Ak máš nejakú poviedku, ktorú by si chel/a tu uverejniť pošli nám ju na náš email -

Pred poslaním poviedky si prosím prečítajte toto

1. komentárova poviedka DyC


Únor 2013

Poviedka LXI. Roberta a Diego Kapitola I. Podraz

21. února 2013 v 9:35 | vondyparasiempre |  Poviedka LXI. Roberta a Diego
Máme tu úplne novú poviedku o Roberte a Diegovi. Mne sa veľmi páči a určite sa bude aj vám :D Vaša vondyparasiempre.
Kapitola 1. Podraz

Je sobota, krásny letný deň, slnko príjemne hreje, vonku pofukuje jemný vetrík. Sedím v izbe a rozmýšľam nad svojím životom. Po tvári mi tečú slzy. Plačem, pretože ma všetci klamú. Najskôr ma oklamal Diego, potom hádka s José kvôli Gastonovi a teraz tá krutá pravda o mojom otcovi, teda Revertem. Ešte stále by som o tom nevedela, lenže včera som sa cez voľnú hodinu prechádzala po škole. Išla som okolo zborovne a v tom som začula, ako Reverte hovorí mojej mame že má právo byť so mnou, že je môj otec a chce mi vynahradiť všetky tie roky. Beriem to od nich ako veľký podraz, toľko rokov mi mama klamala!!!!!!! S plačom som sa rozbehla do izby. A plačem do teraz. S nikým sa nerozprávam, nič nejem a ani nikam nechodím. José sa stále so mnou nerozpráva, najnovšie jej Javier narozprával klamstvá, ako napríklad, že ju za jej chrbtom ohováram a ona mu uverila. Od toho čo ma Diego oklamal sa ma snaží získať späť. Lupita mi povedala, že sa o mňa Diego strašne bojí, čo ma trochu potešilo, pretože ja ho stále milujem ale nedokážem sa preniesť cez to, čo sa stalo. Lupita je moja jediná kamarátka a osoba, ktorá stojí pri mne. Som jej za to veľmi vďačná.
Keďže je dnes tak krásne a ja sa mám tak hrozne, idem von a dúfam, že mi malá prechádzka zlepší náladu. Prechádzala som sa po areáli školy. Začala som byť smädná, tak som išla k baru, ale v tom som tam uvidela Almu s Reverteom a neďaleko od nich sedel Diego s Giovannim a Thómasom. Hneď ma smäd prešiel. Rýchlo som sa otočila a ušla, ale Diego si ma všimol a rozbehol sa za mnou. Kričal, že sa chce so mnou porozprávať. Dobehol ma až v mojej izbe, lenže to som ja už dávno ležala na posteli a zase plakala. Diego si sadol ku mne a bol ticho. Trochu som sa upokojila. A so slzami na tvári aj v očiach som sa ho spýtala: ,,O čom si sa chcel rozprávať?''. On si sadol bližšie, nežne mi utrel slzy a povedal: ,,Chcel som sa ťa spýtať, že ako sa máš a povedať ti, že som tu pre teba kedykoľvek budeš potrebovať,'' milo sa usmial. Úsmev som mu opätovala a povedala: ,,Ďakujem.'' Potom som mu vyrozprávala všetko, čo ma trápi, ale tú časť o tom, ako ma oklamal som radšej vynechala. Keď som skončila zase som sa rozplakala. Diego ma silno objal a povedal: ,,Neboj všetko bude v poriadku!!!'' V tomto krásnom objatí sme ležali bez slov asi päť minút, potom sme obaja zaspali.
*Romča *