Ak máš nejakú poviedku, ktorú by si chel/a tu uverejniť pošli nám ju na náš email -

Pred poslaním poviedky si prosím prečítajte toto

1. komentárova poviedka DyC


Srpen 2011

Poviedka XXXVII.Medzi láskou a nenávisťou Kapitola XXIV.Žiarlivosť

31. srpna 2011 v 15:23 | Dul1604 |  Poviedka XXXVII.Medzi láskou a nenávisťou RBD
Ďalší diel mojej poviedky Medzi láskou a nenávisťou. :D :DDD :)))))) Prepáčte že tak neskoro ale nemala som čas ani miesto kde by som ju mohla písať. :))

Poviedka XLVII.Para Siempre Kapitola II.Koniec

28. srpna 2011 v 12:11 | Dul1604 |  Poviedka XLVII.Para Siempre
Ďalší diel najnovšej poviedky od GreenGirl.Požiadala o zmenu v názve s Roberta a Diego na Para Siempre. (nádherný názov) Tak nech sa páči. Dul1604

Poviedka XII.kapitola XVII

27. srpna 2011 v 22:13 | Dul1604 |  Poviedka XII.Diego a Roberta
DIEGO
Vyučovanie mi ubehlo celkom rýchlo,stále som sa díval na Robertu.Občas si všimla ako sa na ňu pozerám a vtedy som sa strhol a díval som sa do zošita a na tabuľu.Je taká nádherná.Mal som chuť jej povedať že ju milujem.Po hodine s ňou chcel hovoriť nejaký chalan.Tuším že sa volal Iňaki.Zaujímalo ma o čom sa budú rozprávať tak som ich počúval.
ROBERTA
"Počuj,chcela by si so mnou chodiť?"
"Čo?"
"No áno."
"Ja neviem."
"Fain,dám ti času koľko potrebuješ."a odišiel.
DIEGO
Po tom čo som počul som mal pocit že mi pukne srdce ale bol som aj šťastný pretože Roberta ho odmietla.Rozhodol som sa že pôjdem do izby ale cestou ma zastavila Sol.
"Sol,čo chceš?"
"Ty si teraz voľný,však?"
"Prečo mi nedáš pokoj?"spýtal som sa.Bol som taký nahnevaný tak som radšej odišiel lebo keby som tam bol ešte o sekundu dlhšie,prisahám že by som tej krpani odtrhol hlavu.V izbe bol len Giovanni.
"Ahoj,Diego."
"Ahoj,Giovanni."povedal som a sadol si na posteľ.
"Čo sa stalo?"spýtal sa.Asi niečo tuší.
"Chceš to vedieť?"
"Áno."
"Dobre."povedal som a s Giovannim sme si sadli na sedačku."Takže,ten Iňaki sa spýtal Roberty či s ním nechce chodiť..."
"Čo?"vykríkol Giovanni.
"Môžeš ma nechať dopovedať?"
"Áno,pokračuj."
"Ale Roberta odmietla."
"Fúúú..."vzdichol si Giovanni.
"A potom som stretol Sol.Chcela ma zbaliť."
"Ale ty si sa nedal,však."
"Jasné že nie Giovanni.Šibe ti?"
"Dobre."
"Ale viac ma trápi to s Robertou a Iňakim,čo ak s ním začne chodiť?"
"Ak ťa miluje tak s ním nebude chodiť."
"Ale čo keď bude chcieť na mňa zabudnúť."
"Diego,Roberta je do teba zamilovaná až po uši tak už o tom viac nepochybuj."dopovedal Giovanni.Už zazvonilo na ďaľšiu hodinu tak sme išli do triedy.No tam ma čakalo nemilé prekvapenie.Roberta a Iňaki sa bozkávali...

Poviedka XLVII.Roberta y Diego. Kapitola I.Nočné stretnutie

27. srpna 2011 v 9:06 | culka36 |  Poviedka XLVII.Para Siempre
Prinášam vám úplne novú poviedku o Diegovi a Roberte od GreenGril. Prajem príjemné čítanie a milé komentíky ju milo potešia.Vaša culka36

