Ak máš nejakú poviedku, ktorú by si chel/a tu uverejniť pošli nám ju na náš email -

Pred poslaním poviedky si prosím prečítajte toto

1. komentárova poviedka DyC


Květen 2012

Poviedka XIIX. DyR Kapitola IX.

31. května 2012 v 21:08 | vondyparasiempre |  Poviedka XIIX. DyR
Miguel
Rozmýšľam o Roberte ako to zvláda, keď takto z ničoho nič musela opustiť celý svoj život. Chýba mi, lebo kedykoľvek som za ňou prišiel, mohol som sa jej vyžalovať a brala ma úplne normálne. Ako chalana s citmi. Ale teraz tu nie je a moju slabú stránku nemôžem ukázať pred Nicom ani Teom, mojimi spolubývajúcimi, lebo by ma považovali za slabocha. Rozhodol som sa, že po hodine si pôjdem skontrolovať maily, či mi náhodou neodpísala. Keď som si sadol do spoločenskej miestnosti k PC, hneď som otvoril mail od Roberty. Čítal som ho, bol napísaný v španielčine, ale nerozumel som mu. Nevedel som pochopiť ako tak silný človek ako Roberta mohol zahodiť všetky svoje sny a ideály. Musí veľmi trpieť. Keď som ho dočítal, otvoril som si prílohu, v ktorej bola jej fotka s novým imidžom. Nemohol som sa uveriť, vyzerala tak anglicky.

Poviedka XIIX. DyR Kapitola VIII.

30. května 2012 v 19:19 | vondyparasiempre |  Poviedka XIIX. DyR
Ahoj Roberta,
ani nevieš aký som rád, že si napísala. Určite si nevieš predstaviť aký zmätok nastal na Elite Way School. Lupita s José sú zdrvené a z tvojho odchodu, ale Lupite pomája Nico a José ja s Teom. Dnes k nám prišiel nový profesor Madariaga, vyzerá celkom ok, ale uvidíme čo sa z neho vykľuje.
Roberta, prepáč, že sa ťa to pýtam a je to dosť od veci, ale čo je alebo bolo medzi tebou a Diegom. Nechcem ťa strašiť, ale chodí po škole ako telo bez duše. Akoby stratil všetku chuť do života. Vieš, že nie som s ním dobrý kamoš, ale mrzí ma vedieť ho v takomto stave. Prosím, ozby sa mu alebo mu napíš, že si v poriadku, lebo on si niečo urobí.
S pozdravom
Miguel
PS: Ozvy a kľudne mi napíš aj dlhší mail ako bol ten minulý, viem si predstaviť ako zle sa zvyká na novú školu. Prežil som si to.

Poviedka Grande amor y real amigos II.

30. května 2012 v 19:16 | vondyparasiempre |  Poviedka Grande amor y real amigos
Viem, že dlho trvalo, kým som napísala novú časť, ale bola som
mimo Slovensko dosť dlhú dobu, takže sa ospravedlňujem. Viem, že
táto časť nie je nič moc, ale snažila som sa. :) Komenty potešia..
:)

Poviedka II. Upírke Denníky I. Láska a prekážky

30. května 2012 v 19:11 | vondyparasiempre |  Poviedka II. Upírské denníky
Takže máme tu uplne novú poviedku od Delena97. Nenechajte si ju ujst a prečitajte si ju :D


Ahojte. Tu je moja prvá poviedka. Je na tému Upírske denníky,
pretože tento seriál zbožňujem. Dúfam, že sa vám moja poviedka
bude páčiť :) :) :) Ospravedlňujem sa za pravopisné chyby.. :)
PS: Komenty potešia :D

Poviedka XLXVIII.Denník RBD Kapitola XIII.Pomsta a veľká láska

29. května 2012 v 15:59 | vondyparasiempre |  Poviedka XLXVIII.Denník RBD
Teraz som to urobila o dosť dlhšie :) Dúfam že sa vám to teda bude
páčiť ešte viac :) Vaša Rebelka Roberta.....

Poviedka XLXVIII. Denník RBD Kapitola XII. Aj silný ľudia potrebujú pomoc

27. května 2012 v 9:49 | vondyparasiempre |  Poviedka XLXVIII.Denník RBD
Ahoojte :) Prinášam vám další diel mojej poviedky. Som rada že sa vám to páči :P Rebelka......


Poviedka XIIX. DyR Kapitola VII.

27. května 2012 v 9:46 | vondyparasiempre |  Poviedka XIIX. DyR
Let prebehol úplne v poriadku, až na to, že som bola ešte stále v miernom šoku. S Pardoom som neprehovorila až kým som neprišla so jeho doma. Prehovorila som len preto, aby som zistila, že kde mám izbu a ako to bude zajtra so školou. On mi poveda, že hoci ide o internátnu školu, môžem ostať bývať v dome. Aspoň jedna pozitívny správa, nemusím nikomu vysvetľovať kto som a čo som a počas vyučovania sa budem sústrediť na školu. Začala ma bolieť hlava a chytala ma depresia, tak si išla ľahnúť.

Poviedka XLXVII.život našich hviezd Kapitola III.Kaviareň§

25. května 2012 v 23:19 | Dul1604 |  Poviedka XLXVII.Upirske denniky život našich hviezd

Môj život nemôže byť vzrušujúcejší.
Po telefonáte s Julie som sa rozhodol, že pôjdem do mesta. Naraňajkujem sa v kaviarni.Aj tak tu nemám čo robiť a sedieť celý deň doma sa mi nechce.Obliekol som si bielu košeľu, šedý klobúk s čierným páskom a čierne džíny.Zobral som si kľúče a vyrazil som. Vonku bolo veľmi pekne.Svietilo slnko, ale pofukoval jemný vánok takže nebolo ani moc teplo ani zima.Bolo akurát na prechádzku. šiel som do mojej obľúbenej kaviarne kúsok od môjho domu.Chcel som si sadnúť za môj stôl, za ktorý si sadám stále, ale niekto bol rýchlejší.Zmieril som sa teda so stolom uprostred reštaurácie.Omnoho radšej mám stoli pri okne, ale čo už.
"Ahoj Ian.To čo vždycky?"spýtala sa ma blondýnka s modrými očami menom Irina.

Poviedka XLXVIII. Denník RBD Kapitola XI.Samé hádky a veľa sĺz

25. května 2012 v 8:21 | vondyparasiempre |  Poviedka XLXVIII.Denník RBD
Prinášam vám ďalšiu poviedku :) Tentoraz je napísaná v duchu
denníku Poncha :) Je to dosť smutné ale aj také situácii v poviedke
musia byť :)) Rebelka....




Poviedka XIIX. DyR Kapitola VI.

24. května 2012 v 19:38 | vondyparasiempre |  Poviedka XIIX. DyR
Ach relita... Prečo nemôže byť všetko jednoduchšie. Prečo som sa práve ja musela zaľúbiť do Diega, ktorého otcom opovrhujem pre jeho morálku? Prečo, prečo, prečo...Tieto myšlienky mi behali hlavou, keď som už ležala vo svojej posteli. Ale najpodstatenejšie je, že musím zistiť, kto stojí za tými anonymami. Ako som tak rozmýšľala, prišla som na jednu osobu...Pilar, riaditeľova dcéra, no musím to ešte prebrať s Diegom. S týmito myšlienkami som zaspávala a v tú noc sa mi prisnil hrozný sen, že niečo sa stalo mojej mame.
Ráno som vstala vydesená na smrť, tak som mame napísala smsku, v ktorej som sa jej ospravedlnila, ale bola som ako na ihlách, lebo mi neodpísala a ani nezavolala. Medzitým mi Lupita rozprávala o Nicovi, aký je to super chalan a neviem čo ešte, ale počúvala som ju len jedným uchom, no z toho čo som počula mi došlo, že je z neho hotová a až po uši zamilovaná. José vyšla práve z kúpeľne a hneď začala: "Čo tu robí táto gitara?"
"Je moja, rada hrám, spievam a niekedy aj skladám."
"Waw to je super, niekedy nám zahráš, ale teraz poďte, lebo zmeškáme vyčovanie," vyčkávala nás Lupita pri dverách.


Poviedka XIIX. DyR Kapitola V.

22. května 2012 v 15:47 | vondyparasiempre |  Poviedka XIIX. DyR
Ja som sa len viac schúlila do Diegových vecí a čakajúc na Estebanov odchod som si vychutnávala jeho vôňu. Vtom som začula rozhovor Estebana s chlapcami. Našťastie ma kryli. Keď konečne odišiel z izby, vyšla som von zo skrine a poďakovala som sa im a utekala som preč, aby ma Esteban znova nevymákol. Ale vtom som sa zrazila s Aliciou, ktorá mala v ruke moje povolenie odísť. Na jednej strane som bola rada, že môžem konečne odísť z toho väzenia, no na druhej strane som si spomenula na môj posledný rozhovor s mamou. Prišlo mi veľmi smutno, tak som odišla do izby po kľúče, doklady a MP3, ktorú som si strčila do uší a odišla som domov.

Poviedka XLXVIII.Deník RBD. Kapitola IX. Na druhej koľaji

22. května 2012 v 15:43 | vondyparasiempre |  Poviedka XLXVIII.Denník RBD
Nech sa páči toto je ďalší diel mojej poviedky :)


Poviedka XIIX. DyR Kapitola IV.

22. května 2012 v 15:39 | vondyparasiempre |  Poviedka XIIX. DyR
Áno, už idem," povedal som a odišla som s Gandiom. Keď som prišla do riaditeľne, čakala ma tam moja šéfka. "Čo potrebuješ? Tvoje materinské city sa začali prejavovať až teraz?"
"Ale Roberta nepreháňaj, zlatko moje," povedala moja matka, "stále som sa o teba starala."
"Jasné, jasné," odvetila som nepresvedčivo, ale nemala som chuť sa s ňou hádať.
"Roberta, správajte sa k svojej matke slušne a rešpektom."
"Pascual, mohol by si nás nechať osamote?" povedala mu mama a on hneď ako poslušný psík odkráčal preč.
"Roberta, zlatíčko, prišla som sa s tebou rozlúčiť, idem totiž do kúpeľov a nebudem tu."
"Ó koľká starostlivosť. Celý život si mi nehovorila kam chodíš, tak prečo máš tú potrebu práve teraz? Nikdy si sa o mňa nestala. Vždy si sa starala len o svoju kariéru a mňa si mala ako prívesok. Nikdy si tu pre mňa nebola ako matka, ale iba ako kamarátka alebo sestra a teraz, keď ti to dochádza, tak mne tvoju lásku už netreba," vykričala som jej všetko, čo som cítila, lebo za posledné dni sa toho vo mne nahromadilo viac ako dosť a povedala som jej slová, ktoré som hneď oľutovala. Bola už však neskoro, lebo ona už plakala.
"Ešte niečo?" spýtala sa ma so smútkom v hlase.

Poviedka XIIX.DyR Kapitola III.

21. května 2012 v 20:50 | vondyparasiempre |  Poviedka XIIX. DyR
Len, len, že som sa stihla spamätať z toho šoku a pribehla som na hodinu chémie.
"Pardoová, meškáte," stihla za mnou zakričať profesorka.
"Ja viem, ale vošlo mi do toho niečo dôležité."
"Mňa vaše dôvody nezajímajú. Sadnite si k Teovi Luisovi Palaciasovi, bude to váš partner pri laboratórnych prácach."
Keď som pozrela na triedu, tá sa div od smiechu nepopukala. Nechápala som prečo a tak som šla rovno k Teovi. Bol to utiahnutý chlapec, ale vyzeral byť milý. Keď som sa mu predstavila, on len so strachom odpovedal: "Ttteší ma, som Teo."
Náš prvý rozhovor tým skončil a ja som mohla rozmýšľať nad svojimi problémami, ktorých nebolo málo. Po prvé čo asi tak chcela moja mama, po druhé čo urobím s tými anonymami a ten najväčší bol ako sa pomstiť tomu plastovému panákovi za to, čo mi urobil. Z týchto myšlienok ma vytrhol Miguel, prišiel ma zavolať na obed a ja na: "Prečo nie, aj tak sa s tebou musím porozprávať."
"Tak platí. Čakám ťa po dejepise."



Poviedka XIIX.DyR Kapitola II.

18. května 2012 v 21:51 | vpndyparasiempre |  Poviedka XIIX. DyR
Keď som došla do kaviarne, vzala som si pohár mlieka a sadla som si. Kým som sedela, prisadol si ku mne Miguel. Najprv som sa zľakla, lebo som si myslela, že o polnoci tu nik nebude. Začali sme sa rozprávať a zistila som, že to je celkom fajn chalan.
Opýtal sa ma: "Čo tu robíš?"
Ja na to: "Prišla som si vziať pohár mlieka, lebo nemôžem spať."
Miguel na to: "Ťažké myšlienky?"
"Ani nie, len rozmýšľam ako dlho to vydržím medzi toľkými snobmi a pokrytcami. Je to tu hrozné, pretvárka, klamstvá a ďalej nepokračujem. Ešte, že sú tú ľudia ako Lupita, José a vlastne aj ty. A ty sa tu ako dostal?"

Poviedka XLXVII.život našich hviezd Kapitola II.Role

17. května 2012 v 20:48 | Dul1604 |  Poviedka XLXVII.Upirske denniky život našich hviezd
Další diel mojej poviedky život našich hviezd.Dúfam, že sa vám bude páčiť.Vaša Dul1604.


Poviedka XIIX.DyR Kapitola I.

17. května 2012 v 7:28 | vondyparasiempre |  Poviedka XIIX. DyR
Ďalší depresívny deň. Počasie...radšej ani nekomentujem. Pozerám po miestnosti, v ktorej sedia samí nafúkanci. Som rada, že mi nevenujú takmer žiadnu pozornosť. Pre nich som len ďalšou spolužiačkou, ktorá je náhodou dcérou slávnej speváčky Almy Reyovej, ale to našťastie nevedia. Ale neviem do kedy, keďže klebety sa šíria závratnou rýchlosťou.
Nič nové. Nikto z nich sa nad tým zatiaľ nepozastavuje, lebo chodia tu deti iných veľkých rýb, napríklad najväčšia pinky Barbie akú som doteraz stretla, dcéra návrhára Franca Colluciho, ktorá sa volá Mia a všade chodí v závese svojich verných kamarátok Celiny a Vico. Ďalším je aj Diego Bustamante, taká plastový panáčik a syn skorumpovaného politika Leona Bustamanteho. Je celkom pekný, jeho hlboké hnedé oči sa nedajú prehliadnuť, ale v hlave zrejme vymetené, aj keď to nemám dokázané a nesúdim ľudí podľa zovňajšku. Podľa pozorovania počas tejto hodiny zisťujem, že sú tu aj štipendisti, napríklad Miguel Arango alebo Nico Huber