než jsem se přichystala a tak dále ... Vždyť to znáš. Zavolala jsem tedy Ponchovi, že se zdržím. Asi o hodinku, ale on s tím neměl problém a nabídl se, že mě vyzvedne doma. Ale s tím jsem nesouhlasila.
Přišlo mi nesmírně romantické mít tajnou schůzku v parku. A proto jsme se dohodli až na půl jedné. Nemohla jsem se dočkat, ale přípravy mi zabraly zbývající čas a já si ani neuvědomila, jak rychle utekl. Celá rozradostněná jsem se vydala do parku a trvalo mi jen chvíli, než jsem narazila na Ponchovu postavu. Zrovna, když jsem na něj chtěla zavolat, přiběhla k němu jiná žena, vrhla se mu do náruče a začala ho vášnivě líbat." Any se rozplakala ještě více a zuřivě bušila pěstičkami do polštáře. "Carmen." vydechla jsem a náhle mi bylo vše naprosto jasné. "A ty jsi věštkyně?" vykulila oči Any. "Ne, to já jen hádám." odpověděla jsem a objala svou přítelkyni. "Ano, máš pravdu, byla to Carmen. Měla jsem co dělat, abych nezačala ječet a nevrhla se na tu hnusnou mrchu a toho proradného slizkého hada." Jakmile to vyslovila, odtáhla se a sundala si naušnice, které od Poncha dostala. Chtěla je odhodit, ale mě se podařilo vzít jí je dříve, než to mohla udělat. "Any, Any, klid. A Poncho jí ty polibky vracel, nebo se ji snažil dostrčit?" "Bože, Dul, já nevím, utekla jsem." "A on tě viděl?" "Ano, okamžitě se vydal za mnou. Doběhl mě až když jsem vcházela do domu a k mé smůle se stihl prodrat dovnitř. A pak jsme se pohádali. Vykřičela jsem mu do tváře, že už s ním nikdy nechci nic mít. Že je to zrádce a lhář a že mi nemusel lhát ohledně jeho vztahu s Carmen. Nijak by to neovlivnilo RBD, kdybych se na něj zlobila. Dobře, možná trochu, ale nijak zásadně. Nakonec jsem ho vyhodila. Když jsem se trochu vzpamatovala, což bylo asi hodinu na to, zavolala jsem ti. Mrzí mě, že jsem ti zkazila schůzku s Uckerem." zalitovala. "Any, už jsem ti to vysvětlovala. Je to kvůli Patriciovi. Musíme přesvědčit jeho i média, aby nepadlo podezření. Ale jinak to nic neznamenalo. Jsme jen přátelé!" zaúpěla jsem. "Any, ale to je teď jedno. Pokus se vzpomenout si, jestli ji odstrčil. Třeba jsi mu křivdila." Any začala usilovně přemýšlet a nakonec z ní vylezlo, že mám asi pravdu, protože Poncho měl ruce u těla a oči otevřené. Ve tváři pohoršený výraz. "Určitě mi nelhal! A já mu nedůvěřovala!" zhrozila se Any a propukla v další záchvat pláče. Podala jsem jí naušnice a jakmile si je dala zpět do uší, přitáhla jsem si ji k sobě a začala ji konejšivě hladit po vlasech. Snažila jsem se ji uklidnit. Přemlouvala jsem ní, ať Ponchovi zavolá, nebo ještě lépe, ať ho navštíví. "Máš pravdu." přitakala. "Já vím, že mám. Obvykle ji mám. Já ti říkala, že Poncho tě miluje, ale ty jsi mi nevěřila. A to ty jsi ta starší, která by měla mít rozum a pravdu, aby mi mohla říct: Já ti to říkala!" zasmála jsem se a k mému překvapení i Any se na tváři objevil úsměv. Sice jen malý a smutný, ale i to byl úspěch. Než jsem stihla já, nebo Any říct cokoli dalšího, ozval se zvonek.

Poviedka XXXII.Kapitola XXXIX.