Jednorázová poviedka Dulce a Ucker I.časť

27. srpna 2011 v 8:58 | culka36 |  Jednorázové poviedky
DUL ?? Zlatíččko máš všetko? Hlavne si nezabudni mobil, doklady a kľuče... "" jasne miláčik neboj sa práve si kontrolujem veci a myslím že mám všetko a ty ? Pristupil Poncho ku mne a objal ma.... "" áno ja mám všetko už len čakám na teba... bude mi ľúto že naša mesačná dovolenka končí veľa sme si tu toho užili.. "" ja viem miláčik.. mne bude tiež ľúto ešte by som tu ostala len práca nás vola... veď vieš že už dnes sme mali byť na prvom stretnutí... ešte že to Pedro pochopil že sme nemohli dnes prísť... "" no to máš pravdu som rád že je taký dobrý k nám.. ešte ani nepoznám naších kolegou.. "" no to ani ja..povedala som a usmiala sa.. jedine viem to že Christian bude tam tiež inač vôbec nič neviem o tom.... "" počkaj aký Christian ? "" no predsa Chavez nie?? "" čo že ?? prekvapene som sa zatvaril na Dul... to je skvele opäť bude zábava na natáčaní.... "" no dúfma pretože Chris sa o to vie pekne postarať... pousmiala som sa a vrhla sa na Poncha... dala som mu menči bozk no Poncho mi dal väčší a krajší... "" nechcem kaziť túto krásnu chvíľu zlato ale musíme ísť na letisko.... "" ja viem tak poďme... Poncho vzal môj aj jeho kufor a šli sme teda na letisko... bude mi smutno za Kubou bolo nám tu super..oddychli sme si no od zajtra budeme zas makať.. ale čo už veď to čo robím veľmi milujem.. zavreli sme sa sebou izbu a vybrali sa na letisko... tam neboli žiadne problémy a už sme sedeli v lietadle smerom do Mexica......
Any:
Počuj Ucker tešíš sa na natáčanie ? "" jooj Any áno teším a veľmi.. pre mňa to bude niečo nové ešte som nikdy nehral v takomto niečom... a na Rebelde sa veľmi teším... "" no pekne Uckerito..aj ja sa už teším veľmi ani som nedopovedala pretože sme vošli do miestnosti kde sme mali prvé stretnutie.. bolo tu veľa mladých no a zopár starších ale dobre známých hercov... podišli sme k ostatným a pozdravili sme sa spoločne s Uckerom... sadli si na miesta ktoré boli ešte voľné... po chvíľke došiel aj Pedro... "" Dobrý deň vám prajem všetkým... vítam vás na prvom stretnutí serialu REBELDE... som veľmi rád že ste prišli hoci ešte dnes sa nebude natáčať ale chcem si s vami prejsť dôležité veci... "" Pedro rozprával dlhšie ako keď sme mali prvú stretávku na serial Clase 406... ale myslím si že Rebelde bude mať úspech už podľa obsahu... keď Pedro skončil všetci sa niekam rozutekali no len ja som šla k Pedrovi ho osobne pozdraviť... Keďže Ucker je môj najlepší kamarát no je mi ako brat šiel so mnou za Pedrom... "" Ahoj Pedro pozdravila som a Pedro sa otočil smerom ku mne... "" Ahoj Any moja ako sa máš ? A ty si Christopher Uckeramann však ? "" áno Pane som Uckermann Christopher podal som mu ruku on mne tiež... "" Ach Pedro mám sa super som nadšená z tochto projektu.. som veľmi rada že som tu zbadala Christiana Chaveza... "" no heh zasmial sa Pedro.. no vieš opäť tu bude kopec srandy pretože on dostal rolu Giovannyho a on je tak trocha šašo... "" no tak to sa teším o to viac zasmiala som sa spolu s Pedrom len Ucker trocha nechápal... "" ale to nielen jeho tu uvidíš zo starých čias... pousmieval sa Pedro.. "" počkaj ako to myslíš alebo skôr koho myslíš ? Musela som sa tiež poumiať pretože Pedro to tak záhadne hovoril... "" No vieš Any v Rebelde budú hrať Dulce Mária a Alfonso Herrera... "" to vážne ??? skríkla som tak že Pedro aj Ucker sa zľakli... musela som sa chytiť za líčka aká som bola šťastná... a hlavne keď som začula Alfonso Herrera... a prečo tu nie sú ? Opýtala som sa... "" no oni prídu spoločne až zajtra... rovno na natáčanie... "" ako že spoločne ? Opýtala som a v tej chvíli mi zmizol úsmev z tváre... niečo mi hovorilo že to čo teraz Pedro povie ma bude bolieť... a tak aj prišli na moje slova... "" Ty o tom nevieš ? "" o čom ? Opýtala som sa... "" no veď vieš nie že keď sa skončilo Clase sa rozišli no a o týždeň na to sa stretli na tej párty čo usporiadali nejaky ľudia z Clase a tak sa dali dokopy len nechceli aby o tom niekto vedel no a doteraz si uživali spoločne na Kube a zajtra maju prísť do Mexica nevedela si o tom ?... "" myslela som že skolabujem tam namieste nebudem vám klamať že Poncha milujem od prvej chvíle čo som ho spoznala a to bolo keď som dostala rolu do Clase.... no už vtedy chodil s Dul a teraz sa dali opäť dokopy a dokonca boli na Kube na spoločnej dovolenke...chcelo sa mi plakať ale preto že tam bol Pedro a Ucker som sa kontrolovala.. "" aha taže sú spolu... "" no hej takže som zvedavý ako sa mali sem tam mi napísali ale nie často... veď vieš že Dul mi je ako dcéra... "" viem Pedro vždy si ju mal rád a ešte aj máš... "" ok Any, Ucker prepáčte mi ale už musím ísť zajtra sa vidíme.... "" jasne Pedro maj sa... Dovidenia povedal Ucker... potom sme ostali už len my dvaja...
Any ?? ozval sa Ucker... "" čo je ? "" počuj prečo si zosmutnela keď povedal Pedro o Dulce a Alfonsovi ?? tak sa volajú však ? "" áno Ucker tak sa volajú... ale vieš Ucker nechcem to tu riešiť poďme domov... "" ok ale doma mi všetko povieš... "" uvidím odpovedala som pretože necchelo sa mi ani rozprávať....
Dulce:
AAA konečne Mexico láska ...povedala som keď sme vystúpili z lietadla a držala som v ruke hrušku ktorú som nestihla dojesť.... Poncho ma predbehol a na zemi Mexica bol prvý... "" počkaj Láska ešte chvíľu chcem sa ťa na niečo spýtať no skôr ťa o niečo požiadať... počkal som pokiaľ Dul nebude cítiť pod nohami pevnú pôdu a keď sme stáli spoločne ruka v ruke tak som začal... všimol som si že letuška nesie to o čo som ju požiadal pred odletom z Kubi... tak isto som si všimol Dulcenim výraz...bola prekvapena no to čo jej chcem povedať alebo spýtať ju ešte viac prekvapí... "" čo sa deje Poncho ? Opýtala som sa s úsmevom pretože som videla letušku ako nesie smerom k nám v rukách veľku kyticu červených ruží....
"" Dulce Mária tu pred holým nebom a pred ľudmi ktorých ani nepoznám a je mi to jedno sa ťa chcem spýtať na jednu vec.... VEZMEŠ SI MA ?? povedal som a kľakol som si pred Dul a z vrecka nohavíc som vytiahol snubný prsten... Dul ?? prosím povedz niečo... "" ach miláčik..riadne si ma prekvapil... ja nenáchadzam slov ale jedno nájdem ÁNO... povedala som a usmiala som sa na Poncha... on mi nasadil prsten a podal kyticu... všetci cestujúci ale aj letušky nám začali tlieskať... po tomto krásnom momente sme si vzali kufre a vyšli na parkovisko kde nás už čakali moji ale aj Ponchovi rodičia... no síce iba jeho mama s jednym bratom aj ten je nevlastný... to že ma Poncho požiadal o ruku sme si zaťial nechali pre seba... na letisku som sa zvítala s našimi ale aj s Ponchovom mamou a bratom... dala ešte pusinku Ponchovi a vyrazili domov... od seba sme bývali asi hodinku autom takže nie až tak ďaleko sme od seba... Ja som šla s mamkou a ockom k nášmu autu... ocko mi vzal kufor a dal ho do kufra nasadli sme a vyrazili k nám domov... kecali sme o všetkom o mojich sestrách no ale hlavne o dovolenke... stále som sa dívala na prstienok... bol nádherný určite musel stáť veľa... mala som šťastie že naši si ho nevšimli na mojej ruke... domov sme došli rýchlo.. zvítala som sa so sestrami no potrebovala som kúpeľ... vyšla som aj s kufrom do mojej izby... vybalila som sa no šaty som roztriedila...špinavé som hádzala na jednu kôpku krotú neskôr odnesiem do práčovne...no a moju nedojedenú hrušku som si odložila na komodu aby som mala spomienku a dnešný krásny den...potom som sa šla osprchovať no ešte predtým som sa pozrela na mobil... mala som jednu sms od Poncha... písal mi... Milujem ťa najviac na svete moja snúbenica... posielam miliony bozkou... a srdiečko na konci... usmievala som sa ako mesiačik na hnoji a v momente som mu odpísala... keď sa sms odoslala hodila som mobil na posteľ a šla do kúpelne... v nej som strávila asik hodinu... obliekla som si obyčajné tričko a kratasi... urobila som všetko potrebné čo robím stále... potom som zišla dole k naším a vyrozprávala som im všetko... až k dnešnému dnu a o zasnubení... najprv boli prekvapení no pogratulovali mi a potom som sa rozhodla už ísť spať zajtra už začína moja práca..... ešte som prezvonila Ponchovi a zhasla lampičku a v momente zaspala,.....
Ráno som sa zobudila na 6 ráno pretože o pol 8 príde pre mňa Poncho a spoločne ideme na natáčanie.... už sa teším ako oznámime kolegom a dobrým známým našu novinku... vstala som z postele a šla rovno do kúpelne... osprchovala som sa a urobila všetko to čo robím každé ráno... keď som bola už aj oblečená šla som dole do kuchyne... ako vidím každý ešte spí..urobila som si kávu a niečo na jedenie... zjedla som to rýchlo a kávu som pila pomaly... prelistovala som aj nejake časopisy u ktorých som si všimla článok aj o nás.. myslim teda o mne a Ponchovi.. jasne písalo sa o tom ako si užívame dovolenku na Kube... ešte aj fotku tu vyvesili ani neviem kedy to stihli odfotiť... ale čo už... veď paparazzi sú už na každom rohu... dopila som kávu a šla naspäť do izby... nahádzala som potrebné veci do kabelky a jasne že som vzala aj foták pretože Pedro bude veľmi zvedavý... a a tu hrušku si vezmem so sebou dala som ju do puzdra kde mám aj foták... len čo som si urobila posledné úpravy niekto mi volal... utekala som k telefónu a bol to môj poklad... "" áno, zlatko ? Už si tu ?? "" hej... už som dole len nechcem zvoniť vaši určite ešte spia... "" ok tak ja už idem pa lubim ťa... "" ja teba tiež cmuk … poslal som jej pusu cez mobil... zložil som a čakal pred jej domom... o malu chvíľku aj vyšla.. bola prekrásna no ten jej prstienok krásne svieti a vyžaruje... podišla ku mne a dala mi ten najkrajší bozk ktorý som jej opätoval... ideme ? "" jasne poďme nechcem prísť neskoro máme nato 20 minút... "" už len toľko tak potom rýchlo otvoril mi dvere od auta a ja som nastúpila.. obišiel auto a nasadol aj on... troška sme šli rýchlejšie ale nakoniec sme to stihli... krásne odparkoval auto a otvoril mi dvere... vystúpila som a počkala naňho... potom sme šli do známej školy Elite Way School kde sa ma všetko odohrávať nie je to stredná ale vysoká škola dosť bohatá... na recepcii sme sa predstavili a oni nás pustili ďalej... ako si to tu strážia povedala som Ponchovi ktorý len prikývol.... a už vidim Christiana, aj Any a ešte aj Zoraidu... "" jasne vidím už aj ja Any sa zmenila však ? "" hej ale Christian je stále rovnaký povedala som... keď sme boli pri nich blízko pozdravili sme sa …. "" ahooojte skríkla som a zvesila som sa na Christiana môjho najlepšieho priateľa... objal ma a dal pusu na líce.. Dul krásko moja... aká si opalená a krásna... "" hej hej Chris... usmial sa Poncho ruky preč od mojej sn... priateľky opravil som sa.... Dul len sa namňa s úsmevom pozrela... "" ahoj Any pokračovala som a objala ju.. ona je moja tiež najlepšia kamarátka už do Clase... a tento fešák je kto ? Opýtala som sa Any pretože nejaký celkom pekný chhlapec stál vedľa nej.. "" čo si to povedala ? Opýtal sa žiarlivo Poncho a objal ma zozadu... "" ach prepáčte toto je náš nový kolega z Rebelde Christopher Uckeramann bude hrať Diega Bustamanteho... "" Ahoj ja som Dulce Maria... a ja som Alfonso ale všetci mi hovoria Poncho teším ma podali sme mu ruku najprv ja a potom Poncho... od nich sme sa spoločne posúvali ďalej k ostatným.....
Ucker:
Ach ta je ale krásna... čo sa to so mnou robí... už len čo som ju zbadal z diaľky myslel som že spadnem moje nohy sa mi začali triasť... a ešte keď sa mi predstavila a podala ruku neviem to ani opísať ale je nádherná.. musel som sa prebrať pretože sám neverím čo tu trepem nemôžem o nej tak hovoriť keď ju poznám 5 sekúnd dokopy... no nemohol som z nej zrak odtrhnúť... "" Ucker ?? poďme preč prosím... "" prečo Any ? Ach jasne ty miluješ toho Poncha však ? "" áno..milujem ale nikdy sa to nemalo stať povedala smutne a šla preč... "" ja som šiel za nou kde sme mali šatne jasne že chalani a dievčta sme mali zvlasť... pred šatnou sa lúčili Dulce s Ponchom... obidvaja odišli do šatní a ja s Any sme urobili to isté... vošiel som do šatne a Poncho sa rozprával s nejakými chlapcami... "" Pane Uckerann prosím posaďte sa aby sme vás mohli pripraviť na natáčanie... posadil som a sledoval vysmiateho Poncha... o malu chvíľu upravovali aj jeho....
Dulce..
Dulce...no rozprávaj ako bolo ? Vyzvedala Zoraida ďalšia moja naj kamoška.. "" Ale Zori neskôr niekedy pri káve :D "" ale aspon niečo hovor lebo sa tu nudím... "" ok čo ti povedať že som sa mala skvele, vynikájúco a že by som tam ostala ďalší mesiac ? Lenže práca nás oboch volala tak sme museli dojsť... usmiala som sa.. ale musím tiež povedať že sa teším na toto natáčanie :DD bude sranda a to už len preto lebo tu máme Christiana... a vlastne koho hraješ Zori ? "" No ja hrajem Jose Lujan tvoju najlepšu kamarátku povedala s úsmevom... "" to vážne ? To je aké super Zori teraz sa teším ešte viac povedala som a obliekala si šaty ktoré mi podala jedna pani... Zoraida sa tiež obliekala a ďalej sme kecali... všimla som si Any ako sedí na stoličke a je zamyslená... "" Any moja... a ty akú máš rolu? Nič stále bola ticho... "" Any Any.. podišla som k nej a zamávala som s rukou... "" čo sa deje už ideme natáčať? "" nie ešte máme 5 minút ale pýtala som sa ťa že koho budeš hrať ty.. "" jajj no ja budem hrať namyslené dievča menom MIA COLLUCI... "" nie ty budeš hrať moju nepriateľku ? Opýtala som sa smutne... "" čože ? Ty hraješ najväčšiu rebelku v Elite Way School Robertu Pardoovú? Opýtali sa obidve naraz... "" no áno tu hrajem ja... a Poncho hraje Miguela Aranga... "" cože Poncho hraje Miguela ? Opýtala sa prekvapene Any... "" no hej Miguela tvoja serialová láska zasmiala som sa... "" no hej serialová ale u mňa aj skutočná pomyslela som si... na jednej strane ma to potešilo ale na druhej už teraz viem ako budem trpieť.. mať ho po boku keď viem že patrí inej v skutočnosti a tie jeho bozky... nie prosím dúfam že to nejak prežijem...
"" Tak dievčatá prosím poďte von ideme na to zakričal na nás Pedro a všetci sme vyšli... neviem prečo ale natáčať ideme už to ako všetci sme prišli do školy... všetci ideme natáčať niečo iné mňa poslali pred školu kde už tam je Ninel Conde moja serialová mama... len na rýchlo som si prebehla ešte texty a šla som na vec... v pozadi som si všimla Poncha asi sa prišiel pozrieť na mňa... usmieval sa na mňa... predstavila som sa s Ninel hneď sme si aj padli do oka... tak Dul sadni si do auta a bla bla bla veď ty už vieš čo máš robiť povedal Pedro a podal mi energetický nápoj ten budeš pomaly piť ok ? Ešte počkaj Dul to čo je toto ??? ostal stáť prekvapene... "" čo myslíš ? Pedro... spýtala som sa nechápavo vtedy niečo povedala aj Ninel... "" zlatko moje ty si zasnubená? "" vtedy mi doplo že som prsten nedala dole..ja hlúpana... no Pedro Ninel áno som ale nehovorte to ešte nikomu prosím chceli sme to povedať s Ponchom po nakručaní... "" jasne gratulujem ti zlatko moje povedal Pedro a objal ma Ninel urobila to isté... "" prepáč Dul ale musíš ho dať dole... "" ja viem počkaj chvíľu povedala som a rozbehla som sa za Ponchom... "" čo sa deje láska?? "" nič ale postráž mi to... už na to prišli ale len Pedro a Ninel... "" aha jasne zabudla si ho dať dole čo ? "" hej :DD usmiala som sa a vrátila sa naspäť a mohlo sa natáčať....po natáčani pri ktorom som sa aspon ja s Ninel nasmiala som šla do šatne :DD troška unavená a to sme ešte neskončili ideme natáčať trošku ďalej od školy kde budem mať na sebe iba farbi :D troška sa hanbím ale je to moja práca a tak to musím urobiť.. prezliekla som sa a vzala si kabelku... šla som ešte ku Ponchovi ktorý bol tiež v šatni... prezliekal sa no bol tam aj Christian a Ucker ten mladík je vraj najmladší z nás... zaklopala som a otvoril mi Poncho len v trenirkách... "" ahoj láska povedala som a pobozkala som ho... "" poď ďalej povedal som a zatvoril dvere.. ""Ahoj Chris ako ? Opýtala som sa a postavila k nemu.. čo si taký smutný hm ? "" ale nič len som unavený povedal Chris a zatváril sa kyslo.. "" ahoj Ucker usmiala som sa na neho... neviem pozdravil sa ale myslím že ma má v paži nejak divne sa tvári... no ale nakoniec som sa otočila k Ponchi... láska dáš mi to čo som si nechala u teba ? "" ach jasne počkaj chvíľu... "" aké mate tajnosti opýtal sa s úsmevom Chris... "" ale nič Chris iba som niečo nemohla mať na natáčaní a tak som si to nechala u Poncha... "" tak tu je otočila som sa a nenápadne tak aby to nevideli mi ho nasadil na prst... dala som mu ešte letmu pusu a šla na natáčanie..... tamto to šlo v pohode ako stále kopec srandy a hlavne vtedy keď ma jedna žena maľovala... šteklilo ma to ale vydržala som... dala som si na seba župán a šla do miestnosti kde už natáčala Ninel... o pár sekund som šla aj ja...no v momente keď som si mala dať dole župán som sa sekla neviem prečo ale hanbila som sa... skúsili sme to ešte raz no na tretikrát som to dokázala.. pochvalila ma aj Ninel že ona v mojom veku robila to isté ale že ona to nedokázala tak skoro ako ja.. objala ma... nejdeme na káv Dulce ? "" ach Ninel rada pôjdem máme 15 minú prestávku tak môžeme... vybrali sme sa do kaviarne tu nedaleko... troška sme pokecali no hlavne chcela vedieť ako ma Poncho požiadal o ruku... všetko som jej povedala a vyzerala prekvapene... "" to je aké romantické rozplývala sa nad mojími slovami... "" ja viem povedala som ale už musíme ísť teraz natáčame u nás doma.. povedala som... "" áno... natáčame ale s tebou sa mi natáča skvelo je s tebou kopec srandy Dul.. poď ideme dcérka zasmiala sa... "" poďme povedala som a vykročili sme tam kde sme mali natáčať... natáčali sme to kde mi Alma mala oznámit že musím ísť do školy a bla bla bla.... potom všetkom sme sa vrátili naspäť k ostatným... tam ma už čakal aj Poncho pretože sme mali oznámiť našu novinu...keď sme sa vrátili rýchlo som šla hľadať Poncha cestou keď som bežala som do niekoho narazila... ""prepáčte mi ale ponáhľam sa a niekoho hľadám... povedala som a zdvihla sa zo zeme... "" nevadí povedal som a pozrel sa na Dul... "" ach Ucker to si ty..prepáč mi to..nevidel si Poncha?? "" áno je v šatni a myslím že aj on už na teba čaká... "" okey ďakujem maj sa... povedala som a pokračovala som ďalej ale už normalnou chvôdzou...
Ucker....
Dul...prečo keď ťa stále vidím a stretnem moje srdce bije inak... ešte som sa aj dozvedel že ty budeš moja serialová láska a aj ked si to nechcem priznať teší ma to že budem pri tebe a chcem ťa spoznať lepšie.... veľmi ma zaujímaš.... odtrhol som zrak od nej ako odchádzala a pokračoval som ďalej do miestnosti kde sa máme vraj všetci stretnúť... tam som už stretol aj Any prisadol som si k nej.. ""Any nevieš čo od nás chce Pedro ? "" nie netuším ale vraj nie len on chce hovoriť povedala opät smutne.. "" Any prosím ťa usmej sa aspon trocha ja viem že trpíš pre lásku ale nemôzeš vyzerať takto celý deň... hoci teraz je to už jedno lebo po tomto pôjdeme domov ale zajtra chcem vidieť tu vysmiatu Any... ok ?? "" pokusím sa... len čo Any dopovedala prišli do miestnosti tiež vysmiaty Dul a Poncho... posadili sa a počúvali Pedra.... tak ako aj všetci... "" Tak deckáááá... dnešne natáčanie dopadlo super ak budeme takto pokračovať ďalej budeme mať veľky úspech... tak isto chcem požiadať našich 6 hlavných hercov... Dulce Mariu, Alfonsa Herreru, Anahi, Maite Perroni, Uckermma Christophera a Christiana Cháveza aby zajtra prišli už na 7 ráno pretože zajtra nahrávame prvu pesničku s názvom Rebelde ok?? buďťe presní a nemeškajte takže odo mňa je to všetko a teraz nechám hovoriť niekoho iného povedal a usmial sa na Dul a Poncha... nechápal som to ale počúval som ich....
Takže drahí naší priatelia... keďže ste tu všetci tak ja a Poncho by sme vám chceli niečo oznámiť... "" Áno chceme vám povedať že ja Alfonso Herrera som požiadal o ruku Dulce a svadbu by sme chceli niekedy keď sa skončí prvá séria rebelov....najpv sme chceli až po konci rebelov ale to je dlho a dva tri roky nemienine čakať... povedal Poncho a usmial sa na Dulce...
"" Tak to vám gratulujeme povedala Zoraida ktorá bola ako prvá pri mne a objala ma potom pristúpili aj ostatní.... "" To nie povedala som s plačom v očiach... "" Any neplač ja viem že to bolí ale vschop sa a poďme im zagratulovať... "" Ucker prepáč ale ja nemôžem povedala som a nenápadne som sa vytratila z miestnosti šla som domov toto bola na mňa veľa... "" Any odišla a ja som ju nemohol nechať ísť samu domov... vybehol som za nou a doprevdil až domov...

Poviedka XXXII.Kapitola XLVI.

27. srpna 2011 v 8:55 | culka36 |  Poviedka XXXII.Roberta Rey Pardo
Po prázdninách som sa vrátila opäť do školy.Po našom výlete s
Jakom som už ani neskrývala,že spolu chodíme.Okrem toho to bolo odo
mňa fakt detinské.Pár dievčat zo školy na mňa sústavne zazerajú
ale ostatný to berú v pohode.Netvárili sa ani prekvapene.V poslednom
čase sa však dejú naozaj zvláštne veci.Vždy ked som po škole
išla s Diegitom do parku mala som pocit akoby ma niekto
sledoval.Možno som iba paranoidná,ale to nie je všetko.Ked som sa
potom vrátila domov v schránke som našla starostlivo uložený
lístoček na ktorom bolo napísané nejaké číslo.Najprv som tomu
nevenovala pozornosť ale potom ma to začínalo dosť desiť.Teda
každým dňom sa to číslo odpočítavalo a ja netuším čo to
znamená.Ako ked sme škole odpočítavali dni do prázdnin..Celé je to
divné a radšej som o tom nikomu nepovedala aj tak by ma brali ako
blázna.Ostávalo už len desať dní.Už len desať!!Bolo to presne v
deň Diegitových druhých narodenín.Už behal úplne sám bez pomoci
dospelých.Som naňho veľmi hrdá ale kto by nebol ved je taký
rozkošný.No stále ma trápi ked sa pýta na otca.čo mu mám
povedať?že nás neľúbi a odišiel s inou?Mladšou!!S tým súvisí
aj môj darček.Kedže sme tie prvé nestihli osláviť na tieto som mu
pripravila malú oslavu v jednej reštaurácií.Bude tam aj Jake,Martin
a Veronica a naša banda chcela tiež veľmi prísť.Zbožňujú ho
rovnako ako ja.A Martin vravel,že má pre mňa ešte prekvapenie,ktoré
musel ísť vyzdvihnúť skôr a stretneme sa až v reštaurácii.Ja som
sa zatiaľ prichystala aj Diegita som vyobliekala ale kedže sme mali
ešte dosť času tak sme sa trochu hrali až do kým mi neprišla sms
správa.Bola od Stelly: "Roberta zaželaj všetko najlepšie svojmu
synovi my to s Diegom oslávime v posteli."krava sprostá.Ako ju
nenávidím!!!Všetko musí pokaziť.S môjho telefonu nič neostalo.A
ked mi písala ona je nad slnko jasné,že budem mať email aj od
Diega.Alebo niečo oveľa lepšie.Dokonca bol online a dlho som
nečakala.
D: Ahoj Roberta!!Prosím odkážeš Diegitovi,že mu prajem všetko
najlepšie a že ho milujem a posielam veľkú pusu.Rob kedy sa
vrátite?Chcem vidieť svojho syna.
R: Odkážem,ale nesľubujem,že bude vedieť kto si.A pochop už,že sa
nikdy nevrátime.Aby som nezabudla uži si pekný večer s
priateľkou.My ideme oslavovať a nič a hlavne nikto nás nepokazí
náladu.
D: S akou priateľkou?O čom hovoríš?
R: Ved predsa Stella.Nemusíš sa predo mnou pretvarovať.Len jej
odkáž nech si môjho syna nebere do huby lebo jej vytrhám tie umelé
vlasy.Pochopil si?
D: Vôbec netuším o čom hovoríš!!!So Stellou som nebol už poriadne
dlho ak ťa to tak veľmi zaujíma.
R: Diego hovor si čo chceš mne je to jedno.Ja len nechápem jedno,ak
chceš byť s ňou prečo konečne nepodpíšeš rozvodové papiere?
D: Chcem byť iba s vami a ty to dobre vieš.Ale ak sa vrátiš do
Mexika ja ich podpíšem pod podmienkou,že budem pravidelne vídať
svojho syna a ty znovu neutečieš.Budeš mať konečne voľnú cestu to
si vždy chcela nie?
Uživateľka Roberta Pardo je ofline.
Nemôžem sa vrátiť do Mexika.To jednoducho nejde mám tu svoj život
a okrem toho čo by som povedala Jakovi?Nemôžem ho opustiť po tom čo
sme spolu prežili.Hoci ho nemilujem ale mám ho rada a nechcem mu
ublížiť.A nikdy by som sa nedokázala poyrieť Diegovi do
očí.Stále mi to však vrtalo v hlave.Radšej som vzala Diegita a
pomaly sme sa pobrali do reštaurácie.čerstvý vzduch nás obom
prospeje.Asi tak v polke cesty som znova mala ten divný pocit,že ma
niekto sleduje.Neviem čo to so mnou je ale pre istotu som pridala do
kroku a ani sme sa nenazdali a už sme boli v reštaurácii.Mali sme tam
objednanú súkromnú miestnosť a ked som tam vošla nemohla som
uveriť."čo tu robíte?" spýtala som sa milo prekvapená Franca
Colucciho a Parda.Oboch som s radosťou objala."Aha Dieguško pozri
prišli všetci traja tvoji dedkovia.To je čo??"O chvíľu na to
priniesla čašníčka tortu a pošepkala mi do ucha,že klaun je už
pripravený."Aký klaun?" "Váš priateľ."nechápavo na mňa
pozrela."Snád to nebolo prekvapenie aj pre vás." v tom mi všetko
došlo ked som pri stole nevidela sedieť Mateja."Aha klaun už
viem!!áno môže sem prísť.dakujem." Netrvalo dlho a objavil sa pri
nás asi najhorší klaun akého som kedy videla ale to mi bolo jedno
hlavne že Diegito bol šťastný.Očká mu len tak žiarili.Potom sme
spoločne sfúkli sviečky na torte a rozbalili sme darčeky.Podostával
ako inak samé hračky.Snád z neho nevyrastie rozmaznaný chlapec akým
býval aj jeho ocinko.Sedeli sme spolu na zemi a hrali sa s novými
hračkami ked som mu dala svoj darček.Možno preňho teraz nebude taký
vzácny ako hračky ale ked vyrastie pochopí to.Okolo krku som mu
pripla zlatu retiazku s príveskom tvaru srdca v ktorom bola Diegova
fotka."Zlatko tuto máš svojho ocina.Navždy v srdiečku."
"Mamiiii"objal ma a dal mi krásny boštek.Potom sme sa spoločne
navečerali a fajn pozhovárali."Tak Franco Alma vie že si tu?" "Nie
ani náhodou myslí si,že som na služobnej ceste v Miláne kde som aj
bol,ale nemohol som si nechať ujsť takýto významný sviatok." "A ako
to ide v Mexiku?" "No celkom to ide len nám tam chýba slnko a to slnko
si ty Roberta aj s týmto krásavcom.Okrem toho Mii sa splnil konečne
sen pretože ju Miguel zobral na Malé Divy." "Malé Divy?Páni to by
som aj ja brala." "Ja sa bojím iba jedného a to aby odtiaľ neprišla
tehotná." "Haha radšej pomlčím."usmiala som sa na Franca a otočila
sa na Parda."A ty oci alebo ako ti mám vlastne hovoriť ako sa máš?"
"Kludne mi môžeš nadalej hovoriť otec ak to Martinovi
neprekáža.Mám sa dobre dakujem za opýtanie." "Je výhoda mať troch
otcov." "O tom nepochybujeme." "Roberta neviem či ti to mám povedať
nechcem ti pokaziť náladu.."začal Franco."Ale v Mexiku sa povráva
že Diego naozaj chodí s tou blondínkou." "Franco netráp sa ja
viem..Ja len nechápem prečo to Diego stále predo mnou zatlka."
"Roberta ty sa s ním stretávaš?" opýtal sa Jake so žiarlivostným
výrazom."Samozrejme,že nie ako by som aj mohla po tom všetko?Iba si
občas píšeme o rozvode a tak..."Asi o deviatej sme sa poriadne
unavený pobrali domov.Pardo s Coluccim šli na letisko a ja ked som
prišla konečne domov tak som si dopriala horúci kúpeľ.Stále mi
vrtalo v hlave niečo čo mi Franco pri odchode povedal.ževraj si Diego
najal tajných agentov aby ma našli a čo ja zmôžem proti tajným
agentom???Tiež mi povedal,že sa zmienil pred Miou aj o tom že je už
veľmi blízko.Obávam sa že je to skutočne tak.Možno práve teraz je
už niekde tu v meste a ja o tom ani neviem a tá neistota má naozaj
ubíja.Takto pokojne určite nezaspím.A navyše mám pocit že zasa
upadám do nejakej depresie.Chýba mi tu Erick on ma vedel vždy
vrátiť do hry nech som bola akokoľvek na dne.Takto to už dalej
nejde.Najviac ma mrzí že si všetko vždy odnesie Jake.Vôbec sa
nesprávam ako jeho priateľka stále naňho iba kričím a on si to
nezaslúži.Ja si ho nezaslúžim!Už dosť musím sa
pozbierať.Takýchto stavov vždy bolo a vždy aj bude.

Jednorázová poviedka XVI.Nový život 3.časť

23. srpna 2011 v 9:00 | culka36 |  Jednorázové poviedky
Takže, keďže je dnes pre mňa výnomočný deň v podobe mojich narodenín, tak vám prinášam prvé moje prekvapenie. Dúfam, že som vás tým milo prekvapila a dúfam, že sa vám to bude páčiť. Vaša culka36

Poviedka XII.kapitola XVI.

21. srpna 2011 v 16:15 | culka36 |  Poviedka XII.Diego a Roberta
DIEGO
"Otec,kto bolo to dievča?"
"Ona je tvoja kamarátka,volá sa Roberta.
"Aha."
"Ja už musím ísť domov.Zase ťa navštívim ráno."
"Dobre."dopovedal som a odišiel.Stále mi vrtalo hlavou čo je zač tá Roberta.Pri tejto myšlienke som zaspal.
ROBERTA
Všimla som si že je už dosť neskoro.Stále som nemohla uveriť že Diego si na mňa nepamätá.Za chvíľku som bola v škole.Keď som vošla, počula som Bustamanteho a Javiera ako sa hádajú tak som chvíľku počúvala.
"Ako si mohol udrieť môjho syna?"
"Ale León,on si o to koledoval."
"Čo?"
"No áno vieš štve ma že Diego chodí s Robertou,pretože ja ju chcem len pre seba."
"Takže ty v tom lietaš tiež?"
"Áno aj ja som buchnutý do Roberty."
"Doriešime to zajtra,už musím ísť."povedal León a odišiel.Ja som išla do svojej izby.José a Lupita už spali tak som sa rýchlo prezliekla do pyžama a išla spať.Ráno som sa zobudila o šiestej.Obliekla som si uniformu,nalíčila sa a vyšla z izby.Prechádzala som sa po škole stále dokolečka a ani som sa nenazdala bolo sedem hodín tak som sa vrátila do izby.
"Roberta kde si bola?"vyhŕkla na mňa Lupita.
"Upokoj sa,bola som sa prejsť po škole lebo som skoro vstala a nemala som čo robiť."
"Aha no nejdeme na raňajky?"spýtala sa José.
"Jasné poďme."
"DIEGO
Ráno po mňa prišiel otec a odviedol ma do školy.prišli sme akurát vtedy keď ostatní raňajkovali.Predstavil mi mojich spolubývajúcich.Potom odišiel.
"Počujte,čo viete o Roberte?"
"O Roberte?Prečo?"spýtal sa ma Tomas.
"Ja neviem len že sa mi strašne páči."
"Pozri,chceš vedieť ako zbaliť Robertu?"spýtal sa ma Giovanni.Chvíľku som premýšlal ale napokon som povedal áno.
"Dobre ale to môže byť trošku problém."
"Prečo?"
"No vieš ty si stratil pamäť tým že ťa tvoj nevlastný brat udrel a vtedy si chodil s Robertou.Mali ste ísť večer na rande.Budeš sa musieť veľmi snažiť aby si si ju získal pretože už si ju veľmi veľa krát zranil."povedal Tomas.
"Chalani už je osem hodín,musíme ísť na hodinu."povedal Giovanni a rozbehli sme sa do triedy.

Poviedka XXXII.Kapitola XLV.

21. srpna 2011 v 16:13 | culka36 |  Poviedka XXXII.Roberta Rey Pardo
Druhý deň už taký pekný nebol.Je pravda,že som sa celú noc
rozprávala s José a asi to začuli aj Mia s Miguelom pretože sa k
nám pridali.Rozprávali sme sa o všetkom ale vždy sme aj tak
skončili pri Diegovi.Presviedčali ma aby som sa vrátila,že z toho
šalie,ale môže si za to sám a ja svoje rozhodnutie nezmením.A
koniec RBD bol jeho nápad."Jasné ved on má solovú kariéru dobrú
tak prečo nie." "Roberta to nie je preto." "Tak prečo potom?" "Neviem
povedal iba toľko,že ak nebudeš ty spievať v RBD tak ani on."
"Výborne,takže teraz som zasa ja všetkému na vinne a on je ten
dobrý." "Dobre vieš,že to tak nie je." Ráno sme sa všetci prebudili
na zemi v mojej izbe.Bolo vyčerpávajúce sa celú noc zhovárať.Ani
neviem kedy sme vlastne zaspali.Zobudila nás až Alma aby sme sa šli
naraňajkovať a oni potom už musia ísť na letisko.Diegito už
pochodoval po byte a každému sa plietok pod nohy.Miguel ho skoro
prizabil ale našťastie si Diego iba sadol na zem a začal
plakať."Ocko."pýtal sa znovu na ruky.Miguel si ho vzal ale musel mu
vysvetliť,že je jeho krstný a nie otec.Najťažšia bola
rozlúčka.Už znovu.Najradšej by som ich nikam nepustila.Naposledy som
všetkých vystískala a oni odišli na letisko....
Prešiel týždeň a ja som sa balila na výlet do Chorvátska.Mám
pocit,že až príliš často nechávam Diegita samého,ale tentokrát
je to iba na dva dni.Veci mám zbalené už čakám iba na to kedy po
mňa príde Jake a ešte ideme k jeho rodičom.Chce ma predstaviť ako
svoju priateľku,ale veľmi sa bojím,že ma nepríjmu takú aká som.A
okrem toho som ešte stále Bustamanteová.Nakoniec som však
zistila,že sú to dobrý ľudia,ktorí svojho syna nadovšetko
milujú.A preto ma úplne rešpaktujú a dokonca o mne aj všetko
vedia.Jake im to povedal aj to že mám synčeka.Má veľmi zlatých
rodičov.Od nich sme už museli ísť na letisko aby sme stihli let.Bola
som veľmi nervozna z cesty malých lietadlom a potom ešte
trajektom.Bolo to dosť vysoko a ja som sa ani neodvážila pozrieť
dolu.Po polhodinovej ceste trajektom sme vystúpili na krásnom ostrove
Brač.Nikdy predtým som o ňom nepočula,ale je tu nádherne.A dokonca
aj o niečo teplejšie ako v Lubľane.Bolo tu dosť rušno kedže sa
blíži nový rok.Už sa teším snád bude lepší ako ten
starý.Ubytovali nás v hoteli a mohli sme si začať užívať.Poobede
sme sa vybrali na prechádzku po meste.Boli tu nejaké starobylé
pamiatky a kostol ktorý bol síce na spadnutie a bol pekný.Pobehali
sme aj malé obchodíky pozdlž prístavu a nakoniec sme skončili na
večery v jednej malebnej reštaurácií s výhľadom na more.Bolo to
nesmierne romantické a ja som už premýšľala aj nad tým či si to
vôbec zaslúžim.O polnoci sme mali program v hoteli ale vôbec nás
nebavil tak sme sa pobrali aj s fľašou šampanského na pláž.Najprv
sme sa iba prechádzali a užívali si krásnu noc ale potom začal už
účinkovať alkohol a obaja sme sa vyzliekli donaha a utekali do
mora.Voda bola taká ľadová,že sme tam nevydržali ani päť minút a
hned sme odtiaľ vybehli do hotela sa zohriať.Našťastie na celej
pláži nebolo ani živej duše ani sa nečudujem ved v takejto zime to
môže napadnúť iba nás.Dalšia chvíľa ktorá mi pripomínala
pekné chvíle strávené s Diegom.Ale teraz som tu s Jakom a
myslím,že je čas niečo urobiť.Veľa som o tom premýšľala a už
som pripravená.Ked sme vošli do našej hotelovej izby Jake ma začal
naliehavo bozkávať potom ma zvalil na posteľ a rýchlo
povyzliekal.Zostal prekvapený ked som ho nezastavila.Totižto on sa o
to pokúšal už veľakrát ale vždy som ho zastavila.No teraz je tá
správna chvíľa.Sladko sa na mňa usmial a pokračoval dalej.Ja som
dávala pozor iba na to aby som už neurobila takú istú chybu ako s
Diegom.Stalo sa to čo sa malo stať medzi dvoma ľudmi.Milovali sme sa
ale nebolo to z lásky ani z jednej strany pretože odkedy spolu
chodíme nikdy sme si nepovedali že sa ľúbime pretože aj tak by to
bolo to najväčšie klamstvo.Nebolo to zlé,ale nikdy sa to nevyrovná
tomu čo som zažívala s Diegom.S ním to bola vždy iné plné
vášne.A s Jakom ??Ten to má už dávno nacvičené a ja som len
dalšia baba v poradí.
Na druhý deň sme sa zobudili až niekedy okolo dvoch hodín
poobede.Rýchlo sme sa šli naobedovať pobaliť a potom domov.Cestu som
prespala a na letisku nás čakal Jakov otec ktorý nás odviezol
domov.Ani som sa s Jakom nejako extra nerozlúčila potom čo sme spolu
prežili viem že to odo mňa nebolo pekné ale jednoducho som nemala
dobrú náladu a radšej utekala hore do bytu.

Poviedka XXXII.Kapitola XLIV.

