Ak máš nejakú poviedku, ktorú by si chel/a tu uverejniť pošli nám ju na náš email -

Pred poslaním poviedky si prosím prečítajte toto

1. komentárova poviedka DyC


1. komentárova poviedka DyC

17. června 2012 v 15:17 | vondyparasiempre
Takže máme tu novú komentárovu poviedku o Dulce a Uckerovi. Prepačte mi že som ju nepridala už včera ale nestihla som prepačte mi to. Dúfam že táto komentárova poviedka bude obľubená a bude tu veľa komentárov. Veľmi sa teším na vaša krásne komentáre.




"Už ma nechaj na pokoji Uckeri." "Dulce veď sa s tebou chcem len porozprávať." "Ale ja s tebou nie Ucker nemáme si už čo povedať nemožem uveriť ako si mi to mohol urobiť. Ako si si mohol niečo také vymyslieť?" " Dulce prepáč mi to." "Nie neprepáčim a už ma nechaj na pokiji veľmi si ma sklamal." povedala som a zabuchla dvere do mojej izby. Nechápem ako mi to mohol urobiť konečne som si našla priateľa a on mu o mne narozprával same hlúposti a on všetko uveril Uckerovi a nechal ma. Ale toto Uckerovi len tak nedarujem. Pomstím sa mu zato čo mi urobil.
 

9 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 robertita96 robertita96 | 18. června 2012 v 23:21 | Reagovat

Bola som rozhodnutá sa mu postiť, no dnes už nie. Je už dosť neskoro a na dnes toho bolo už dosť. Išla som sa odmaľovať a osprchovať,. Po dobrej sprche, keďže zajtra nehodlám nikam isť, som si len vysušila vlasy uterákom a trochu prečesala. Obliekla som si pyžamo a ľahla konečne do postele, no dlho som nemohla zaspať. Stále som myslela len na jednu osobu a na to ako sa mu pomstiť. No potom sa mi do mysle dostala doterná myšlienka no skôr otázka ktorá mi stále vŕtala v hlave. Prečo to urobil ? Aký na to mal dôvod ? Možno to vážne nemyslel zle. Mala som mu dovoliť aby mi to vysvetlil. Nemohla som na to prestať myslieť. Ale dosť Dulce už na neho toľko nemysli !!! Jasné !!! Ublížil ti a ty musíš teraz vymyslieť ako sa mu pomstiť. A žiadna milosť jasneé !!!. A teraz už spi pozri koľko je hodím kričalo na mňa jedna polovica môjho vnútra a tá druha chcela úplný opak. Chcela zabudnúť na pomstu a rozbehnúť sa za ním a vypočuť si jeho vysvetlenie a hodiť sa mu do náručia a nechať sa utešovať. „ Ale už naozaj dosť Dulce hneď teraz na neho prestaneš myslieť a pôjdeš spať !!! „ hovorila som sama sebe, no aj keď som sa veľmi snažila nedokázala som zaspať a už bolo naozaj dosť neskoro. Pozrela som na hodinky a bolo už okolo pol druhej v noci, v tej tme som to dobre nevidela. "To nie je možné toľko hodín a ja ešte nespím, ešte že zajtra nikam nejdem." Ešte chvíľu som sa pokúšala zaspať ale stále sa mi to nedarilo. Tak som si teda zoberala župan a išla som do kuchyne. Zobrala som si pohár vody a išla na terasu. Aj keď bola noc bolo ešte teplo tak mi ani nebola zima, svit mesiaca krásne osvetľoval terasu takže tam nebola ani tma. Sadla som si na hojdačku pozerala na hviezdy popíjala vodu a užívala si prenádherný výhľad na krásnu oblohu plnú hviezd ktorej kraľoval mesiac v splne. Vtom som na stolíku blízko hojdačky uvidela fotku. Bola to fotka nás RBD, zapozerala som sa na ňu zobrala drevený rámik do ruky a všimla si Christophera stále som sa na neho pozerala nedokázala som sa od tej fotky odtrhnúť. Premýšľala prečo na neho musím stále na neho pozerať myslieť na neho na to čo mi urobil, to nie je normálne mala by som sa na neho hnevať, vymýšľať ako sa mu pomstiť a nie predstavovať si aká by som bola šťastná keby tu sedel pri mne a ja by som mu ležala v náručí a užívali by sme si túto chvíľu spolu. Zatriasla som hlavou aby som si tu predstavu vyhnala z hlavy pretože v poslednej dobe som na neho myslela dosť často aj keď som ešte chodila so Sebastiánom som na neho sem tam myslela. Čo sa to som nou deje prečo ma tam zaujíma ? Prečo ma tak sklamalo čo mi urobil ? Prečo na neho nedokážem prestať myslieť, na to čo mi urobil a že to urobil práve on, už som sa z toho išla zblázniť "Aaaah Christopher choď preč z mojej hlavy strať sa nechcem na teba myslieť. Nemala by som mal by som vymýšľať ako sa ti pomstiť a nie myslieť aké by to bolo keby si ma držal v tvojom hrejivom náruči a utešoval ma. Aaaa dosť už dosť zase ja sa z neho zbláznim, preč z mojej hlavy, preč z mojej mysle, preč hneď!...." "Kto ma odísť z tvojej hlavy a tvojej mysle, z koho sa zblázniš ? Na koho toľko myslíš ? ozval sa hlas za mnou zľakla som sa veľmi som sa zľakla a hneď som vrátila rámik z fotkou naspäť na stolík. No keď som sa obzrela zistila som že je to Any a uľavilo sa mi. "Any čo tu robíš ?" spýtala som sa jej "Prečo nespíš ?" "To isté by som sa mohla spýtať ja teba aj keď odpoveď už viem. " povedala a ja som sa zľakla že počula čo som povedala. Nevadilo by mi to lebo Any je ako moja sestra ma ju veľmi rada, ale niekedy je dosť klebetná a navyše je veľká kamarátka z Uckerom. " Čo akože vieš Any, čo tým myslíš ? spýtala som sa v nádeji že ma nepočula predtým rozprávať. „Myslíš na niekoho a nemôžeš spať, však ?“ spýtala sa a mne odľahlo že nepočula čo som povedala. Teda aspoň som si to myslela...

2 robertita96 robertita96 | 18. června 2012 v 23:25 | Reagovat

je to len taky začiatok skúšala som to nikdy som totiž začiatky nepísala (okrem svojej poviedky) takže mi to moc nejde keďže tu nikto nepísal tak som to chcela nejako začať aby ste sa mali na čo napojiť ak sa vám páči super ak nie vymyslite niečo vy :)

3 rebelde3 rebelde3 | 25. června 2012 v 16:49 | Reagovat

"Máš pravdu, nemôžem spať. Tak som sa vybrala na terasu, aby som sa trochu uvoľnila. Pohľad na tmavú oblohu plnú hviezd ma vedel vždy upokojiť." "Ale Dul,nezahováraj. Určite na niekoho myslíš, ale ešte stále si mi nepovedala na koho." "No vieš Any, myslela som na Sebastiana a na to, čo nám dvom urobil Ucker. Nechápem čo sa  mu porobilo. Prečo mi stále musí kaziť moje šťastie? Ja sa mu nestarám do života, ani do toho množstva slečien, s ktorými chodí von." Začala sa mi dvíhať hladina adrenalínu, keď som si na neho spomenula. Any si to všimla. "Upokoj sa moja, nemyslel to zle. Možno ťa chcel len ochrániť." "Ja mu dám, že to nemyslel zle. Any už je neskoro, idem si ľahnúť do postele." Hoci som vedela, že nezaspím, musela som tam Any nechať samú, lebo by som jej vyklopila všetko, čo ma trápi. V hlavne, že môj najväčší problém nie je rozchod so Sebastianom, ale je ním Christopher Alexander Luis Casillas Von Uckerman. Alebo on nie je problém, problémom sú moje pocity? S týmito myšlienkami sa mi podarilo konečne zaspať.

4 Anonym Anonym | 27. června 2012 v 19:55 | Reagovat

Ucker
Snažím sa zaspať, ale nejde mi to. Totižto udalosti posledného dňa mu nedajú spať. Ťaživé spomienky na to ako mi Dul vynadala boleli. Ale musel som prekaziť vzťah Dulce a Sebastianom.Videl som ho v jednej reštaurácii s nejakou babou a očividne mu neboli nepríjemné jej dotyky. Nemohol som to nechať len tak. Aby jednoducho Dulce podvádzal. Nikto na svete si nezaslúži byť klamaný a to hlavne pokiaľ ide o lásku. V tej chvíli sa vo mne sa zobudil pocit ochrancu a túžba potom, aby bola Dul v bezpečí. Zrazu som sa zamyslel: Je to len túžba chrániť ženy alebo túžba chrániť Dulce. Napadla ma jedna myšlienka, ktorú som ale zahnal rýchlejšie ako mi napadla. Žeby som bol do Dulce zamilovaný? Nie to nemôže byť pravda. V jednom kuse sa s ňou hádam, ako by to mohla byť pravda. Svoju nevraživosť voči sebe dávame patrične najavo. Hoci keď máme urobiť alebo zoorganizovať niečo spolu, dopadne to vždy dobre. Nie Ucker, takto nemôžeš rozmýšľať. Ty nenávidíš Dulce rovnako ako ona nenávidí teba. Ochránil si ju len preto, lebo si nechcel aby bola klamaná, presne tak by som to urobil aj pri Any alebo Mai. Po týchto dlhých úvahách sa mi konečne podarilo zaspať.

5 Anonymus_XX Anonymus_XX | 7. července 2012 v 18:27 | Reagovat

Ráno som vstal s vedomím, že tento deň bude dlhý, strašne dlhý a hlavne, nepríjemný... teda pre mňa určite. Po tom, čo sa včera stalo, môžem očakávať, že to Dulce nenechá len tak. Prinajmenšom mi určite vynadá. Niežeby to už včera neurobila, ale to jej rozhodne nestačilo. Dopekla, keby si to nechala vysvetliť! Ale ona nie. Milostivá je urazená a to jej chcem len dobre. Ale veď čo iné som mal očakávať? Ona si nikdy nič nenechá vysvetliť, je hrozne tvrdohlavá. Alebo sa takto správa len keď ide o mňa? A, to stačí, Ucker! Ona ťa nenávidí, takže je jasné, že ti neverí a myslí si, že jej chceš ublížiť. Keby tak vedela pravdu... Ale zmenilo by sa tým niečo vôbec?

6 reBelka reBelka | 12. července 2012 v 16:57 | Reagovat

Zrazu mi niekto zaklopal na dvere. "Ucker už si hore?" Bol to Poncho. "No už áno, čo potrebuješ?" "Ja len, že som chcel dnes pripraviť dievčatám raňajky, keďže my ich stále vyžierame. Pomôžeš mi s tým? Chris išiel zatiaľ nakúpiť potrebné veci." "Jasné, daj mi 5  minút." To bude šanca ako si to aspoň trochu vyžehlím u Dulce. Rýchlo som sa obliekol a išiel za Ponchom. Medzitým  sa už Christián vrátil s plnou taškou všetkého čo budeme potrebovať. Išli sme rovno do ich bytu, tam im to nachystáme.  Ja s Ponchom sme sa dali do prípravy jedla a Chris zatiaľ pripravil stôl. Všetko nám išlo ako po masle až kým v hriankovači nevznikol skrat a začal horieť spolu s hriankami. "Poncho rýchlo vodu." Naša malá "hasiaca" akcia sa skončila úspešne pre kuchyňu, neúspešne pre hriankovač, ktorý bol vhodný jedine ak do smetí. Vtom pribehla do kuchyne Mai a začala kričať na plné hrdlo.

7 Anonymus_XX Anonymus_XX | 22. července 2012 v 8:32 | Reagovat

Dulce
"Čo to zase stvárate?!" ozýval sa bytom krik Mai a mňa to, samozrejme, zobudilo. Počuť Mai kričať je dosť zvláštne, nestáva sa to totiž často. O to viac ma zaujímalo, čo sa deje. Vstala som z postele a zamierila do kúpeľne, kde som sa poľudštila. Prezliekať sa mi nechcelo a pravdupovediac ani som na to nemala čas, tak som to vyriešila tým, že som si obliekla hebučký župan a konečne sa vydala smerom odkiaľ sa pôvodne ozýval krik, avšak teraz to boli len hlasy, ktoré boli ale aj tak neprirodzene vysoké. Chalani sa totiž snažili Mai situáciu objasniť príliš horlivo. Vošla som do kuchyne a uvidela spúšť, ktorú chalani nazývali prípravou raňajok. Vraj by to upratali, ale mne k výkriku podobnému tomu Mai teda veľa nechýbalo. Ovládla som sa len preto, lebo som nechcela prerušovať Poncha, ktorý Mai, a teraz už aj mne, objasňoval ich dobré úmysli. Musím uznať, že ma ich nápad s prípravou raňajok prekvapil a súdiac podľa výrazu Mai aj ju. Skôr ako sme stihli akokoľvek zareagovať už do kuchyne pribehla aj Any a dožadovala sa vysvetlenia. Všetky pohľady sa teda upreli na Poncha, a jemu neostávalo nič iné, ako znova vysvetľovať. Kuchyňou sa ozýval Ponchov hlas, keď som zrazu ucítila niečí pohľad. Nemusela som byť veštica, aby som tušila o koho ide. Rozhodla som sa, že mu dám mierne na javo, že si ma týmto milým gestom teda rozhodne nezískal. Tušila som totiž, že prípravu raňajok chce využiť ako ospravedlnenie toho, čo spravil. No ja som bola pevne rozhodnutá mu to vrátiť aj s úrokmi. Mierne som pootočila hlavu a naše pohľady sa stretli.

8 reBelka reBelka | 4. srpna 2012 v 18:12 | Reagovat

Adrenalín v mojej krvi sa opäť dvíhal. Nálada v miestnosti bola veľmi napätá a hustá. Dokonca taká hustá, že by sa dala krájať. Ja som zazerala na Uckera, on taktiež za mnou nezaostával a takisto aj Any a Poncho, Mai s Chrsom len pozorovali celú situáciu. Nakoniec sa ju snažil zachrániť Chris: "Decká čo sa stalo už sa neodstane, objednáme si niečo, vy dievčatá sa môžte ísť upraviť a my to tu zatiaľ upraceme." "No to som zvedavá ako," utrúsila som ironickú poznámku vychádzajúc z dverí. Nasledovali ma aj Any a Mai. Keď som prišla do izby, sadla som si na posteľ a začala rozmýšľať nad plánom, ako sa pomstím Uckerovi. "Mám to," vykríkla som , takže ma určite počuli aj chalani dole. V hlave mi práve skrsol diabolský plán. Už sa teším nato, až ho zrealizujem. To sa bude len Ucker diviť a bude ma prosiť o odpustenie.

9 Anonymus_XX Anonymus_XX | 7. srpna 2012 v 8:12 | Reagovat

Ucker
"Nekričal niekto?" spýtal som sa a tým prerušil niť mojich myšlienok. "Áno, to asi dievčatá ešte prekonávajú šok z toho, čo sme im tu spôsobili..." zasmial sa Chris. "Asi, ale mohli by aspoň oceniť snahu." utrúsil som. "Po tom, čo sme im skoro podpálili kuchyňu?! To by si od nich chcel veľa." oponoval mi Chris. "Na tom niečo bude..." zapojil sa do rozhovoru Poncho. "Hmm, možno máte pravdu..." pripustil som napokon. "Ale poďme to už konečne upratať, nech je pokoj." "Ale čo! Tak Ucker sa nám hrnie do upratovania... Ty máš dnes asi niečo dôležité v pláne, čo?" podpichol ma Poncho. "Vlastne, áno... len ešte netuším, čo to je..." Chalani sa zatvárili nechápavo a asi si mysleli, že som sa na chvíľu zbláznil, no ja som vedel presne, čo tým myslím. Dnes musím Dul všetko vysvetliť, no ako ju poznám, nebude ma chcieť ani vidieť, takže musím vymyslieť skvelý plán, aby som dostal šancu na vysvetlenie. Zatiaľ mi ale napadali samé hlúposti. Tak moment. To by nebolo až také zlé a je to také bláznivé, že by to aj mohlo fungovať. A plán je na svete, už ho len zrealizovať. "Tak pomôžeš nám, alebo čo?" zamával mi Poncho rukou pred tvárou. "Jasné, len som sa zamyslel..." "Všimli sme si..." začali sa obaja smiať a ja som sa nubránil a rozosmial sa tiež. Po chvíli bola kuchyňa v pôvodnom stave, až na hriankovač, ktorý naše vyčínanie neprežil a skončil v koši.

Dulce
Na chvíľu som dokonca Uckera dopredu ľutovala, pretože to, čo som mala v pláne, bolo naozaj diabolské, ale koledoval si o to! Ešte dnes svoj plán uskutočním, nech sa deje, čo chce!

10 reBelka reBelka | 18. srpna 2012 v 12:22 | Reagovat

Zavolala som mojej dobrej kamoške Isabelle, ktorú budem potrebovať na uskutočnenie môjho plánu, aby sme sa poobede stretli. Rýchlo som sa upravila a šla som do mesta. "Kamže taká vyparádená?" spýtala sa ma Any, ktorá sedela pri telke spolu s ostatnými. Pohľady všetkých sa zrazu upreli na mňa. "Hu ten chalan musí byť fakt úžasný keď si sa tak nachystala," podotkol Poncho. "Veď aj je," povedala som, lebo som nechcela pokaziť plán a prezradiť sa. Rýchlo som naštartovala auto a utekala do mesta. "Ahoj Bell, potrebujem od teba jednu malú službičku." "No a o čo ide?" "No takže chcela by som ťa poprosiť, ,aby si pozvala môjho kolegu Uckera na večeru a trochu ho zvádzala a potom vzala do hotela. Tam ho nejako prinútila sa ísť osprchovať a zobrala mu šaty a jednoducho odišla. Tam už budem čakať ja a vychutnám si sladkú pomstu." "Ech Dulce ty si ale riadne šialená. Musel urobiť niečo veľmi hrozné, keď sa mu chceš takto veľmi pomstiť." "Ešte len uvidí kto je Dulce Maria a že sa s ňou neradno zahrávať." Šibalsky som sa usmiala a pokračovali sme v rozhovore. Okolo štvrtej som sa vybrala domov, aby sme sa obidve stihli pripraviť na večer.

11 katuska katuska | 21. srpna 2012 v 2:29 | Reagovat

Bola som vo svojej izbe keď mi niekto zaklopal na dvere "Dul?"bol to Ucker, momentálne to bol posledný človek s ktorým som sa chcela rozprávať... "Zmyzni!"okríkla som ho "Dul prosím, chcem sa len porozpravať"prosíkal "Ale ja sa rozprávať nechcem!" "daj mi len 5 minut"stále naliehal a tak som nakoniec ustupila... Koniec koncov, to bude naozaj len 5 minut, každu chviľu by mu  mala zavolať Isabella a pozvať ho von...

12 Anonymus_XX Anonymus_XX | 23. srpna 2012 v 9:35 | Reagovat

Ucker
"Počujte, nevideli ste Dul?" spýtal som sa ostatných. "Potrebujem sa s ňou porozprávať..." "Odišla na rande." oznámil mi Poncho. Ten film čo sledovali musel byť veľmi zaujímavý, pretože mi ani jeden z nich nevenoval pohľad. "Aha, vďaka." Poncho len prikývol a ja som sa pobral do izby. Toto nie je vôbec dobré. Tak ja chcem urovnať celú situáciu a Dul si pokojne ide na rande! No počkať, hádam nežiarlim... Nie, to určite nie. Proste som naštvaný, že nič nejde podľa plánu, ale len čo sa Dul vráti, pôjdem za ňou a proste jej poviem celú pravdu. Viem, že je to šialenstvo, ale čo iné mám robiť, keď je taká tvrdohlavá? Keď sa zatne tak nikoho nepočúva, a tak je toto jediná šanca ako s ňou ako tak vychádzať. Snáď pochopí prečo som urobil to, čo som urobil. Kým som si v duchu prechádzal ako jej všetko vyklopím, vrátila sa domov a šla rovno do izby. To mi len vyhovovalo, a tak som šiel rovno za ňou. "Dul?" "Zmizni!" bola jediná odpoveď, ktorá sa mi dostala, a ktorú som vlastne aj mohol očakávať. "Dul, prosím, chcem sa len porozprávať." "Ale ja sa rozprávať nechcem!" "Daj mi len päť minút..." Po chvíli sa dvere jej izby otvorili a ja som vošiel. Pripadal som si ako pred popravčou čatou, ale už sa táto situácia musí vyriešiť. "Tak, čo je také dôležité?!" spýtala sa ma Dul nie práve prívetivo. "No, ja... chcel som ti len vysvetliť..." ani som nedokončil vetu, pretože ma prerušil telefón. "No tak, len to zdvihni. Veď to môže byť dôležité." konštatovala nezaujato Dul. "Ospravedľ ma." Dul prikývla a ja som vyšiel z jej izby a zvoniaci mobil zdvihol. "Áno, prosím?"

Dul
Keď Uckerovi zazvonil mobil, bolo mi jasné o čo pôjde, a tak som nechcela nič ponechať náhode a povzbudila ho, nech to zdvihne. Konie koncev ide o moju pomstu a predsa si ju neohrozím. "No tak, len to zdvihni. Veď to môže byť dôležité." "Ospravedľ ma." oznámil Ucker a ja som sa potešila, že zatiaľ všetko vychádza. Ucker vyšiel z izby a bolo evidentné, že sa mu vôbec nepáči fakt, že niekto prerušil náš rozhovor. Rozhovor... veď som ani nevnímala, čo vlastne chce, takže skôr jeho monológ. Momentálne ma ale zaujímala jeho reakcia na hovor, a tak som sa rozhodla načúvať. Viem, že to možno nie je správne, ale chcem vedieť, či to klapne.

13 reBelka reBelka | 27. srpna 2012 v 17:14 | Reagovat

Ucker
"Prosím," zodvihol som. Z druhej strany sa ozvalo, "Ahoj hovorím s Christopherom Uckermannom?" "Áno to som ja. Prečo?" "No viete chcela by som vás pozvať na večeru, som novinárka a potrebujem napísať nejaký zaujímavý článok inak ma vyhodia." "Ale ja  si niesom istý, že sa niečo zaujímavé dá o mne napísať." "To nechajte na mňa. Takže o siedmej v La Café?" "No tak dobre." "Teším sa na vás." Zložil som a uvedomil si, že tá žena so mnou otvorene flirtovala. Išiel som naspäť do Dulcinej izby, aby sme dokončili náš rozhovor. "Môžme pokračovať." "Dobre, ale najprv mi povedz kto ti volal." "Len jedna novinárka, mám sa s ňou stretnúť o siedmej." "Ucker, ale to by si už mal ísť, lebo je už pol." "Ale ja sa s tebou musím porozprávať." "To počká Ucker, neboj sa," presviedčala ma a bolo mi to dosť divné, lebo inokedy mi na mňa vybafla, že čo vlastne chcem. "Dulce ja sa v tebe nevyznám, ale už radšej pôjdem , aby som to stihol. Keď prídem, pozhovárame sa."

14 Katuska Katuska | 1. září 2012 v 0:23 | Reagovat

Dulce:
Po skončení jeho telefonátu som sa len usmiala. Všetko vychádza podľa plánu... No keď sa vrátil do mojej izby a povedal že môžeme pokračovať prepadla ma chvíľková panika. "Čo ak tam nepôjde?".. napadlo ma všetko to úsilie o pomstu pôjde do čerta Bella sa bude hnevať že som ju nahovorila na niečo čo nevíde a ona možno prišla o niečo dôležitejšie...
zahrala som sa na zvedavú a spýtala sa kto mu volal... povedal že novinárka a že sa s ňou má stretnúť už za pol hodinu..keď som ho začala neponáhľať zatváril sa nedôverčivo ale nakoniec aj tak povedal že radšej pôjde, nezabudol mi však pripomenúť že sa k téme nášho rozhovoru vrátime  keď príde...
Keď sa za ním zavreli dvere pocítila som nervozitu.. chcela som pomstu ale na druhej strane som ľutovala svoj plán.. pretrela som si rukami tvár a potriasla hlavou. "Chcem pomstu!" ubezpečila som samu seba. Dokončila som na sebe posledné úpravy a asi po hodine a pol keď  mi Isabella poslala nenápadnú smsku som vyštartovala na dohodnuté miesto...

15 reBelka reBelka | 8. září 2012 v 9:11 | Reagovat

Ucker
Prišiel som na dohodnuté miesto a tam ma už čakala veľmi pôvobná mladá slečna, ale na Dulce nemala. Do kelu, na čo zase myslím. Zdvorilo som sa jej pozdravil a naša konverzácia prebiehala v pohode. Pýtala sa ma najmä na skupinu, ale ku koncu jej otázky sa začínali dotýkať bytostne mňa. Mal som dokonca pocit, že som mnou flirtovala. Snažil som sa ju zahnať do outu, ale nemohol som byť veľmi hrubý, lebo by som bol vo všetkých novinách za najväčšieho násilníka. Taktne som jej odpovedal na jej zvedavé otázky až prišiel vytúžený koniec. Aspoň som si to myslel, keď zrazu zahlásila: "Nemohol by si ma odviezť do hotela, nemám tu auto taxíkom sa bojím ísť sama v takú neskorú hodinu." Trochu ma to otravovalo, ale čo neurobím pre blaho všetkých žien :). Keď sme prišli pred jej hotelovú izbu, čakal som, že sa otočím a odídem, ale ona ma stiahla dovnútra. "Môžme si pripiť?" "Ale na čo?" spýtal som sa jej. "No na to, že taký pekný mladý muž mi robí dnes spoločnosť." "Ale ja nemôžem piť, som tu autom." "To nevadí, môžeš tu prespať." Táto veta sa mi páčila čoraz menej. Vedel som, že v médiách ma všetci vykresľujú ako dona Juana, ale ja taký v skutočnosti nie som. Už ma prestalo baviť im všetkým to vysvetľovať, takže som to nechal tak. Medzitým sa vrátila s       fľašou šampanského. "Fakt mi nenalievaj." No ona si nedala povedať a chcela mi naliať, no vtom som jej chcel zabrániť rukou a celá fľaša šampanského skončila na mne. "No do frasa, čo teraz urobím?" "No nič ja zanesiem tvoje veci do hotelovej čistiarne, budú za takú hodinku čisté a ty sa zatiaľ osprchuj."

16 Anonymus_XX Anonymus_XX | 8. září 2012 v 19:23 | Reagovat

Dulce
Dorazila som k hotelu a chcela som vystúpiť, keď som si všimla v spätnom zrkadle prichádzajúce Uckerovo auto. Dvere som teda privrela a nenápadne sa prikrčila. Keď som uvidela Uckera ako sa otáča a chce odísť, stuhla som a myslela, že môj plán pomsty je v ťahu, no našťastie to Isabella uhrala a predsa ho dostala do hotela, a teda aj do hotelovej izby.
"Na teba je spoľah, Isabel." zamrmlala som si vystupujúc z auta s úsmevom na perách. V hoteli som sa nervózne prechádzala a čakala na Isabellu, ktorá mi mala podľa plánu prísť povedať, že je všetko podľa mojich predstáv. Po recepcii som nervózne pochodovala len niekoľko minút, no mne to pripadalo, akoby prešli hodiny, keď sa Isabella zjavila vedľa mňa aj s Uckerovým oblečením.
"Tak, teraz je už tvoj." oznámila mi a ja som sa vybrala do izby, no Isabella ma zastavila. "Dul, si si istá tým čo chceš urobiť? Chcem tým povedať, napadlo ti vôbec, aký to môže mať dopad na vašu skupinu?"
"Je pravda, že nad tým som neuvažovala. Pozri, jediné čo chcem je dať tomu hlupákovi poriadnu lekciu, aby sa mi už neplietol do života."
"Ja viem a ver, že tomu rozumiem, ale mužské ego je nevyspitateľné a ty nemôžeš ani len tušiť, ako na toto bude Ucker reagovať. Toto nie je ako tie vaše časté výmeny názorov, ktoré už beriete ako samozrejmosť."
"To ja veľmi dobre viem, Isabel, a práve preto to robím. Musí už konečne pochopiť, že so mnou sa nebude zahrávať."
"Dobre, vidím, že si pevne rozhodnutá, takže ťa už nechám, len mi potom nevyčítaj, že som ťa pred dôsledkami nevarovala."
"A, tak tým sa ty vôbec netráp a ďakujem za pomoc, bez teba by to neklaplo."
"Pre teba všetko, Dul." povedala s úsmevom a na rozlúčku ma objala. Ja som ju sledovala ako odchádza a keď už bola z dohľadu, vybrala som sa za Uckerom do izby. Už sa neviem dočkať výrazu na jeho tvári, keď ma uvidí a pochopí, že je to len pomsta.

