Ak máš nejakú poviedku, ktorú by si chel/a tu uverejniť pošli nám ju na náš email -

Pred poslaním poviedky si prosím prečítajte toto

1. komentárova poviedka DyC


Poviedka.XLXIV Indecision Kapitola V.

29. února 2012 v 7:27 | Dul1604 |  Poviedka XLXIV. Indecision
Vyrazilo mi to dych. Slzy sa mi znovu nahrnuli do očí a tlačili sa
von. To bol zlý sen. Rozutekala som sa do izby a hodila sa na posteľ.
Začala sm neprestajne plakať. Bolo mi z neho na nič.
"Lupe čo sa do pekla deje?" vyzvedala Roberta..
"Nič. Nechaj ma na pokoji.." otočila som sa a objala som poštár.
Znovu som nerestajne plakala. Teraz ma vša nemohol utešiť nikto.
Nikto by ma nechápal. To čo ma ťahalo k Santosovi sa teraz stalo
úplnym klamstvom. Zatvorila som oči a snažila sa na to zabudnúť.
Nechcelo sa mi žiť. Dobre vedel ako toto znášam. Mám z toho teraz
zmätok. Bol taký už od začiatku? Bola to len pretvárka? ..
Do izby znovu vletela Roberta. Tentokrát už vliekla aj José a Miu..
Mia pristúpila ku mne a odkryla mi vlasy z tváre. Potom ma tuho objala
a šepla mi do ucha "To prejde.. nech je to čokoľvek.."
Keď som sa upokojila a mohla som súvisle rozprávať, Roberta znovu
zopakovala svoju otázku..
"Dnes sme sa rozišli so Santosom.." vydýchla som..
Musela som z hlboka dýchať, pretože by ma znovu zaplavila vlna sĺz a
vzlykov.

Viac v celom článku.


"Čo? Ja ho zabjem.." začala na kričať Roberta. José a Mia len
ostali sedieť s otvorenou pusou. José na Robertinu reakciju hneď
reagovala.. "Roberta upokoj sa, teraz je hlavné len to ako sa cíti
Lupita. Každá z nás si týmto prešla a vieme aké to je.. Santosa
budeme riešiť neskôr.."
Roberta len prikývla a začala nervóne chodiť hore dolu..
"A ako sa to vlastne stalo?" opatrne sa spýtala Mia..
Ja som pozrela dolu. Znovu mi stiekla slza. Nemohla som uveriť, že je
po všetkom!
"Tlačil na mňa.." pri tej myšlienke sa mi stratil hlas..
"..veď viete s čím.." sklopila som zrak.."..a keď som povedala nie,
začal kričať, že sa už nechce len držať za ručičky a bozkávať
na čelo. Bol ako posadnutý. Preto som mu povedala, že takto s ním
nechcem byť vôbec.." nakoniec som zo seba dostala. Lenže teraz pre
zmenu na mňa pozerali všetky so spadnutou sánkou.
"To je hajzel.." ozvala sa nakoniec Roberta..
"Ja ho zabijem.. prisahám, že mu vyškriabem oči a spravím mu takú
scénu, že na ňu do konca života nezabudne!" bola ako zmyslov
zbavená..
"Roberta upokoj sa, takto nič nevyriešime.." utrúsila som..
Nechcela som aby to vedela celá škola. Bolo mi z toho na nič, len
keď si na to pomyslím, nie to aby si o tom šuškala celá škola..
"Ja to len tak nenechám.." ešte stále kričala..
"Roberta, ale ja to nechcem riešť. Chcem len zbudnúť a pokračovať
v živote akoby neexistoval.. Pre mňa zomrel rozumieš?" praskli mi
nervy. Teraz som pre zmenu kričala ja. Ale jednoducho už nie som to
malé dievčatko čo nič nepovie.. Nemôžu mi stále všetci
zasahovať do života.. Roberta na mňa ešte vždy pozerala. José a
Mia len nemo sedeli a pozorovali čo sa tu udeje.
"No dievčatá ja už musím ísť.. mám sa stretnúť s.." Mia vetu
nedokončil, ale až príliš neskoro si uvedomila čo chcela povedať..
"Prepáč.." spravila psie oči..
Ja som jej ukázala nech ide.. V tejto chvíli je to aj tak najlepšie..
Musím Roberte a José povedať celú pravdu.. Miu by to až príliš
ranilo.
Mia na nás ešte hodila sladký úsmev a už ladne vykráčala z izby..
Potom čo bola dostatočne z dohľadu som sa otočila k Roberte a
José.. Na chvíľu som ešte zváhala..
"Dievčatá musím vám povedať čo sa stalo potom.."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 robertita96 robertita96 | 29. února 2012 v 12:48 | Reagovat

waaaw to je super rychlo pokracko prosiiiiim

2 Saší* Saší* | 29. února 2012 v 16:23 | Reagovat

[1]: už čoskoro pošlem;)

3 Dulce_6 Dulce_6 | 1. března 2012 v 11:46 | Reagovat

Pokracko :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama