Ak máš nejakú poviedku, ktorú by si chel/a tu uverejniť pošli nám ju na náš email -

Pred poslaním poviedky si prosím prečítajte toto

1. komentárova poviedka DyC


Únor 2012


Poviedka.XLXIV Indecision Kapitola V.

29. února 2012 v 7:27 | Dul1604 |  Poviedka XLXIV. Indecision
Vyrazilo mi to dych. Slzy sa mi znovu nahrnuli do očí a tlačili sa
von. To bol zlý sen. Rozutekala som sa do izby a hodila sa na posteľ.
Začala sm neprestajne plakať. Bolo mi z neho na nič.
"Lupe čo sa do pekla deje?" vyzvedala Roberta..
"Nič. Nechaj ma na pokoji.." otočila som sa a objala som poštár.
Znovu som nerestajne plakala. Teraz ma vša nemohol utešiť nikto.
Nikto by ma nechápal. To čo ma ťahalo k Santosovi sa teraz stalo
úplnym klamstvom. Zatvorila som oči a snažila sa na to zabudnúť.
Nechcelo sa mi žiť. Dobre vedel ako toto znášam. Mám z toho teraz
zmätok. Bol taký už od začiatku? Bola to len pretvárka? ..
Do izby znovu vletela Roberta. Tentokrát už vliekla aj José a Miu..
Mia pristúpila ku mne a odkryla mi vlasy z tváre. Potom ma tuho objala
a šepla mi do ucha "To prejde.. nech je to čokoľvek.."
Keď som sa upokojila a mohla som súvisle rozprávať, Roberta znovu
zopakovala svoju otázku..
"Dnes sme sa rozišli so Santosom.." vydýchla som..
Musela som z hlboka dýchať, pretože by ma znovu zaplavila vlna sĺz a
vzlykov.

Viac v celom článku.



Poviedka XLXVI.Kapitola II.Nie nemôžem tam ísť

23. února 2012 v 17:02 | Dul1604 |  Poviedka.XLXVI.Roberta y Diego
,,Som Diego Bustamante a ty?" pozrel na mňa jeho krásnymi hnedými očami ,,Roberta Pardo" povedala som, na moje počudovanie, celkom isto, hoci som sa tak necítila. ,,Koľkatáčka budeš,Roberta?" ,,piatačka, a ty si?" spýtala som sa odmerane. ,,tiež" usmial sa na mňa. ,,No ja už musím ísť . ahoj" ,,ahoj" ani som sa naňho nepozrela a odišla som za mamou. Vedela som že ak by som sa na neho ešte chvíľu pozerala podľahla by som mu. A to predsa nechcem. Je to len slizký podvodník ako jeho otecko. V kancelárií u riaditeľa som nevnímala. Jeho sekretárka mi dala uniformu a zaviedla ma do izby. Počkala kým som sa prezliekla a zaviedla ma do triedy. Už cez okno som zbadala Diega. Sedel vedľa nijákej blondínky s ktorou sa držal za ruku. Dosť ma to zabolelo. Ani neviem prečo. Veď je to len umelý panák ktorý si myslí že môže mať každú babu na ktorú sa pozrie. Ale nieje to tak. Mňa si nezíska. Odvážne som vkročila do triedy hneď za Aliciou(riaditeľovou sekretárkou) . ,,Á naša spolužiačka o ktorej si hovoril Diego " zvolal nijáky chalan s vlasmy ako mrkva. ,,Sklapni Giovanny!" okríkol ho Diego. ,,Vitajte slečna Pardoová som profesorka Renáta a učím vás matematiku. " usmiala sa na mňa učiteľka. ,,Spravíme menšie zmeny v zasadaciom poriadku. Pazzová vy sa presťahujete k Arangovi a vy slečna" ukázala na mňa ,,Sadnie si k Bustamantemu" Bože toto je zlý sen! prečo ma musela posadiť práve k nemu?! No bez odvrávania som išla na miesto . Ako som si išla sadnúť Diego mi odsunul stoličku a ja som padla na zadok. ,,Bustamante!" skríkla na ňho učiteľka ,,Za toto budete dnes po škole. a láskavo sa ospravedlnte slečne Pardoovej!" Diego na mňa škaredo pozrel a povedal ,,Prepáč že som ti chcel ukázať tvoju úroveň" toto naozaj prehnal. Rozzúrene som mu vlepila facku a zaziapala som na neho ,,Ty idiot! patríš tam ty!si len obyčajný chudák" na moje prekvapenie mi učiteľka nič nepovedala ......


Pokračovanie nabudúce
Komentáre potešia
Vaša Dulcenqa Pardo


Ppoviedka XLXVI.Kapitola I.On je v ážne božský

19. února 2012 v 9:06 | Dul1604 |  Poviedka.XLXVI.Roberta y Diego
Nova poviedka od Dulcenqa Pardo.Prijemne citanie

Milý denníček:
Tak a teraz sa tomu už určite nevyhnem. Ten starý slizký dedko ktorý má byť môj otec ma poslal do nijákej snobskej školy. Nijáka Elite way school
. Na internete som si zistila , že tam chodí aj sám syn veľkého Bustamanteho. No čo ja už budem končiť ešte sa mudím dobaliť.
Ahooj =)

Poviedka XLXII.Kapitola IV.

19. února 2012 v 9:00 | Dul1604 |  Poviedka XLXII.
Překvápka

Odešli jsme z kavárny a celou cestu jsme si povídali si o koncertě. Všichni jsme se shodli na tom, že byl SKVĚLÝ.
Už jsme byli u paneláku, vyšli schody a já se zarazila. Přemýšlela jsem dost dlouho. Dospěla jsem k tomu, že kluky pozvu dál. Kluci pozvání přijali. Vešli jsme do bytu a neuvěříte co Any, já, Chris, Ucker a Poncho viděli. May a Derrick byli v obývacím pokoji a umíte si představit, co asi dělali. Derrick vyběhl a asi vím jak se cítil.
TRAPNĚ. May se rychle oblékla a zamkla se do pokoje. Kluky jsme poslaly pryč a oni samozřejmě pochopili. My jsme na May klepaly, bušily a volaly. V tu dobu zazvonil zvonek i telefon. Any zvedla telefon a já šla otevřít dveře. Volala kolegyně Any, kdy bude mít hotovou kolekci. Any to vyřešila rychle. Já mezitím otevřela dveře. "Derrick!" lekla jsem se, ale hned jsem ho vtáhl dovnitř. Any šla zabušit na May, že má návštěvu. May o nikom nechtěla slyšet. Tak jsem to zkusila já: "Je to moc důležité!!!"
"O nikom nechci slyšet!" řekla, no spíš zařvala. "May je tu Derrick!"
May odemkla dveře a pustila ho dovnitř.
May otevřela pusu, že začne mluvit, ale v tom začal mluvit Derrick.
"Jako první bych se ti chtěl omluvit, že jsem tak zbaběle utekl!"
"A!" May se tak divně podívala.
"A … A chtěl bych tě pozvat na večeři."


Poviedka XLI.Dulce y Ucker.Kapitola XX - Čas plynie ako voda

12. února 2012 v 15:19 | Dul1604 |  Poviedka XLI.Dulce y Ucker
A konečne vám po dlhšej dobe prinášam pokračovanie ku poviedke DyCH. Pevne dúfam, že sa vám bude páčiť rovnako ako ostatné a že si tento diel užijete. Tak vám prajem príjemné čítanie. Paula




Upirske denniky Obsah

2. února 2012 v 8:37 | Dul1604 |  Oznamy
Tak uz som vam hovorila o mojej poviedke upirske denniky.Este stale hlasujete ci ano a ci nie.Tu je trocha blizsie napisane o com to bude.Nech sa páci.Vasa Dul1604


Upirske denniky poviedka

1. února 2012 v 18:09 | Dul1604 |  Oznamy

Ahojte.Chcela by som sa vás spýtať či by som sem mohla zverejniť svoju poviedku o upirskych dennikoch.Viem,že toto je blog o rebeloch ale chcem vaše názory na túto poviedku.Prosím hlasujte.Vďaka. Vaša Dul1604

PS: pre tych co nevedia seriál je o dvoch upiroch co sa zamiluju do ludskeho dievčaťa.

Poviedka je o komplikovanom vztahu Damona a Eleni.


Poviedka XXII.Siempre A Tu Lado Kapitola LXXXII.Výčitky a bolesť

1. února 2012 v 11:51 | Dul1604 |  Poviedka XXII.Siempre A Tu Lado. RBD

Na vaše želanie pokračko. :)))) Snažila som sa tak dúfam,že sa vám bude páčiť.