Ak máš nejakú poviedku, ktorú by si chel/a tu uverejniť pošli nám ju na náš email -

Pred poslaním poviedky si prosím prečítajte toto

1. komentárova poviedka DyC


Září 2011


Jednorázová poviedka. Dulce a Ucker II.časť

30. září 2011 v 19:11 | culka36 |  Jednorázové poviedky

Ahojky... mám konečne pokračovanie Jednorázovky o DUl a Uckerovi....
Už sú to dva týždne čo natáčame Rebelde... akurát teraz cestujeme do prázdninového klubu kde máme natáčať...veľmi sa teším pretože Pedro nám povedal že budeme mať dva dni voľna aby sme si trocha oddychli keďže tam sú bazéni a všelijake veci na oddych... všetci sme šli jedným veľkým autobusom kde sme boli všetci herci čo hrajeme v Rebelde jasne že len my mladší.... sedela som vedľa Poncha ktorý celý čas počúval hudbu.... neviem prečo ale odkedy cestujeme a bude to pomaly už dve hodiny mi je nejak divne... myslím teda to že sa necitim dobre... je mi zle už od rána ale to preto lebo som nič nejedla a ani vodu som sa čo i len kvapku nenapila... a ani zo sebou nič nemám... s Ponchom sedíme uplne vzadu takže nikto ma ani nevidi.. a aj ako by mohol keď polka cestujúcich buď počúva hudbu alebo spí.... neviem či tu pol hodinu vydržím.. točí sa mi hlava snaď to nie je z niečoho iného... snažila som sa myslieť na niečo iné ale nešlo to... no ani neviem ako ale vydržala som a nič sa mi nestalo... my sme došli do prázdninového klubu ktorý naozaj patrí Elite... všetci sa pomaly začali zbierať no len ja som tam sedela ako prilepená.... "" Zlatko.... Dul už vystupujeme... Dul?? je ti dobre ??? vystrašil som sa pretože je celá biela ako stena... "" ach.. už idem počkaj ešte chvíľu povedala som a začala som dýchať ústami... akurát teraz sa mi veľmi točí hlava.. prečo práve teraz musí keď vystupujeme... "" Dul... je ti zle ? "" nie Poncho.. neboj sa nie je mi zle už idem... "" ok..ja ti vezmem veci povedal a dal mi pusu.. "" pomaly som sa dvíhala zo sedadla a vykročila som k východu.. mala som pocit že to trvá večne.. no konečne som došla k východu a zacitila som jemny vietor a čerstvý vzduch... no vtedy to prišlo v očiach som mala tmu a ďalej už neviem.....
Poncho....
Odkedy som si všimol Dul bola celá biela v tváry.. bál som sa o ňu.. nechcel som jej nič hovoriť ale nevyzerala najlepšie.. no vedel som že jej nemám veriť že je v pohode.. keď sme vystupovali s autobusu Dul odpadla.. ešte že predňou bol Ucker a spadla na neho... keby nebolo jeho silno by sa udrela... Ucker ju zachytil ale ten jeho pohľad na Dul bol zvláštný... nemal som dobrý pocit z toho ako sa na nu divá a hlavne drží... rýchlo som teda zhodil veci čo som držal a vzal som si ju do svojho náručia... Ďakujem...ale môžeš ju už pustiť... povedal som a vzal som si Dul do náručia... "" Dul čo ti je prosím preber... sa. Vtedy niekto pribehol aj s vodou... bol pri nás aj Pedro ktorý volal sanitku... "" čo je s Dul ?? opýtala sa May... "" neviem ale od rána je nejaká bledá... "" a jedla niečo..niekto sa spýtal ani neviem kto lebo každý pri nás stal... "" neviem.. ráno sme sa ponahľali tak neviem vôbec.. odpovedal som.. no plno som sa venoval Dul aby sa prebrala.. asik po troch minutkách sa preberala... "" Dul zlatko.. konečne objal som ju... už je ti lepšie ? "" ach Poncho... čo sa stalo ? "" odpadla si zlatko... ale povedz už je ti lepšie ? "" myslím že áno povedala som a snažila sa dvihnúť zo zeme.... Poncho mi pomohol oprela som sa o neho.. všetci sa ma vypytovali z čoho som tak mohla odpadnúť... no bolo veľa možností no jedna ma dosť zarazila a nečakala som že to povie priamo a nahlas Pedro... "" Dul davali ste si pozor ? "" najprv som nechápala čo tým myslí a ani Poncho no keď som zbadala všetkých ako sa tvária pretože im to došlo o niečo skôr ako mne a Ponchovi.... pozrela som sa na Poncha a vtedy nám obidvom doplo... Pedrooo.. prosím ťa.. nepýtaj sa také veci a hlavne nie pred všetkými.. je to naše súkromie.. "" prepáčte ale musel som.. vieš Dul že teraz by sa nám to nehodilo... "" ja viem ale určite nie som tehotná... ale poďme už niekam.. povedala som podraždene... išli sme sa ubytovať a niečo konečne zjesť... no ešte predtým ma vyšetril lekár... spoločne s Ponchom a Pedrom sme boli v jednej miestnosti... po dlhšom vyšetrení konečne prehovoril... "" tak slečna Dulce Mária... nebojte sa tehotenstvo to nie je.... "" ufff vydýchli sme obidvaja... nieže by som nechcela a Poncho tiež nie ale ako povedal Pedro teraz sa to nehodí.. a sme ešte mladí na dieťa... "" tak potom z čoho pán doktor? Opýtal sa Poncho... "" ale slečna nič nejedla, nepila a nebola vyspatá však ? Slečna a myslím že aj to dusno v autobuse k tomu pridalo..."" takže choďte sa najesť a majte pravidelný pitný režim...
Ucker:
Vybaľoval som si veci z kufra a premýšľal som nad tým čo mi prebieha v hlave ten moment keď sa Dulce ocitla v mojom náruči... keď som sa díval na jej krásnu tvár neviem prečo ale niečo vo mne sa dialo... pocitil som teplo pri srdiečku a myslím že toto teplo sa opáť vrátilo tak ako aj prvý deň keď som Dulce spoznal... niekedy si myslím že som do Dulce zamilovaní ale keď ja nemôžem Poncho je môj kamarát a nemôžem im rozbiť taký dlhý vzťah... a myslím ze Any tiež nie hoci trpí a teraz ešte viac keď je pravdepodobne že Dulce možno je tehotná... pri tejto myšlienke mi vyšla slza... nechápal som to... zotrel som si slzu a sadol si na posteľ... po niekoľkých minutách prišli do izby moji spolubývajúci Jack Duarte (Thomas), Christian a Poncho.... s nimi som bol na izbe...
"" Tak čo Ponchito budeš ockom ?? podpichoval ho Christian... "" mne skoro aj slina zabehla ale počúval som čo odpovie a modlil sa aby povedal zápornu odpoveď... "" Nie Chrisi... ocko ešte nebudem hoci aj by som bral také male bábo... "" ale neblázni Poncho... ešte si mladý a môzeš si užívať život a nie mať na krku dieťa povedal zhrozene Chris.... "" ja viem ale s Dul by to bolo krásne ale zmenme tému... kedy natáčame ?? vraj sa máme obliesť do plavok... "" no hejjj povedal Jack.. ale teším sa na naše baby oni majú byť tiež v plavkách... uškurnul sa Jack a spoločné s ním aj Chris... "" a ty Ucker sa netešíš spýtal sa Poncho... "" Ja ?? hm čo ja viem... podľa mna budu pekné všetky ale mne je to jedno... povedal som a odišiel z izby... "" čo mu je ?? opýtal som sa chlapcov no oni len kývli s hlavou...ok.. tak poďme natáčať.. šiel som do kúpelne a obliekol si plavky ktoré som už mal na izbe... len čo som vyšiel a šiel smerom k natáčaniu všimol som si Any... bola otočená chbrtom tak som jej zakryl oči... mykla sa a v sekunde sa otočila... "" Ach Poncho... ale som sa zľakla... povedala a tvári mala smutný výraz... "" Any čo ti je ?? si nejaká smutná... povedal som a robil som si starosti... objal som ju a pohol sa smerom k natáčaniu... "" ale nič mi nie je Poncho len som unavená a boli ma hlava... "" hm mňa neoklameš pretože aj oči máš červené... no tak mne môzeš veriť a zdôveriť sa mi... tak čo sa deje ?? "" ach Poncho keby si vedel že môj problem si TY.. pomyslela som si no bola som radšej ticho... "" Halllooooo Any volá zem... pozrel som sa na nu... a naozaj bola smutná... trápilo ma to... Ublížil ti niekto ??? "" nie nikto..zareagovala som rýchle.. Poncho nerob si starosti citím sa len unavene a naozaj mi nič nie je... povedala som a čo najrýchlejšie som radšej šla k dievčatám ktorým robili mekaup a nejaké úpravy... len čo som tak prišla ujali sa aj mna.... .
Dulce.....
Tak čo Dul cítiš sa lepšie ?? spýtala sa ma Zoraida ktorá sedela vedľa mňa a upravovali nás... "" už teraz áno... konečne som sa najedla a napila a to mi pomohlo... "" no ešte že tak a čo ti povedal doktor budem teta ?? zasmiala sa.. "" Nie Zori... ešte nie zasmiala som sa tiež... ale hlavne vydíchla pretože ak by som naozaj bola tak neviem čo by som robila... ale nebudem už o tom premýšľať na dnešné natáčanie sa aj v celku teším... budeme si užívať more a bazény a popri tom aj troška pracovať... po skončení v maskérni som si ešte preštudovala scenár a potom som už len čakala kedy začneme... natáčanie prebehlo rýchlo a skvelo... ako stále bola sranda a to hádanie mi ide skvelo.. akokeby som to robila stále... po tom všetkom som šla na izbu kde som sa rozlúčila s Ponchom a šla si konečne ľahnút....
O Rok.....
Od natáčania prešiel necelý rok... no musím povedať že za ten rok sa môj život otočil o 180 stupnov... nechápem ako sa to stalo no dnes si prajem aby natáčanie Rebelov hneď skončilo.... už len preto lebo trpím ako pes... a to len preto lebo ani neviem ako ale zamilovala som sa do iného... a neviem ako mám takto žiť... Stále naňho myslím..... a ďalší môj problém je Poncho... všetko s ním sa kazííííí....dosť často sa pochýtíme a hádame no a trvá to už dlhšie... vôbec sa nezhodneme na niektorých veciach... nechápem ešte pred rokom sme sa zbožnovali a mali sme sa brať no dnes ani neviem čo chcem... k Ponchovi už necítim to čo kedysi... a ani mi nebudete veriť do koho som sa zamilovala... do môjho kolegu, veľmi dobrého kamaráta a hlavne je to moja serialová láska... áno je to Christopher Uckermann... odkedy sme sa prvýkrat pobozkali ako Roberta a Diego odvtedy niečo k nemu cítim.. niečo silné čo mi v noci nedáva spať... Je taký krásny, milý a jeho oči ma vždy vedia zhypnotizovať.... keď natáčame spolu alebo keď som s ním tak sa cítím ako v oblakoch... myslím na neho a na jeho bozky ktoré sú take sladké a krásne... dnes som si vzala voľno pretože už nevydržím to dusno ktoré vládne na natáčaní... Poncho sa niekedy celé dni so mnou ani nerozpráva.. vyhýba sa mi no a ja keď vidím Uckera tak sa mi chce plakať...o chvíľu sa skončí prvá séria a potom fakt neviem čo bude ďalej... s Ponchom sa musím porozprávať a usporiadať si s ním veci.... rozhodla som sa a tak som zavolala Ponchovi.... "" Prosím... ozvalo sa na druhom telefóne... "" ahoj Poncho... to som sa Dul... "" ach ahoj Dul.. čo si prosíš ?? "" no ja … neprideš dnes ,? chcem sa s tebou porozprávať Poncho... "" ok môžem pretože aj ja sa potrebujem s tebou porozrpávať.... tak prídem po natáčani ok ?? "" fajn... zložila som a šla si trošku ľahnúť... zobudil ma zvonček na mojom byte... vstala som z postele a šla otvoriť... bol to Poncho... pozvala som ho dnu a šli sme do obývačky.... "" Dáš si niečo...spýtala som sa... "" hm nie ďakujem Dul.... ale posaď sa pretože musím s tebou vážne hovoriť,... ale začni najprv ty... "" nie nie začni ty... prosím... "" tak dobre... pozri Dul.. myslím si že aj ty si si všimla že medzi nami už nie je také ružové ako kedysi bolo... mám ťa stále rád no už nie tak ako predtým... viem že som priamy ale nechcem okolo toho chodiť a chcem to mať už vyriešené.. dosť dlho sa to už naťahuje... "" ja viem Poncho.. a presne o tom som chcela hovoriťaj ja.. myslím si že bude najlepšie ak sa rozídeme... "" hm... je mi ľúto že náš vzťah nevyšiel miloval som ťa uprímne a bol som s tebou šťastný ale nebudem ťa klamať ale zamiloval som sa do inej... "" hm myslela som si to.. ale to isté sa stalo aj mne... a ešťe chcem vedieť... do ženy do ktorej si sa zamiloval.... no je to Any však ??? "" prekvapene som sa pozrel na Dulce... no nemá význam ju klamať a predsa nikdy som ju neklamal.... ÁNO.... odpovedal som jej... "" to je skvelé Poncho... ja chcem aby si bol šťastný a dúfam že ostaneme naďalej kamarátmi... "" nie Dul... ako najlepší priatelia mám ťa rád ale ako sestru... "" ja teba tiež ako brata... objali sme sa... A Poncho a čo s týmto ?? "" hm môzeš si ho nechať Dul predsa je tvoj... "" ok ďakujem tak a hovor ako bolo na natáčaní?? opýtala som sa a Poncho sa rozhovoril... ostal u mňa ešte taku pol hodinu no potom už odišiel... padol mi balvan zo srdca aspon niečo už máme spoločne vyjasnené a som rada že to takto dopadlo... nemyslela som si že to pôjde tak ľahko.. no a to že sa Poncho zamiloval do Any to som už tušila dávnejšie ale prajem im šťastie... možno s ňou sa už aj usadí... no moje šťastie ešte nie je také úplne... ale čo už možno sa raz zamilujem do človeka ktorý ma bude tiež milovať...
Rebeli sa natáčali a natáčali a dnes sme natáčali poslednú časť rebelde.... tak rýchle to ubehlo ani som to nečákala... no musím vám povedať jednu úžasnú novinku... Any a Poncho sa pred týždnom vzali... mali obrovskú svadbu a ja som im bola ako svedok... viem že to divné pretože Poncho bol môj snúbenec ale ja to beriem v pohode... som rada že si vybrali mňa... no druhým svedkom na ich svadbe bol Ucker... stále ho milujem a ešte viac ako predtým... snažila som sa zamilovať do iných nápadníkov ale nič.. ešte viac som milovala Uckera... a teraz opät budem trpieť pretože Rebeli končia a ja ho už neuvidím... Ani so skupinou neviem čo bude dnes by sme sa mali dohodnúť či skupina pokračuje ďalej alebo končí...
Ucker....
Ucker.... No ták už si to povedal Dul ?? pýtal som sa Uckera ktorý bol zmätenejší ako včera... už včera jej to mal povedať no nemal odvahu.... "" Poncho prosím netlač na mňa ok... čo ak ma Dul nemiluje ?? nechcem pocítit odmietnutie trpel by som a nechcem ju stratiť ako kamarátku... "" Ucker ty si hlupák...ozvala sa Any ktorá stále veďla Poncha... ona ťa neodmietne pretože sme si istý že Dul ťa miluje... "" áno pripojil sa Poncho... Ucker ak jej to nepovieš dnes tak potom ju stratíš... a ešte sa chceme dohodnút ohľadom skupiny tak kedy chceš jej to chceš povedať?? "" ja neviem... a už ma nechajte prosím... keď sa odhodlám tak jej to poviem... "" fajn len nech to nie je o 100 rokov zasmiala sa Any a spoločne s Ponchom odišli.... akurát šli natáčať svoje a ja som mal ísť natáčať spolu s Dulce... no bojím sa veľmi... už týžden sa jej snažím povedať o svojich citoch no neodvážil som sa.... "" Ucker Ucker... už ťa zhánam hodnú chviľu.... o 5 min. Idete s Dul natáčať.... tak sa choď prepraviť... "" ok Pedro už idem... pohol som sa z miesta a šiel na miesto kde boli herci z natáčania.... všimol som si Dul s nejakými cudzími ľudmi... "" Zori ?? kto sú tí ľudia ?? "" hm to su fanušíkovia našej Dul.. a tak sa s nimi fotí a rozdáva podpisi... prepáč Ucker ale musím ísť maj sa... "" ok ahoj... pozoroval som Dul.. ako sa krásne usmieva a s akou láskou rozdáva podpisi a fotí sa s nimi... oná je taká dobrá a láskava... všetkým pomôže a venuje sa každým... má obrovské srdce a to sa málo vidí u ľudoch.... Ucker!!!!! musíš ísť za nou... nebuď hlúpi a zbabelí.... ak jej nepovieš ako veľmi ju miluješ tak ju stratíš.... ani neviem ako ale nabral som odvahu a vykročil smerom k nej... "" DUL!!!! môžeme sa porozprávať ??? "" jasnééé ešte chvíľočku počkaj ešte jeden podpis a môzme ísť... … tak a je to... podala som denník jednej malej dievčinke a šla s Uckerom... chytil ma za ruku a viedol niekde mimo natáčania.... "" Kam ideme ?? opýtala som sa... "" uvidíš povedal a viedol ma niekam... "" tak povedal som a zatvoril za nami dvere..... teraz tu a hneď jej to poviem....Dul!!!! "" áno?? "" Musím ti niečo povedať... "" áno?? zasmiala som sa pretože vyzeral komicky... ale zato krásne.... "" Viem že to čo ti poviem bude možno pre tebe šok.. ale ja už nevydržím a musím ti to už konečne povedať.... "" o čo ide Ucker ?? vystrašila som sa pretože som pomyslela na všetky veci ktoré mi môže povedať a musím sa priznať že na všetko som myslela záporne.... "" prosím dohovorím ja a potom ty ok ?? takže už dlhšiu dobu niečo cítim a neodvážil som ti to povedať.... vieš Dul... ja ťa..... ja ťa.... Ucker nepokáz to a povedz tooooo... kričalo vo mne …. "" tak čo ma Ucker ??? spýtala som sa... no v tom niekto rozrazil dvere... Dulce tu si!!!! poď so mnou ideš natáčať so svojím otcom... ťahal ma preč Pedro... bez toho aby som niečo aj ja povedala... "" nie Pedro počkaj... "" žiadne počkaj... nemáme čas takže musíme to rýchle zbuchať.... ťahal ma za ruku a ja som bola v neistote... čo mi chcel povedať Ucker... snaď mi nechce l povedať že ma nenávidi alebo niečo horšie..... pri tej myšlienke som skoro plakala ale nemohla som.....
Ucker... Do šľaka nadával som a rukou si búchal o čelo.... "" Tak čo Ucker už to vie ?? pribehla Any s Ponchom ku mne... "" Nieee... povedal som smutne... "" Bože Ucker.... skríkla Any... "" ale chcel som len v tom prišiel Pedro a vzal mi ju... "" tak choď za nou a povedz jej to hneď keď budete mať čas... vypadni už skríkla Any na Uckera... "" už idem idem..len nekrič ok... šiel som hľadať Dul.. a našiel som ju... akurtá natáčala so svojím serialovým otcom Martinom.... len čo skončili povedal mi Pedro aby som šiel k Dulce a skúsili si texty... vyhovovalo mi to... podišiel som k nej no predbehla ma a spýtala sa ma prvá... "" tak Ucker teraz mi povedz to čo si chcel len prosím rýchlo... bojím sa že nás opäť niekto vyruší.... "" ty sa bojíš ??? prekvapene som sa spýtal... a zas niekto prišiel.. "" hallo Dul a Ucker nacvičte si to čo ty Ucker povieš Dul ešte predtým ako sa objaví tvoja mama Mabel... ok ?? "" fajn povedal som a pozrel na sa Dul..priamo do jej očí... Dul ja ťa milujem... veľmi ťa milujem a už dosť dlho trvá.. odkedy som ťa spoznal... milujem ťa Dul.... "" hm Ucker ?? prerušila som ho... "" nič nehovor prosím len povedz že aj ty mna Dulce... "" Ucker ale nie moje meno máš hovoriť ale Roberta... zasmiala som sa... "" ja viem čo hovorím Dulce... Diego miluje Robertu to vie každý ale nik nevie že Ucker miluje Dulce máriu a to od prvej chvíle čo ju spoznal.... vykoktal som zo seba a hľadel priamo na Dul... "" čože ?? nechápala som... a pozerala sa na Uckera ako na zjavenie.... "" Dul čo nechápeš... pochop že ťa milujem.... a snažím sa ti to povedať už skoro týždeň... "" Hm Ucker.... povedala som a zavrela oči... stále som nemohla uveriť tomu čo mi teraz povedal... najprv som myslela ze sa pomýlil a povedal namiesto Roberta moje meno Dulce ale nie on ma naozaj miluje a som šťastná.... "" Dul..prosím povedz niečo aj keď povieš že ty mňa nie...len povedz čo cítiš... "" citím len obrovskú lásku k tebe Ucker... povedala som a otvorila oči aby som videla krásnu Uckerovú tvár... "" naozaj ?? "" naozaj...už od nášho prvého bozku... no vlastne Robertinho a Diegovho bozku zasmiala som sa.... neváhala som a pobozkala som Uckera... bolo to neopísatelné... no moje šťastie v tej chvíli bolo úplneeeee............. s Uckerom sme sa po dvoch rokoch vzali a žijeme si spokojný život........

Poviedka XLIX. Kapitola III.

30. září 2011 v 19:03 | culka36 |  Poviedka XLIX.Roberta a Diego
Rozhodla som sa, že nech sa udeje čokoľvek, nebudem sliediť po triede a hľadať Diega Bustamanteho. Sklonila som hlavu a rýchlo som vkĺzla do asi štvrtej lavice pri okne. José sa posadila hneď za mňa a všimla som si, že Lupita sa posadila do stredu. Pokrútila som hlavou a položila si knihy na lavicu. Potom som sa napriek tomu, čo som si sľúbila, rozhliadla po triede. Väčšinu z nich som poznala len z videnia- ale boli tam aj tá Mia a Celina. Nemala som s nimi najlepšiu skúsenosť no dúfala som že už na to tak nejako zabudli. Musela som však napriek tomu skúsiť, či Diego nechodí do tejto triedy. Hoci som sa okolo seba obzrela najmenej trikrát, Diego v triede nebol. Bola som sklamaná, hoci som si odmietala priznať. Niečo ma na ňom fascinovalo. Sklamane som sklonila hlavu a mala som chuť okamžite vybehnúť z triedy. "Niekoho hľadáš, Roberta?" José sa ku mne nahla. "Nie," pokrútila som hlavou. "Nikoho nehľadám." José prikývla a potom sa pohružila do nejakých poznámok. Sklamane som sa to chystala urobiť tiež. V tom okamihu som začula väčší šum. S nádejou som zdvihla hlavu- kocky ešte neboli hodené. Do triedy vošiel blonďavý chlapec a moja nádej pohasla. A čo som si vôbec myslela? Nikto nemá také šťastie- ani ja. Môžem byť rada, že Diego na túto školu vôbec chodí.
Napriek tomu som len s nevôľou odvracala zrak. Keď som ho už takmer úplne sklopila, do triedy hneď za blondiakom vošli dvaja chlapci. Jeden mal husté kučeravé vlasy a ten druhý mal niečo, čo som na ňom spoznala. Diego! Srdce mi začalo od radosti plesať, čomu som vôbec nerozumela. Diego vošiel do triedy a posadil sa do druhej lavice v strede. Nedokázala som od neho odtrhnúť zrak. "Kam to hľadíš, Roberta?" José sa ku mne opäť nahla. Pokrútila som hlavou. "Nikam, José," odvetila som. "Naozaj nikam." "No dobre," zašomrala José a opäť sa pohrúžila do poznámok. Obzrela som sa a zbadala som, že namiesto toho aby študovala, vytrháva si listy z bloku a robí z nich papierové lietadielka. Jedným z nich trafila Miu do hlavy, tá vyskočila a vykríkla. Pobavene som sa rozosmiala a sledovala ju, ako si vyberá lietadielko z vlasov a nahnevane sa obzerá po triede. S José sme sa pozreli na seba a rozosmiali sa. "Čo je, čo sa deje?" Lupita k nám pribehla. Rukou sme jej ukázali nahnevanú Miu. Pokrútila hlavou. "Je to hlúpe," povedala a vrátila sa k svojmu stolu. José prevrátila očami. "Nechaj ju," poradila mi. "Lupita je proste taká. A my ju potrebujeme. Potrebujeme niekoho kto nás bude krotiť." To som José nemohla odoprieť. Aj napriek tomu si však myslím, že z Lupity musíme urobiť rebelku.
Keď nás záchvat smiechu prešiel, obrátila sa moja pozornosť opäť k Diegovi, aj keď som to vôbec nechcela. Môj pohľad sa uprel na neho a len ťažko sa mi odvracal. Skloň hlavu, Roberta, vravela som si v duchu. Tak ťa nezbadá.
Neskoro, Diego zaregistroval môj upretý pohľad a zadíval sa na mňa. Mala som sto chutí odvrátiť sa od neho, no neurobila som to. Nadvihol obočie a jemne sa usmial. Potešilo ma to a jemne som sčervenela.Rýchlo som sklonila hlavu a tvárila sa, že čítam. "Dobrý deň," ozvalo sa zrazu. Zdvihla som hlavu. Vo dverách stála žena asi okolo tridsiatky. Celá v čiernom a s krátkymi ulízanými vlasmi pôsobila trochu ako muž, no do očí by som jej to určite nepotrebovala, jej prísny a sliedivý výraz odstrašoval aj mňa. "Som profesorka Julia a budem vás vyučovať literatúru." Knihy prudko hodila na katedru až Mia v prvej lavici nadskočila. Zasmiala by som sa, no novú učiteľku som nemienila provokovať. Aspoň sme si s José vymenili pobavené pohľady. "Na mojich hodinách vyžadujem disciplínu," povedala. "Vaša uniforma je podľa mňa príliš vyzývavá. Nesúhlasím s tými krátkymi sukničkami, no keďže sa Gandíovi páčia ženské nohy...." Ktosi zo zadnej lavice sa zasmial. Profesorka Julia nadvihla hlavu, no vinníka nenašla. Nespokojne sa zamračila a no ďalej to nevyšetrovala. "Na moje hodiny budete chodiť nenalíčené. Nechcem na vás vidieť ani lesk na pery." Mia zvýskla. "Ale pani profesorka....
"Nie. Povedala som."
"Prosím....."
"Nie!" Julia zvrieskla. "Vlasy budete nosiť zviazané." Vzdychla som si. To hádam nie! Mám vlasy, ktoré vyzerajú v gumičke odporne. Len som pokrútila hlavou. Nikto, ani profesorka Julia mi nezakáže rozpustené vlasy a moju obľúbenú ceruzku na oči. Vystrela som sa. Julie sa nebojím!
‹‹‹‹‹‹
Vyučovanie ubiehalo neskonale pomaly. Najhoršie na tom bolo, že Diego sa na mňa stále díval. Nechcela som mu opätovať jeho pohľady, no ak by som ich ingorovala, bolo by to neslušné. Keď som prvýkrát zdvihla hlavu, usmial sa na mňa. Celá natešená som mu úsmev opätovala a zadívala sa do tých jeho hnedých očí. Opäť som sa v nich stratila a nevedela som o okolitom svete. "Pardoová? Pýtam sa vás niečo!" Prudko som mykla hlavou a zrazu si uvedomila, že som v triede. Nadomnou sa skláňala profesorka Julia so zlovestným pohľadom. Diego sa začal smiať, no zamaskoval to kašľom. Naštvane som naňho zazrela a on sa uškrnul. Cítila som sa tak trápne, že by som sa najradšej vyparila. "Môžte, prosím, zopakovať otázku?" nevinne som na ňu pozrela. Jej pohľad nadobudol ešte zlovestnejší odtieň. "Môže niekto Pardoovej zopakovať otázku?" Julia sa obzrela po triede. Diego, ktorý medzitým prekonal smiech, sa prihlásil. "Ja, ja jej to poviem," povedal a pozrel sa na mňa. Usmial sa a ja som si želala zmiznúť. "Ehm, Roberta, otázka znela- povedz autora tohto diela....." Diego začal listovať v zošite, očividne si otázkou nebol až taký istý. Julia prevrátila očami a podišla k nemu. "Nabudúce sa hláste len ak ste si stopercentne istý," zasyčala. Diego sa len uškrnul a mňa napadlo, že asi nie je nejaký chudáčik, keď sa takto otvorene stavia voči Julii. Bude poriadne bohatý. "Vie mi niekto iný okrem týchto dvoch zodpovedať túto jednoduchú otázku?"


Povídka XLXII. Konec nebo začátek???

26. září 2011 v 19:14 | culka36 |  Poviedka XLXII.
Povídka XLXII
Konec nebo začátek???
Tak tady je další díl mojí amatérské povídky. Snad se Vám bude líbit a jsem ráda, že se můj první díl se líbil.
Zajímavý večer
2. část
Any se šla rychle převléct, aby nevypadaly směšně. May mezitím přemýšlela jestli má přijmout tu nabídku. Když byla Any pryč, Ucker na mě dělal oči. Poncho viděl Any jak je za rohem a pozoruje Uckera a mě. Nejspíš ji to bylo podezřelé, neboť já a Ucker se nesnášíme. May, Chris a Poncho si ničeho nevšimli. Šla jsem na toaletu a Any mě odchytila u koupelny.
Any: "Ty a Ucker, mezi vámi něco je?"
Já: "Vždyť víš, že se nesnášíme."
Any: "No jo, ale teď jste na sebe dělali oči."
Já: "Hele Any já tě mám jako za svou sestru, kterou asi nikdy nebudu mít. Udržíš tajemství?"
Any: " To si piš."
Já: "Tak fajn. Víš, jak jsem dnes ráno přišla tak brzo, no tak já dnes…"
Any: "Tak dál."
Já: " Tak fajn, dnes jsem spala u Uckera."
Any: " Kecáš!!!"
Já: "Jestli někomu něco řekneš, tak si mě nepřej!"
Any: " Budu mlčet jako hrob."
Přišly jsme do kuchyně a pak jsme se šli všichni dívat na telku.
Je sedm hodin večer a bylo právě hodinu před první Anynou přehlídkou. Any přemlouvala May, aby si vzala boty na podpatku. May teda souhlasila. Any připravovala ještě další věci na módní přehlídku. Já a May jsme měly krásné šaty i boty. Show teda mohla začít. Bylo tam strašně moc fotografů a redaktorů z různých časopisů. Pár slov na začátek měl moderátor, kterého si Any najala. Jako první šla profesionální modelka. Měla krásné šaty s květinovým vzorem a boty baleríny. Poté šla May. Její styl se jmenoval Pásky. Podle jména bylo jasné, že měla triko jako jeden velký pásek. Kalhoty byly nádherně hnědé. Boty ladily s kalhoty. Přešlo pár modelek a na řadě jsem byla já. Podle mě jsem vypadala směšně, ale Any říkala, že vypadám pěkně. Any vždy důvěřuju. Tak jo, šla jsem po mole a připadalo mi, že jsem šla už nějak dlouho. Nevím jak se jmenoval můj styl, ale měla jsem na sobě krásnou večerní róbu. Byla krásně rudá, střevíce nádherně zvýraznily šaty. Dívala jsem se kolem sebe a viděla jsem Uckera, jak se na mě dívá, ale jinýma očima. V očích měl jiskry, které jsem u něho ještě nikdy neviděla. Udělala jsem pár otoček a šla jsem do zákulisí. Přešlo pár modelek a bylo tu finále. Any měla krásný závěr. Nádherné, nepopsatelné šaty. Samé třpytky, ozdoby a za modelku šla sama Any. Módní přehlídky byla u konce. Musím povědět, že se to Any strašně povedlo.
Dorazili jsme asi po desáté večer a hned jsme si šli lehnout. Pogratulovali jsme Any a usnuli. Pro Any, ale i pro nás pět to byl vyčerpávající, ale nádherný večer. Když Any usnula, zdálo se jí o tom nádherném večeru. Dul se zase zdálo Uckerovi, Chrisovi o zlatých nůžkách, které dostal od jedné zákaznice. Poncho snil o tom, že dostal jednu smlouvu od jedné firmy. Ucker mluvil ze spaní: "Mám rád Dul!" May měla sen, který byl zajímavý.
Dostala Oscara za nejlepší časopis v celé zemi. Každý měl jiný sen. Ať už, že dostal Oscara nebo, že dostal nůžky, byly to nádherné sny.

Poviedka XLXII.Kapitola I.Konec nebo začátek

24. září 2011 v 12:38 | Dul1604 |  Poviedka XLXII.
Úplne nova poviedka nech sa páci.
Konec nebo začátek???
1. část
Byl se mnou na večeři a pořád nic neříkal, nepromluvil ani hlásku. Já si říkala, že mi něco tají. V duchu jsem si mumlala: "Má manželku a bydlí v bytě." Naráz začal mluvit o škole, asi mu bylo trochu trapně při takovém tichu. Když mluvil o svých koníčcích, uviděla jsem svého souseda Uckera. Kdysi dávno jsme spolu něco měli, ale to už je dávno. Nudná večeře konečně skončila a šla jsem domů. Bydlím se svýma nejlepšíma kámoškama Any a May. Jsou to fakt super kámošky. Dala bych za ně ruku do ohně.


Poviedka XLX.Dulce a Ucker Kapitola II.

19. září 2011 v 5:55 | Dul1604 |  Poviedka XLX.Dulce a Ucker
posielam 2 cast mojej poviedky o Dul a Uckerovi prepacte ze as tak
neskoro ale nebol cas...=)


Poviedka XIX Naša láska XIII. Poslednýkrát šťastná

19. září 2011 v 5:52 | Dul1604 |  Poviedka XIX. Naša Láska
Ďalší diel poviedky Naša Láska.Nech sa páči.

Poviedka VI.Mia a Miguel Kapitola XII.

19. září 2011 v 5:50 | Dul1604 |  Poviedka VI.Mia a Miguel
Ďalší diel poviedky od kymberli20 o Mii a Miguelovi.Túto poviedku sme tu dlho nemali.Tak šup do čítania.Nech sa páči.


Poviedka XLVIII.Roberta a Diego Kapitola V.Strach

17. září 2011 v 8:00 | Dul1604 |  Poviedka XLVIII.Roberta a Diego
Nebolo pekne,vonku celú noc pršalo.Ked som sa zobudila hned som si
pomyslela,že pôjdem za Diegom.Obliekla som sa a na chodbe sme do seba
vrazili.Hey,to je také ako ked sme sa stretli po prvý krát no
nie?Povedal,Diego.Hey,je láska a dali sme si pusu.Dnes je v škole tá
stretávka učitelského zboru,neni tu dozor ani nič,podme do mojej
izby.No tak teda dobre,povedala som si.Ale ked sme už boli pred
dverami,pomyslela som na to,že čo si budú myslieť jeho
kamaráti.Niesom predsa žiadne lahké dievča.Nie!Radšej tam
nechodme!Povedala som,pretože som cítila velmi zlý pocit.Tak teda
dobre,ale pôjdem si pre kabát,pod aspôn tam somnov,dobre?Ano,povedala
som tichým hlasom.A ked sa otvorili dvere počuli sme ako niekto
hovorí:Chcem vidieť Diega,ale okamžite!Povedzte,že kde je!!Kto to je
láska?Neviem,pozreme sa.Veronica?A ti tu čo hladáš.Ja tu čo
hladám,pocelej škole šíriš,že chodíš s hentovto a somnov si sa
ani nerozišiel.Hej,dávaj si pozor na jazyk ona neni hentáto!Jasné.V
očiach sa mi už zbiehali slzy.Hned ma napadali Jose slová ked
hovorila,že aj mna bude chcieť len určite využiť.Čo ked som sa len
zaslepila láskov?A oni sa len dalej hádali.Diego ved my sa lúbime sme
stvorený jeden pre druhého?No nie?Nie Veronica to bolo kedysi,ale už
nie.Však si balila aj Giovanniho aj Tomasa tak čo chceš odíd
dobre.Ved tebe sa to ešte vráti Diego!!Drgla domňa ja som padla na
postel a ona odišla.Láska nič sa ti nestalo?Nie som v pohode.Ale
hentá ešte odomňa schitá.Ale Roberta klud,povedal Giovanni.My ideme
jesť dole však Giovanni?Ano necháme vás hrdličky,povedal Giovanni a
odišli.Prepáč,to čo vraví Veronica nieje pravda.Vždy si len
vymýšla aj ked sme spolu chodili.Aha.Ale Diego povedz pravdu,mal si aj
s Veronicov niečo viac ako len bozky?Prešiel si rukov po tvári a
povedal,že ano.Aha.Mňa už určite hladajú baby tak idem ahoj
Diego.Musela som jednoducho odísť.A po ceste som stretla
Miu.Roberta???Prečo plačeš?Vieš mám strach,že Diegový nebudú
stačiť len moje bozky a rozíde sa somnov.Nie také nehovor ved vy sa
lúbite,povedala Mia.A potom došiel Gaston.Colucciová,Pardová,do
triedy okamžite!!

Poviedka XXII.Siempre A Tu Lado Kapitola LXXVIII.Pláž

16. září 2011 v 14:46 | Dul1604 |  Poviedka XXII.Siempre A Tu Lado. RBD
Ďalší diel mojej poviedky Siempre A Tu Lado.Nech sa páči.

Poviedka XLI.Dulce y Ucker.Kapitola XIII.Šok

16. září 2011 v 7:19 | Dul1604 |  Poviedka XLI.Dulce y Ucker
Na dnes mám pre vás prychystané pokračovanie ku poviedke o Dul a Chrisovi,nakoľko zajtra ho nebudem mať kedy napísať,tak som ho napísala dnes.Snáď sa vám bude páčiť a vaše názory na poviedku.Paula


Jednorázová poviedka. Diego a Roberta. Príbeh opravdovej lásky

13. září 2011 v 14:49 | culka36 |  Jednorázové poviedky
Prinášam vám jednu jednorázovú poviedku ako poďakovanie Paule a Very, že mi urobili prekrásny darček a vám zato, že sa stále tešíte na nové časti k mojim poviedkam, a tým ma napĺňate nie len šťastím, ale aj obrovskou energiou k tomu, aby som písala viac a viac. Za všetko vám veľmi pekne ďakujem. Vaša culka36

Monikina poviedka Číslo II.Ivana a Lukáš

13. září 2011 v 6:53 | Dul1604 |  Monikine poviedky
Ďalšia poviedka od Moniky.Nech sa páči.

Ivana prichádzala ako vždy ráno so svojou kamarátkou Paťou do šatne. "Dúfam, že aspoň dnes mi dajú pokoj.", myslela si Ivana, no mýlila sa. Hneď po príchode do šatne jej spolužiaci vraveli: "Ako sa má Lukáš? Už sa na teba niekedy aspoň raz pozrel?" Takúto zlosť jej už robia dlho. Je to kvôli tomu lebo sa dozvedeli, že sa buchla do druháka Lukáša. Je fakt nádherný. Všetky baby v škole sú z neho úplne mimo a Ivana nie je výnimkou. V tom momente keď sa jej spolužiak pýtal, či sa na ňu už aspoň raz pozrel, prešiel Lukáš popri ich šatni. Zadíval sa na ňu a krásne sa usmial. Všetci v tom momente stratili reč a pozreli s na Ivanu, ktorá sa začervenala, vzala tašku a odišla do triedy. Hneď za ňou pribehla Paťa a opýtala sa jej: "To malo byť čo?" "Čo ako?" "No ten úsmev." , pozrela na ňu akoby jej to malo byť jasné. "Ja vôbec neviem a dosť ma to prekvapilo." "Jasné. Vieš ako ti verím." "Tak never. Mne je to jedno a už ma konečne nechajte na pokoji!" Otočila sa a odišla si sadnúť na svoje miesto, ktoré zdieľala s Paťou. "Ako s ňou teraz budem sedieť? Stále niečo trepne a moja dobrá nálada je fuč." , myslí si Ivana. Postupne sa už do triedy hrnuli všetci spolužiaci a hneď spustili: "Ivana čo to malo znamenať?" No ďalej sa nedostali lebo do triedy prišla učiteľka. Ivana sa im potom iba vyhýbala aby nemusela počúvať tie blbé narážky, ale pred piatou hodinou na to zabudla a jej spolužiaci to využili a hneď sa začali vypytovať, že čo to malo znamenať. Pýtali sa jej aj či náhodou niečo spolu nemajú. Ivana si vtedy iba vložila hlavu do dlaní lebo to potrebovala predýchať, ale keď neprestávali postavila sa a skričala: "Dajte mi už všetci konečne pokoj!"

Poviedka XXII.Siempre A Tu Lado Kapitola LXXVII.Kuba

13. září 2011 v 5:53 | Dul1604 |  Poviedka XXII.Siempre A Tu Lado. RBD
Ďalší diel mojej poviedky Siempre A Tu Lado.Nech sa páči. :DDD




Poviedka XXII.Kapitola LXXVI.Cesta

10. září 2011 v 16:10 | Dul1604 |  Poviedka XXII.Siempre A Tu Lado. RBD
Ďalší diel mojej poviedky Siempre A Tu Lado. :))) Nech sa páci.