18. srpna 2011 v 11:06 | culka36 |  Poviedka XXXII.Roberta Rey Pardo
Ďalší diel od salvame26. Prajem príjemné čítanie. Vaša culka36

Poviedka XII.kapitola XV Úder

18. srpna 2011 v 11:04 | culka36 |  Poviedka XII.Diego a Roberta
Keď sme mali poslednú hodinu,Diego mi poslal lístoček v ktorom sa pýtal prečo som prišla neskoro.Ja som mu na to odpísala že sa o tom porozprávame po vyučovaní.O chvíľku už aj zazvonilo a Diego ma odtiahol do svojej izby.
"Tak prečo si prišla neskoro?"spýtal sa Diego veľmi nahnevaným tónom.
"Môžeš prestať kričať?"povedala som a už som aj ja kričala.
"Prepáč ja si len robím o teba starosti."
"Nevadí tak ti to poviem..."a vysvetlila som u všetko čo sa dnes ráno stalo.Diego ostal pokojný čo mi bolo zvláštne.
"Je ti niečo?"
"Nie prečo?"
"Ja som ti tu vyrozprávala ako ma dnes ráno Javier uniesol a ty tu sedíš akoby sa nič nestalo?"
"V nútri zúrim ale som rád že sa ti nič nestalo."povedal a sladko ma pobozkal.
"Milujem ťa."
"Aj ja teba a mám pre teba na dnes večer pri bazéne prekvapenie.Prídeš?"
"Jasné."povedala som a už som sa dvíhala z Diegovej postele.
"Nezabudla si na niečo?"spýtal sa Diego.
"Aha,zabudla."a dala som mu ešte bozk na rozlúčku.Potom som sa išla prezliecť a s mojimi mačičkami sme išli na obed.Keď sme si sadli pridali sa k nám Diego,Tomas,Giovanni,Mia s Miguelom,José s Teom,Lupita so Santosom,Vico a Celina.Potom ako sme dojedli každý išiel do svojej izby.Bol už večer a ja som už bola pripravená.Vyšla som z dverí a zbadala osom Diega ako ide k dverám mojej izby.
Zozadu ho však napadol Javier.Chvíľku sa bili ale Diego ho zo seba striasol a začali po sebe kričať.
"Prečo už nenecháš mňa a Robertu na pokoji?"začal Diego.
"Pretože Robertu milujem a keď nebude so mnou nebude ani s tebou!"
"Ja Robertu milujem a rovnako aj ona mňa.Nikdy sa jej nevzdám!"dokončil Diego a Javier ho vzápätí udrel.Hneď som zavolala záchranku a bežala k Diegovi.Začala som plakať a stále som sa mu prihovárala aby sa prebral.Malú chvíľku pred tým ako došla sanitka prišiel Diegov otec a išiel s ním aj do nemocnice.Ja som zavolala mame.
"Mama,potrebujem aby si ma zaviezla do nemocnice!"
"Ale prečo Roberta,čo sa stalo?"
"Vysvetlím ti to cestou.Teraz rýchlo príď do školy a zavez ma tam!"
"Dobre,ako chceš."povedala moja mama a ja som ju už išla čakať pred školu.Keď prišla rýchlo som nastúpila do auta a išli sme do nemocnice.Cestou som mame povedala čo sa dnes večer stalo.Potom ako sme dorazili som hneď bežala k recepcii.
"Dobrý,poviete mi kde leží Diego Bustamante?"
"Áno slečna,leží na izbe č. 91."
"Ďakujem."Akonáhle dopovedala som sa rozbehla k izbe 91.Pred dverami som sa ešte rozhodovala či vstúpiť alebo nie ale nakoniec som vošla.No nedopadlo to dobre.Diego sa ma spýtal kto som a potom som celkom stuhla.Nemohla som tam zostať tak som ušla a túlala sa po Mexico City.

Poviedka XXXVII.Medzi láskou a nenávisťou Kapitola XXIII.Naspäť v Elite Way :D

17. srpna 2011 v 17:17 | Dul1604 |  Poviedka XXXVII.Medzi láskou a nenávisťou RBD
Ďalší diel mojej poviedky Medzi láskou a nenávisťou.Prepáčte že je to také krátke ale niak mi chýbala inšpirácia. :(((


Poviedka XXXII.Kapitola XLIII.

17. srpna 2011 v 16:16 | Dul1604 |  Poviedka XXXII.Roberta Rey Pardo
Nastal deň D a my sme niekoľko hodín strávili v napratanom rýchliku
smerujúcom z Lubľany do Berlína.Už vo vlaku vládla neuveriteľná
nálada.Všetci sa fotili,spievali a tancovali počas celej cesty,ktorá
trvala hádam sedem hodín.Cestou som zazrela aj Jaka s Ninou a Johnny
ako verný psík s nimi.Ako obvykle na mňa zazerali ale mne to
nepokazilo náladu.Už nie.Ved som práve na ceste na Love Parade.Vždy
som tam túžila ísť už asi od svojich trinástich rokov.A teraz sa
mi splnil sen.Zišli sa tu Dj-ovia a speváci z celého sveta aby
ukázali čo je to šou.Bolo tu asi 10-krát toľko ľudí ako na
October fest.Ale Berlín ako mesto ma veľmi neočarilo.Neviem prečo
ale mám taký pocit ,že ľudia sú tu dosť nafúkaný,možno sa
mýlim ale takto mi to tu pripadá a okrem toho to počasie.Vyzerá to
tak,že každú chvíľu začne pršať.Nejaký Nemec toto podujatie
oficiálne otvoril.Popravde som mu nerozumela ani slovo ale to
nevadí.Matej mi neskôr vysvetlil,že skoro z každého štátu tu je
nejaký zástupca.Som zvedavá kto reprezentuje Mexiko.Ale viac ma
trápilo to čo robí môj Dieguško.Znova mi šlo puknúť srdce ked
som ho musela nechať doma.Aj ked mi Martin sľúbil,že ho s Veronicou
zoberú do Mariboru pretože je tam pekná ZOO.No ja neviem nikdy som
tam nebola ale dúfam,že sa mu tam bude páčiť.

pokračovanie v celom článku.

Poviedka XXII.Siempre A Tu Lado Kapitola LXXIV.Bolesti

16. srpna 2011 v 18:57 | Dul1604 |  Poviedka XXII.Siempre A Tu Lado. RBD
Tak a máme tu ďaľší diel mojej poviedky Siempre A Tu Lado.Dúfam že sa vám tento diel bude páčiť rovnako ako ostatné.Samozrejme ma potešia vaše názory v komentároch. Tak nech sa páči. 74.kapitola s názvom Bolesti

Poviedka XXXII.Kapitola XLII.

16. srpna 2011 v 15:32 | Dul1604 |  Poviedka XXXII.Roberta Rey Pardo
Ďalší diel poviedky od salvame36 Roberta Pardo Rey.Nech sa páči.

Poviedka XLVI.Vondy.Kapitola VI.Veľa, ale naozaj veľa prekvapení

15. srpna 2011 v 19:15 | culka36 |  Poviedka XLVI.Vondy
Veľa, ale naozaj veľa prekvapení
Po príchode do Uckerovej šatne sme sa na seba doslova vrhli. Keď myslím doslova, tak je to úplná pravda. Ani neviem ako dlho sme tam spolu vystrájali, keď niekto zaklopal na dvere Uckerovej šatne. Venoval mi ešte jeden nádherný posledný bozk a potom povedal: "Ďalej." Bol to Poncho. Chudák, ten jeho výraz v tvári hovoril za všetko. My sme s Uckerom na seba len pozreli a začali sa smiať. "Čo vám je také smiešne?", spýtal sa zničený Poncho. "Nič, len ten tvoj výraz v tvári.", povedala som mu. On sa na mňa pozrel a namieril si to rovno k pohovke. "Za ten môže tá potvora Rebecca. Keď ste sa vy dvaja odpratali od stola a vybrali do šatne, zasypala ma takým množstvom otázok, že toľko otázok za život mi hádam ešte nikto nepoložil.", vyšlo z neho. "Vypytovala sa ma na všetko možné, na RBD, na mňa, na moje súkromie, ale keď sa ma spýtala či je ešte stále niečo medzi mnou a tebou Dul, tak som to už nevydržal, vstal od stola a odišiel.", povedal. "Takže si jej na tú otázku či je medzi nami stále niečo neodpovedal?", spýtala som sa ho. "Nie, neodpovedal. A ani jej na ňu nemienim odpovedať. Je taká dotieravá. Povedzte mi, koho bol nápad dosadiť ju do tejto telenovely?", vykoktal zo seba Poncho. "Je to Pedrova neter.", odvetil mu Ucker. Všetci traja sme sa na seba pozreli a vybuchli smiechom. Po takom dlhom čase znovu s ľuďmi, na ktorých mi veľmi záleží. No popravde, najviac mi záleží len na jednom a ten práve stojí vedľa mňa a usmieva sa na mňa tým jeho zvodným úsmevom, z ktorého mám vždy rozklepané kolená. Moje myšlienky prerušilo klopanie. Dvere sa otvoril a v nich stál Pedro, z ktorého vybehlo: "Tak detičky, koniec prestávky a späť do práce." Sama neviem ako, ale tento deň natáčania ubehol tak rýchlo. Keď som sedela v šatni, kde som sa prezliekala do svojho oblečenia prišla mi SMSka. Pozrela som na mobil, bola od Uckera. V tej chvíli som sa ihneď potešila. "Dnes večer buď o 20:00 u mňa. Mám pre teba prekvapenie." Po prečítaní SMSky som doslova horela nedočkavosťou, pozrela som sa na seba v zrkadle a videla samú seba celú červenú. Pobalila som si všetky svoje veci a vybrala sa domov. Po príchode som si to hneď namierila do kúpeľne. Stále mi vŕtalo hlavou, aké môže mať pre mňa prekvapenie. Avšak to nebolo jediné, čo mi behalo hlavou. Začala som rozmýšľať nad nami dvoma, na tom či by mal náš vzťah vôbec nejakú budúcnosť. Sama neviem ako, ale zaspala som. Zobudila som sa asi po hodinke, voda vo vani už bola studená. Osprchovala som sa a vybrala sa ku šatníku. Tam som stála najmenej pol hodinu, kým som prišla na to, že si oblečiem rifle a jednoduché tričko. Pre istotu som si však vybrala aj niečo elegantnejšie, keďže neviem, čoho sa to prekvapenie bude týkať. Znovu som si to namierila do kúpeľne, z poličky som vybrala fén, že si vyfúkam vlasy, lebo ak by som mala čakať kým mi samé uschnú, tak to môžem rovno ostať doma. Po pol hodinke som bola hotová, stále som však po byte pobehovala v uteráku. Znovu som sa vybrala do šatníka odkiaľ som si vzala veci znovu do kúpeľne. Tam som sa konečne obliekla a aj jemne nalíčila. Keď som bola hotová, sama sebe som skonštatovala, že vyzerám celkom dobre. "Snáď sa budem páčiť aj Uckerovi.", prebleslo mi hlavou. Zbalila som si veci a aj nejakú kozmetiku, nasadila slnečné okuliare a vyšla z bytu. "Každú chvíľu príde.", stále dookola som si to opakoval v hlave. Prichytil som sa pri tom, že som nervózny. Pousmial som sa, posledný krát skontroloval byt, keď v tom zazvonil zvonček. Ani nie za pár sekúnd som stál pri dverách, v ktorých stála Dul. Bola taká nádherná. "Ahoj, poď ďalej.", povedal som jej a pobozkal ju na líce. Hneď ako som zacítil jej vôňu, pripadal som si ako v raji. "Niečo som priniesla.", povedala a vytiahla z kabelky fľašu červeného vína. Bolo to moje obľúbené a s tým vínom sme zažili najkrajšie večery. "Stále si to pamätáš?", spýtal som sa jej. "Samozrejme, na to sa predsa nedá zabudnúť. Najkrajšie spomienky.", povedala mi. Chytil ma za ruku a odtiahol do obývačky. Keď som vošla, ostala som stáť ako obarená. Bolo to tam nádherné, takmer všade horeli sviečky a keď som sa obzrela do jedálne na stole som videla prestreté pre dvoch a nádhernú kyticu červených ruží. Neodhodľám sa tipnúť si, koľko ich tam asi bolo. "Ucker, prečo toto všetko?", spýtala som sa ho. "No preto, lebo si jediná osoba na tomto svete, ktorú najviac milujem. Dul, viem, že sme si toho spolu veľa preskákali a viem aký sme obaja zaneprázdnený, ale nedokážem už bez teba žiť. Uvedomil som si to už počas RBD, ale bol som zbabelý aby som ti to povedal. Bál som sa toho, že ma odmietneš. Okolo teba sa stále motali nejakí típkovia, ktorí ťa chceli len využiť. Snažil som sa byť stále pri tebe a chrániť ťa. Dlhšie to v sebe už nedokážem skrývať. Dul, milujem ťa najviac na tomto svete.", povedal. Stála som tam ako stĺp, nebola som schopná nič povedať, ale cítila som, že mi po lícach stekajú slzy. "Dul, prečo plačeš?", spýtal sa ma Ucker. "To sú slzy šťastia.", odpovedala som mu. "Ucker, práve si mi povedal to najkrašie, čo som mohla počuť. Ja to už niekoľko rokov cítim rovnako a teraz, keď sem sa takmer po dvoch rokoch konečne znovu stretli, tie pocity vo mne znovu ožili. Cítim to od čias RBD a od našich bozkov na koncertoch, najskôr som si to však nechcela pripustiť, preto lebo som strašne tvrdohlavá, ale po čase, hlavne po poslednom koncerte som si uvedomila, že to čo k tebe cítim je strašne silné. Nechcela som ti však brániť v kariére, a preto som nič neurobila. Bola som strašne hlúpa. Tie dva roky boli pre mňa strašne ťažké, ale hlavne začiatky. Ako si povedal, motali sa okolo mňa típkovia, ktorí ma chceli len využiť. Dlho som nevedela, čo so mnou bude. Potom však prišlo nahrávanie albumu, tak aspoň tam som sa trošku odreagovala, ale keď mi Pedro povedal, kto bude mojim partnerom v tej telenovele, bola som celá bez seba. Na nič som sa nedokázala sústrediť a vtedy si sa tam objavil ty.", povedala som so slzami v očiach. "Ucker, tiež ťa milujem najviac na svete. A už nikdy v živote nechcem urobiť takú chybu ako pred dvoma rokmi, keď som ťa len tak nechala odísť.", povedala som. Cítila som, že ma chytil za ruku a povedal mi: "Nebola si hlúpa, len nám obidvom trošku dlhšie trvá pochopiť určité súvislosti. Ja som bol tiež idiot, keď som ťa nechal odísť. Každý deň ťa vidieť len v časopisoch. Vtedy som si prial jediné, a to byť s tebou." Z našej večere nakoniec nebolo nič, lebo sme sa strašne dlho rozprávali. O nás, o našej budúcnosti, o tom čo s nami vlastne bude. Náš rozhovor v tom prerušil Ucker, keď ma vzal na ruky. Odniesol ma do spálne a uložil ma na posteľ. V očiach som mu videla iskričky. "Čo to vystrájaš?", spýtala som sa. No odpovede som sa nedočkala, lebo ma začal vášnivo bozkávať..

Poviedka XXXII.Kapitola XLI.

15. srpna 2011 v 9:51 | Dul1604 |  Poviedka XXXII.Roberta Rey Pardo
Ďalšie pokračovanie poviedky o Roberte Pardo Rey od salvame36.Nech sa páči.

Poviedka XXV.PRÍBEH ZAKÁZANEJ LÁSKY.Kapitola XI.

11. srpna 2011 v 18:16 | culka36 |  Poviedka XXV.PRÍBEH ZAKÁZANEJ LÁSKY
Po dlhom čase vám prinášam pokračovanie k mojej poviedke Príbeh zakázanej lásky. Prajem vám príjemné čítanie a dúfam, že sa vám to bude páčiť. Vaša culka36

Poviedka XXXII.Kapitola XL.

11. srpna 2011 v 13:54 | culka36 |  Poviedka XXXII.Roberta Rey Pardo
Prinášam vám po dlho čase krásne pokračovanie k poviedke o Roberte Pardo Rey od salvame26. Tak ako sa vy potešíte pokračovaiu, tak ona sa poeší vašim komentíkom.Vaša culka36

Poviedka XXXVII.Medzi láskou a nenávisťou Kapitola XXII.Pochybnosti

11. srpna 2011 v 13:12 | Dul1604 |  Poviedka XXXVII.Medzi láskou a nenávisťou RBD
Ďaľší diel mojej poviedky Medzi láskou a nenávisťou.Nech sa páči.Vaša Dul1604. :))) (komentáre ma vždy potešia)