13. července 2011 v 21:42 | culka36 |  Poviedka XXXII.Roberta Rey Pardo
Bol to neopísateľný pocit ked Diegito stále bľabotal slovo
mama.Keby to mohol počuť aj Diego.Chýba mi.Ja viem,že ho
nenávidím,ale aj tak.A však odkedy som tu myslím naňho každým
dňom menej.Je to na smiech ako sa ma za každú cenu snaží nájsť,no
nikdy sa mu to nepodarí."Nad čím premýšľaš Roberta?" "Oco
Alejandra!Už si to zapamätaj." "Dobre,dobre ale neodpovedala si mi na
otázku." "Nad ničím.Len tak." "Môžem hádať to nič je Diego že?"
vzdychla som si."áno." "Vidieť ti to na očiach.Ked myslíš naňho
máš v nich takú iskru ale to všetko teraz prekrýva bolesť." "Už
som to prekonala.Som silná po otcovi."ukázala som Martinovi svoje
svaly na ruke na čom sme sa obaja zasmiali pretože sú veľmi
chabé."Už si si to premyslela s tou školou?" "Na aký odbor chodí
Jake?" "Na medzinárodné vzťahy a pomoc rozvojovým krajinám."
"Vážne??To je milé.Fajn tak kedy môžem nastúpiť?" "Myslíš to
vážne??Si si tým istá?" "Som." "Som rád že sa dokážeš pohnúť
dalej,tak zajtra ťa tam chcem vidieť." "Už zajtra?"prikývol."A čo
vieš o Jakovi?" "No je to dobrý chalan.Trochu strelený,ale má dobré
srdce.A nie že mu ho zlomíš." "Oci ja s ním nechcem chodiť iba si
hľadám priateľov nič viac a on je jediný koho poznám.Okrem toho
stále nie som rozvedená." "Tak ako kamarát je ten pravý ked sa k
nemu dostaneš cez zástupy báb." "haha ako Giovanni?" "Niečo také."
"Tak v tom prípade si budem musiež dávať pozor na to svoje srdce ale
skôr na to čo z neho zostalo." "Dcérka vadilo by ti kebyže sa k
nám nastahuje jedna známa.Vieš ona pracovala na univerzite ale pre
jedno veľké nedorozumenie ju vyhodili a ona nemá kam ísť." "Je to
tvoj byt Martin,mne to vadiť nebude ak je to dobrý človek." "Neboj
ten najlepší." "V tom prípade nemám nič proti môžeš ju sem
priviesť aj hned." "Dobre.Myslel som si žš by ti mohla pomôcť s
Diegitom ked budeš v škole alebo aj zo školou ak budeš potrebovať."
"Uhmm Martin ja neviem,vieš,že nenechám Diegita hocikomu.Najprv ju
musím lepšie spoznať." "To ani ja ale ja jej bezprostredne
dôverujem." "A koľko má rokov?" "Okolo 30."usmiala som sa
naňho.žeby stará láska?Prajem mu,aby si niekoho našiel.Už som sa
zmierila s tým,že sa k Alme nevráti.Martin zatiaľ odišiel po
ňu.Ani mi nepovedal ako sa volá.Ja som vzala kočík a šla trošku
vyvetrať Diegita.Nemôžeme stále trčať zavretý v tomto malom
byte.A najmä ked je vonku tak príjemne.Jedinou zlou správou je ,že
je tu aj zima.Viete tie biele chumáče.V mexiku nepoznáme sneh.Cítila
som sa tu však taká slobodná,že som kašľala na zimu..Mohla som
kráčať po uliciach bez toho aby na mňa všetci ukazovali to je
Roberta Pardo,alebo ma naháňali zástupi paparrazov.Bol to úžasný
pocit.Domov som sa vrátila až večer.Martin sa prechádzal po byte aj
s nejakou ženou.To musí byť ona."A toto je moja dcéra Roberta s jej
nádherným synčekom Diegom." "Ahoj veľmi ma teší ja som Veronica."
"Aj mňa.A máte pekné meno." podala som jej ruku."Dakujem.ale bola by
som radšej keby si mi tykala." "V poriadku.Ospravedlňte ma ale ja si
už idem ľahnúť.Tak dobrú noc." "Aj tebe zlatko." povedal
Martin.Veronica sa mi celkom pozdáva.Je taká útla a malinká.Ešte aj
mňa predbehla.a ja som naozaj veľmi krpatá.A naopak Martin je zasa
vysoký.Geniálne sa k sebe hodia.To ako ja s Diegom.Ráno som sa ledva
vyhrabala z postele.Budík som mala nadstavený na siedmu a tak skoro
som už veľmi dávno nevstávala.Iba niekedy ked Diegito nemohol
spávať a plakal ale väčšinou sa o to postaral Diego."Dobré
ráno."v kuchyni už obaja raňajkovali ja som sa zatiaľ šla
namalovať.Nemala som na nič chuť.Zohriala som Diegovi mlieko a znova
sa zavrela v kúpeľni.Ked som odtiaľ vyšla Martin už nebol doma."Kam
šiel Martin?" "Na univerzitu." "Prečo nepočkal na mňa?Sama tam
netrafím." "Profesori chodia taxíkmi,študenti metrom." "Metrom?Ja
neviem ako sa tam dostanem a už vôbec nie metrom.My v Mexiku metro
nemáme."bola som z toho poriadne vystršená.Ved podľa filmov je v
metre najviac atentátov."Tak dobre kedže je to tvoj prvý deň
odprevadím ťa k metru aspoň si Diego urobí malú prechádzku,ale
naspäť sa dostaneš sama." "Vdaka si moja záchrana.Toto Marinovi
ešte zrátam."Vzala som si tašku s notebookom a knihami a mohli sme
vyraziť.Cestou som si fotila nejaké záchytné body.Neviem ako sa
dostanem naspäť,ale Veronica sa na tom dobre bavila.Je rovnako
šľahnutá ako ja.Ešte som vyobjímala môjho chrobáčika a
nastúpila dnu.Myslím,že mám fobiu z metra.Asi ani nemusím
hovoriť,že som ešte pol dňa hľadala východ.Bola som naozaj rada
ked som konečne uvidela denné svetlo.Do školy som už potom trafila
ľahko.Ako vždy som meškala ale nakoniec som sa nenápadne votrela na
prednášku bez toho aby si to vyučujúci profesor všimol.Za to si to
ihned všimol niekto iný.Jake.Ostatný si ma nevšímali okrem
neho.Hned si ku mne presadol a začal sa výsluch."Tak čo nakoniec si
prišla." "áno prišla už som sa doma nudila." "Aj som si myslel,že
to povieš a ako sa má Diego?" "Ale nehovor a ktorý Diego?" "No ja
poznám iba jedného a to tvojho syna." "Aha toho Diega no má sa
výborne a čo ty?" "No ked si prišla ty už oveľa lepšie."usmial sa
na mňa."Nebudem s tebou chodiť."ked si myslí,že som jedna z tých
ako hovorí Giovanni pipiek tak sa veľmi mýli."Hej nepredbiehaj
udalostiam." "Ale to tomu nerozumieš.Ja s tebou nebudem chodiť teraz
ani potom." "Pokoj,ja to od teba ani nechcem.Vôbec netuším kto ti čo
o mne narozprával,ale mne ide iba o kamarátstvo tak ho nekaz.Okej?"
"Fajn." "A neurážaj sa." "Fajn." "Vieš povedať aj niečo iné?"
"áno si strašne otravný." "No to aj ty." "Trhni si." "Vieš o
tom,že sa správaš ako tvoj syn?" "Ha ha vtipné." "Ale no tak
Alejandra myslel som si,že s tebou bude väčšia zábava." "Tak si
myslel zle.Chod k doktorovi asi sa ti obesili všetky mozgové bunky ako
mojej sestre,ale tej ostala aspoň jedna." "Mozgové bunky?" "hej"už
sme nevydržali to doťahovanie a obaja sme sa rozosmiali za čo na nás
škaredo pozrel profesor."Vy dvaja von." A tak nám neostávalo nič
iné iba odísť z prednášky.Som si celkom istá že sa o tomto Martin
určite dozvie."Pekné vlasy."povedal Jake ked sme boli už na
chodbe."Prestaň ty pako kvôli tebe nás vyhodil."mlátila som ho tam
no on sa nadalej rehotal."A ja som si myslela že aspoň tu to bude
iné." "často ťa vyhadzovali z triedy?" "Ani si nevieš predstaviť."
"zlé dievča" "Podľa nich áno." "aj podľa mňa." "Ale nie ved ma
sotva poznáš." "Vieš koho mi pripomínaš?Raz tu mala koncert jedna
mexická skupina myslím,že sa volala RBD a veľmi sa podobáš na
jednu babu z tej kapely.Ibaže ty si oveľa krajšia ako tá namyslená
kočka."

Poviedka XII kapitola X Noví susedia, noví spoluž iaci

13. července 2011 v 21:40 | culka36 |  Poviedka XII.Diego a Roberta
Ahojte, ja viem že som dlho nepísala ale proste ma to na nejaký čas prestalo baviť lebo som sa učila tancovať.Ale teraz som späť!!!A ešte Vám chcem povedať že som si do mojej poviedky pridala pár nových postáv ale zbytok sa dozviete len keď ju prečítate...

Jednorázová poviedka DyR 2.časť

10. července 2011 v 18:32 | culka36 |  Jednorázové poviedky
Prepáčte mi že tak neskoro ale nemala som čas dopísať..no dnes som si ho našla nech sa páči... Komenty potešia príjemne čítanie....... Dominika


Poviedka XXXVII.Medzi láskou a nenávisťou Kapitola XX.Náš plán

7. července 2011 v 16:03 | Dul1604 |  Poviedka XXXVII.Medzi láskou a nenávisťou RBD
Tak ďaľší diel mojej poviedky Medzi láskou a nenávisťou.Na dva týzdne idem do Turecka takže moje poviedky tu teraz nebudú ale sú tu ostatné.Tiež nádherné poviedky ktoré vás budú obšťastnovat.Tak na rozlúčku vám sem dám Medzi láskou a nenávisťou.Náš plán. Vaša Dul1604.