17 reBelka reBelka | 10. září 2012 v 19:56 | Reagovat

Ucker
Rýchlo som sa osprchoval a zabalil do osušky keďže moje veci som dal Isabel či ako sa volá. Neskôr som si všimol hotelový župan tak som si ho natiahol a vydal na za ňou naspäť do izby. Aké veľké však bolo moje prekvapenie, keď namiesto Isabel sedela v izbe moja Dul a úsmev sa jej rozlieval od ucha k uchu. "Dul čo ty tu robíš?" spýtal som sa jej. "Ále Uckersito ešte si to nepochopil. Mstím sa za to ako si mi včera prekazil moje plány s tým chalanom. Tvoje oblečenie nešlo do čistiarne, mám ho ja a ešte sa rozhodnem čo s ním spravím. Asi si ho zoberiem domov. Vieš čo urobia fanúšičky len preto, aby dostali tvoje tričko?""Neverím Dul, že si taká krutá."  "Nie som krutá, len neznášam ak sa mi niekto posmieva a ty si to včera urobil." "Nechaj si to vysvetliť." "A čo mi chceš na tom vysvetľovať?" To už moje  nervy nevydržali, pristúpil som k nej, chytil som ju za paže a prinútil som ju pozerať mi do očí. "Nechápeš, že ten chlap ťa chcel len využiť, chcel využiť tvoju slávu a bohatstvo a zatiaľ sa vláčil sa inými." Dul na mňa prekvapene hľadela. "To nie je možné," ozvalo sa po chvíli z jej úst. No naše pohľady stále spočívali na tom druhom. Vzájomne sme sa hypnotizovali až som sa začal skláňať, že ju pobozkám.

18 Anonym Anonym | 30. září 2012 v 11:04 | Reagovat

No vtom sa mi vytrhla a strelila mi jednu facku a nekontrolovateľne ma začala biť. Teda bitkou by som to nenazval, boli to nekoordinované pohyby rúk zúfalej ženy. Cítil som ako v nej všetko vrie. Nechal som ju nech si vybúri zlosť, no keď zaryla svoje dlhé nechty do mojej kože, musel som zakročiť. Objal som ju zozadu a tým som zabránil pohybom jej rúk. Cítil som ako sa celá chveje. Zrazu sa zviezla k zemi, nechápal som ju, no robil som všetko čo mi kázal inštinkt. Objal som ju, ale nie ako predtým, snažil som sa ju pochopiť a utešiť. Začala plakať a jej slzy stekali po mojom nahom tele. "Dulce upokoj sa. Nič sa nejde." "Ale deje, som hlúpa."

19 Vondy Vondy | 12. října 2012 v 23:35 | Reagovat

"nie si! Tak nehovor!"povedal som a stále ju objímal. Stále sa chvela... Chcel som niečo urobiť, niečo prečo by prestala plakať, nemohol som sa na ňu pozerať, tak veľmi ma bolelo vidieť ju takto, na kolenách zo slzami v očiach... "Nechápem ako som mohla byť taká naivná, slepá a hlavne hlúpa! Verila som mu každé jedno slovo ako taká hlupaňa!"nadávala si "Už prestaň Dul! Nenadávaj si to on je idiot nie ty. Ty nie" snažil som sa ju upokojiť  jej zúfalstvo ma bolelo veľmi... "Ale... ale.. ako si to zistil?" spýtala sa ma po chvíli...

20 Vondy Vondy | 12. října 2012 v 23:36 | Reagovat

"nie si! Tak nehovor!"povedal som a stále ju objímal. Stále sa chvela... Chcel som niečo urobiť, niečo prečo by prestala plakať, nemohol som sa na ňu pozerať, tak veľmi ma bolelo vidieť ju takto, na kolenách zo slzami v očiach.. "Nechápem ako som mohla byť taká naivná, slepá a hlavne hlúpa! Verila som mu každé jedno slovo ako taká hlupaňa!"nadávala si "Už prestaň Dul! Nenadávaj si to on je idiot nie ty. Ty nie" snažil som sa ju upokojiť  jej zúfalstvo ma bolelo veľmi... "Ale... ale.. ako si to zistil?" spýtala sa ma po chvíli...

21 Dulce_6 Dulce_6 | 22. února 2013 v 19:17 | Reagovat

Kedy bude pokracko?

22 robertita96 robertita96 | 7. března 2013 v 0:10 | Reagovat

no to by som aj ja chcela vediet kedy uz nikto napise  ja som rozmyslala ale nic ma nenapada take normalne co by mal hlavu a pätu heeh

23 historias-de-amor historias-de-amor | 16. září 2014 v 22:28 | Reagovat

Stretol som ho v jednej reštaurácii s nejakou źenou a mali sa k sebe blízko, prepač Dul je mi to tak ľúto." "Nemusí vieš ja som ho nemilovala ale hnevá ma že som s nim strávila toľko času a dúfala že sa doňho zamilujem ale nepodarilo sa mi to a som rada. Takeho chlapa by bolo milovať veľmi hlúpe." povedala Dulce :-)  :-)  :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama